aktivita diskusia Reštaurovanie a konzervovanie Techniky upevňovania polychrómie

  • docent

    Member
    26. júla 2016 at 11:27

    Filippo, v ostatnej dobe sa v slovenskej múzejnej teórii aj praxi objavuje dosť nových termínov, ktoré však slúžia iba na zvýšenie zdania “odbornosti”. Jedným z nich je aj “preventívna konzervácia”. Múzejná preventívna konzervácia nie je výkon na predmete. Je to súhrn opatrení upravujúcich depozitárny režim v náväznosti na štandardnú a najmä profilaktickú kontrolu. Výsledkom štandardnej kontroly môže byť úprava relatívnej vlhkosti, výsledkom profilaktickej kontroly nasadenie insekticvídov v depozitári textilu. Vždy ide o “celoplošné” opatrenia proti dominantnému ohrozeniu.

    Druhým, takmer identickým novotvarom je aj “sanačné konzervovanie”, pretože pod sanáciou rozumieme náprava neželateľných, nezdravých pomerov, podmienok, prostredia atď., ale aj ozdravenie. Sanácia opäť nie je výkon na predmete a pokiaľ ano, v zmysle “ozdravenie”, nemôže ju, vo väčšine prípadov, vykonávať konzervátor. Konzervátor vykonáva analytickú konzerváciu, postup alebo postupy spomaľujúce alebo dočasne zastavujúce zmeny, ktorým podlieha každý materiál v čase, čiže postupy odďalujúce zánik predmetu bez zásahu do jeho hmoty – predmet ostáva v analytickom stave. Dobre vykonané konzervovanie zabezpečí nezmenený stav predmetu na 30 rokov – takmer profesionálnu životnosť konzervátova.

    Niekedy mám dojem, že nová generácia venujúca sa múzejnej problematike pokladá všetko čo vzniklo pred rokom 1989 za spiatočnícke, zlé a nepoužiteľné. Miesto toho aby dotiahli to čo je dávno rozpracované menia systém bez elementárnych znalostí. Že je konzervátor najdôležitejšia osoba v múzeu tvrdím už dávno, ale aj jeho kompetencie, poverenie majú určité hranice.

    Ochrana múzejných zbierok je najnáročnejšou oblasťou múzejnej praxe. Dodržiavanie depozitárneho režimu a plán pravidelných profilaktických kontrol, po počiatočných nákladoch, nestojí takmer nič. Práca konzervátora spočíva v ošetrení zbierok, za to dostáva plat a teda žiadne zvláštne finančné náklady navyše. Dalo by sa povedať, že múzeum na práci interného konzervátora profituje, v porovnaní s nákladmi na extterné konzervovanie. Zmenil by som otázku na – čo je výhodnejšie pre múzejný zbierkový predmet. Odpoveď nie je ľahká, ale v podstate platí, že pre múzejný zbierkový predmet je najlešie keď s ním nikto nič nemusí robiť a je uložený v primeraných podmienkach. Degradácia je nevyhnutný proces, stačí ak jej to neuľahčíme.

  • mazoslav

    Member
    28. júla 2016 at 14:07

    Sa mi srašne páči ako docent žije v nejakom svojom svete s vlastnými pojmami a terminológiou :)

    -Profesný etický kodex konzervátora-restaurátora ICOM – CC, New Delhi , 22 – 26. 9. 2008
    -Európska komisia pre štandardizáciu CEN – Europian Comitte for Standardisation (CEN T/ 346 – Conservation of Cultural Property

    napríklad tieto normy presne definujú preventívnu konzerváciu a sanačnú konzerváciu, pojem konezervátor-reštaurátor atd, ak si pozriete teda výklady ktorými sa riadi svet, prídete nato že tie vaše sú trošku iné :)

  • docent

    Member
    29. júla 2016 at 3:17

    mazoslav, máš pravdu docent si zije vo svojom svete, ktorý nepotrebuje preložené osvetárske definície výplodov dobre platených “výskumných úloh”. Normy, ktoré spomínaš platia iba tam kde ich preložia, preberú a nechce sa im popremýšľať. Svojho času som z povinnosti robil analýzu výstupu troch celosvetovo známych a uznávaných inštitúcií – English Heritage Trust, presnejšie English Heritage & Royal Commission on the Historical Monuments of England, The British Museum a Getty Research Institute. Nemusel som, ale bol som zvedavý. Analýza odhalila, že každá z týchto inštitúcií došla k ohromujúcil záverom a vypracovala rozsiahle elaboráty bez toho aby si vôbec uvedomili čo je predmetom ich skúmania. Môžeš si byť istý, že aj povrchná analýza a rozbor dokumentov, ktoré spomínaš by odhalila, že neprinášajú nič nové, v Čechách a na Slovensku neznáme. Nič čo by v Čechách a na Slovensku nemalo tradičnú terminológiu. Je to individuálny problém každého jednotlivca, ktorý by však nemal zabúdať na základný princíp dnešnej doby – slobodne vyjadriť svoje názory.

    Veľa úspechov.

     

    p.s. Filippo, ak chceš pokračovať v debate pošli interný email. Tu ma už nenájdeš.

Page 2 of 2

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť