-
Tradičná výstavba = tradičný spôsob života?
Neviem presne čo ale niečo ma na tých fotkách zaujalo. Súvisí podľa vás tradičný spôsob realizácie a ich jednoduchosť rozoberaná v niektorých príspevkoch napr. o podlahe bez hydroizolácie a pod. s tým ako sa v tých domoch bude žiť? Ovplyvní vedome alebo podvedome život obyvateľov ak budú steny z porobetónu alebo zo slamy a či budú hladké stierky alebo hlinené omietky a pod.? Žijú ešte ručné práce alebo sa dnes robí všetko cez firmy a na všetko je človek s úzkou špecializáciou?
zdroj fotiek
http://www.kultur-online.net/?q=node/6699
http://www.ekoprodukt.sk/galeria/catid,2/
-
15 odpovede/odpovedí
-
Obrázky sú zaujímavé, snáď to nie je štylizácia.
Neviem, či som správne pochopila otázku…materiál, z akého je dom zhotovený (nemyslím zdravotné hľadisko) ľudí veľmi neovplyvní, ak nie sú k takýmto veciam vnímaví a nie je to práve to, na čom im záleží. Ak bytostne túžia po paneláku, v chatrči budú trpieť a naopak. Človek tvaruje okolie na “svoj obraz”. Keby každý mal ujasnený názor na vizuál svojho bývania, nech je akýkoľvek, nevideli by sme toľko stádovitosti v moderných vilových štvrtiach.
Neodizolované dlážky a hlinené steny sú asi skôr nutnosť (aby stará stavba s použitím moderných materiálov technicky netrpela a zachovala si pôvodný ráz), ako len nostalgia. Estetika je nadstavba. Staré veci (ako vidno na obrázkoch) sú v prvom rade funkčné, jednoduché, v čase vzniku a masívneho využívania isto progresívne a práve preto nadčasové.
Aj v pórobetónovej stavbe môže žiť zaujímavec…. -
Tu nejde o raz stavby ani o jej dizaijn ide tu o niečo ine terajsej uponahlanej dobe kedy s televizie hučia na nas ake su bakterie škodlive a čo všetko zapričinuju je iste že človek o stavbu ktorej vistavba trva tri roky a vidrži asi tak 500 rokov nema zaujem ako aj svojmu dietatu sa nenecha napit s vodovodu lebo su tam bakterie ide o princip zabudli sme a stracame svoju vlastnu obraniskopnost nase deti maju astmi chripky a nadky ked len zafuka vietor ale načo je to. ja som pasaval kravi na luke a teraz ked je 5 či 2 stupne nad dnulo chodim v kratkom tričku a chori som neni. Tak isto je to stymito domom kupil som dom s roku 1920 s palenej tehli a musim priznat aj pri prestavbe ked mu dam do peteriek mam v nom 20 stupnou a prijemne vlhky vzduch je super byvat v tradičnom dome a ked nedajbože nemam čo robit behnem do vihne a kujem ostošest. Toto je doležite
-
Evi, pekne si to napisala a plne sa s tebou stotoznujem. Jedno je kochat sa zivotom na celkom urcite stylizovanom obrazku a druhe zit v realite. Civilizacny pokrok napreduje a ci sa nam to paci alebo nie imunny proti nemu asi nebudeme. Shamman musi mat uz po petdesiatke ked kravy pasaval a asi mu to chyba. Mne zas chyba to mlieko co z kravy tecie a kopa dalsich veci, ktore povazujem za hodnotne. Nebyvam sice v panelaku ale moje bydlo by som nevymenik za ziadnu chalupku pod lesom s latrinou, studnickou a petrolejovym osvetlenim. A bakterie? Clovek zije cely zivot v spine a cim sa viac proti nej brani tym je na tom zdravotne horsie. Osobne sa drzim zasady – vsetko primerane.
Prave pocuvam, ze sme na pokraji kolapsu dodavky elektriky. Budem musiet ocistit mechanicky mlyncek na kavu aby som mal co popijat k cigaretke v tej svinskej dobe ladovej, ktora nas mozno caka. -
Toto sa mi páči, ako dyslektický dislaktik disharmonizovaný disacharózou krav(i)y pásol.
Úprimne Ti ich závidím, ja som iba husi babke pásol, i tú v(i)yhňu, ale máš pravdu, je to v tom. Ja sa zasa ospravedlňujem za istú neokrôchanosť -
Žijú ešte ručné práce alebo sa dnes robí všetko cez firmy a na všetko je človek s úzkou špecializáciou?
Dnes tradičné ručné práce si už vyžadujú “úzku špecializáiu”, napadlo mi, že ľudovým remeslám alebo skôr pôvodným technikám sa venuje vo forme výchovy a kurzov Škola ľudových remesiel /neviem, či je to presný názov/ v Banskej Bystrici na Dolnej ul.
-
…napadlo mi, že ľudovým remeslám alebo skôr pôvodným technikám sa venuje vo forme výchovy a kurzov Škola ľudových remesiel /neviem, či je to presný názov/ v Banskej Bystrici na Dolnej ul.
Ide o UĽUV:
http://www.uluv.sk/sk/web/uvod/Poslanie ÚĽUV
Ústredie ľudovej umeleckej výroby je v zmysle platného zákona (zák. SNR č. 4/1958 Zb.) inštitucionálnym vykonávateľom ochrany a propagácie ľudovej umeleckej výroby ako zložky kultúrneho dedičstva.
ÚĽUVPredmetom ochrany sú:
* vedomosti a zručnosti uplatňované ľudovými výrobcami a ich súčasnými pokračovateľmi
* estetické bohatstvo vzorov využívaných v práci s prírodnými materiálmiOchrana remesiel spočíva:
* vo vyhľadávaní talentovaných jednotlivcov realizujúcich remeslo v jeho tradičných podobách
* v poskytovaní dostatočného množstva podnetov pre remeselníkov a ostatných záujemcov o remeslá,
* v poskytovaní priestoru na dokumentovanie a prezentáciu výsledkov takejto činnosti.Predmet činnosti
ÚĽUVÚĽUV rozvíja široký komplex aktivít:
* monitoruje výskyt tradičných výrob
* dokumentuje súčasnú ľudovú umeleckú výrobu
* spravuje zbierku študijných predmetov ľudovej umeleckej výroby
* podnecuje vznik nových prác
* hodnotí kvalitu remeselných výstupov
* poskytuje odborné poradenstvo
* vzdeláva
* propaguje výsledky
* rozvíja vlastnú výstavnú a publikačnú činnosť
* prepája výrobcov s odbytom ich produkcie
* poskytuje a verejne šíri informácie z danej oblastiČo nájdete v zariadeniach ÚĽUV
* ÚĽUVknižnicu s odbornou literatúrou a študijný archív
* prístup k dokumentácii výrobkov šírených pod značkou ÚĽUV
* zbierku študijných vzorov – otvorený depozitár ÚĽUV
* pomoc dizajnéra ÚĽUV pri vývoji výrobkov tradičného remesla
* bezplatné konzultácie pre výrobcov o otázkach kvality výroby a zamerania sortimentu
* odborné poradenstvo v oblasti krojovej výroby
* sprostredkovanie výroby krojov
* záujmové kurzy remesiel pre deti, mládež a dospelých
* kluby tradičných remesiel
* výstavy súčasných autorov remesla a dizajnu orientovaného na remeslá
* predaj odborných publikácií a časopisu R_U_D (Remeslo – umenie – dizajn)
* predaj remeselníckych potrieb a materiálov pre tradičné ľudové výroby
* predaj výrobkov tradičných remesiel a predaj autorských originálov ľudového umeniaCharakteristika
Ústredie ľudovej umeleckej výroby je príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR, zriadená zákonom SNR č. 4/58 Zb.
-
Myslela som niečo iné (už som zistila presnejší názov): Dielňa ľudových remesiel /patrí pod osvetové stredisko BB a sídli na Dolnej ulici
-
Obdivujem staré ľudové remeslá a milujem našu storočnú zrekonštruovanú hlinenú chalupu s pôvodnou pecou a veľkú záhradu pri nej. Chalupu sme obstarávali a zrekonštruovali s jej určením na relax a nie na bývanie. Dokonca aj náš civilizovaný pes sa na chalupe stane dedinským havom, ktorý obšteká každého okoloidúceho pričom v paneláku ani nepípne. Z chalupy sa vraciame s dobitými baterkami a tešíme sa na ďalší víkend. Nikomu nevadí suchý záchod a umývanie v lavóri. Ja nedám za nič nebo plné hviezd, (ktoré v Bratislave nevidím ako je rok dlhý), tmu, ktorú vidím a ticho, ktoré počujem. Teším sa na svätojánsku noc, keď je zo svätojánskych mušiek strieborný koberec vznášajúci sa v priestore.
Osobne sa domnievam, že tradičná stavba ovplyvňuje spôsob života. V dnešnej dobe je príjemné také žitie len vtedy ak tak chcete žiť a nie ak nemáte inú možnosť. A tento vzťah asi treba mať niekde zakódovaný. -
Andulka ty si to pochopila správne. V dnešnej dobe je príjemné také žitie len vtedy ak tak chcete žiť cez víkend. Tento vzťah na relax a nie na bývanie asi treba mať niekde zakódovaný.
-
Poslanci pripravujú zákon na podporu lazníkov
BANSKÁ BYSTRICA 25. marca (SITA) – Poslanci Ján Mičovský a Mikuláš Huba (OĽaNO) pripravujú návrh zákona, ktorým by chceli zabrániť zániku lazníckeho spôsobu života a hospodárenia ako významného krajinotvorného činiteľa. Ľudia žijúci v najťažších krajinných podmienkach podľa nich potrebujú podporu, lebo hrozí, že budú poslednou generáciou lazníkov a lazy zaniknú. „Na Slovensku je ešte veľa krásnych lazníckych oblastí – podpolianske lazy, myjavské kopanice, kokavské kolešne alebo štále pri Novej Bani – kde je, žiaľ, už málo obyvateľov, ktorí tam žijú klasickým spôsobom života. Veľmi radi by sme našli nejaký rozumný zákonný rámec, ktorý by ľuďom, ktorí sú ochotní v tejto krajine nielen prichádzať na víkend, ale tam trvalo žiť a udržiavať ju pre nás všetkých, zveľaďovať ju, hospodáriť tam v podmienkach, ktoré rozhodne nie sú ani ľahké, ani štandardné, umožnil isté prilepšenie. Aby tam vydržali, aby tam prišli a vrátili sa k tradičným spôsobom spravovania krajiny, ktorú potrebujeme zachovať,“ povedal pre agentúru SITA Mičovský. Dodal, že vychádza z osobnej skúsenosti z niektorých ešte v 70. rokoch minulého storočia osídlených lazoch, ktoré sú v súčasnosti opustené a zarastajúce lesom.
Návrh zákona na podporu lazníkov by chceli do parlamentu predložiť ešte v tomto roku a podpora by mala mať formu úľav na daniach. Laznícky spôsob života by totiž mal byť podľa nich chápaný ako istá služba krajine. Ako Mičovský pripomenul, obyvatelia lazov nemajú taký prístup k službám dotovaným z daní ako obyvatelia miest či dedín, napríklad k spevneným cestám k svojim domom či bytom alebo k verejnej doprave. Pripustil, že problematické v návrhu zákona bude definovať hranicu, čo ešte nie je a čo už je laznícke osídlenie.
-
Ten komín na obrázku,sa mi nejak nepozdáva,nemal by byt otvor kolmo k hrebeňu?
-
Nie som žiadny odborník na komíny, iba sa domnievam, že otvory komína nie sú orientované vzhľadom k hrebeňu strechy, ale k smeru prevládajúcich vetrov, resp. prúdeniu vzduchu. V tomto prípade ide o kopec, kde prirodzené prúdenie vzduchu je buď z údolia na vrchol, prípadne opačný, preto sú otvory kolmo na smer prúdenia vzduchu.
-
To netuším, v komínoch sa moc nevyznám. Nedávno sme tu mali zaujímavú tému Kominári alebo chyť si gombík pre šťastie ,tak možno tam by sa mohlo prediskutovať. Prečo neobohatiť tému o technické detaily. Dom na obrázku sa nachádza na Dominovej kopanici v Považskom Inovci a je to ilustračná fotka k agentúrnej správe.
A je jeden z mála v poslednej dobe vkusne obnovených…
-
malo by ist o prieduch v kominovej hlavici ak budeme presny a vlcik je zda sa uz na pol ceste stat sa kominarom…mal by mat pravdu. zavisi to od prevladajuceho vetra.. pokial by vietor fukal priamo do otvoru v komine tlacil by dym dolu..ked vietor fuka do cela hlavice, vytvara v jej zakryte, resp. v komine, podtlak ktory napomaha vytiahnut dym von.
-
akoze to co pisal vyssie je v zasade dobre az na to ze som vlastne opisoval nieco ine :( a hlavne tu cast “malo by ist o prieduch v kominovej hlavici” by som najradsej vymazal.
takze oprava: kominova hlava by mala byt ta cast cca do polovice toho foteneho komina, je ukoncena krycou doskou ( predpokladam ze je to ona uprostred tej casti co siaha nad strechu ) a zvysok je uz len strieska, ktora zabranuje dazdu,snehu padat do prieduchu komina. otvory v strieske su ale nasmerovane urcite smerom od prevladajuceho smeru vetra…
Log in to reply.