aktivita diskusia Pamiatky Ste spokojný so zákonom o ochrane pamiatkového fondu?

  • Ste spokojný so zákonom o ochrane pamiatkového fondu?

    Posted by admin_obnova on 17. januára 2003 at 2:55

    Tento prispevok sa nachadzal v starom systeme este na http://www.restaurovanie.host.sk

    2002-02-22 12:52:50

    Odpoveď na anketu: Ste spokojný so zákonom o ochrane pamiatkového fondu?
    Odpovedal: ???
    Odpoveď: Je asi dost nepochopitelny pre smrtelnika nie? A robi z pamiatkara boha.

    liptay odpovedal 16 years, 5 months ago 5 Členovia · 9 odpovede/odpovedí
  • 9 odpovede/odpovedí
  • Anonymous

    Member
    17. januára 2003 at 3:01

    Tento prispevok sa nachadzal v starom systeme este na http://www.restaurovanie.host.sk

    2002-03-02 14:54:28

    Odpoveď na prispevok, na anketu: Ste spokojný so zákonom o ochrane pamiatkového fondu?
    Odpovedal: Recyklatorr / pubs@gmail.com
    Odpoveď: Mily priateľ (ka), tento zákon je jeden z najjednoduchších a ak by si si ho prečítal(a) poriadne, prišiel (la) by si na to, že malým bohom sa podľa neho stáva niekto iný….

  • Anonymous

    Member
    30. apríla 2003 at 3:55

    Najväčším nešťastím pre pamiatky je pamiatkár!Týmto zákonom si zaistili istý príjem ako pamiatkári tak aj reštaurátori.

  • Anonymous

    Member
    30. apríla 2003 at 5:35

    kolegu ktory sa vystatuje nefunkcnostou zakona by som sa spytal ci o nom vie nieco viac
    moje informacie hovoria o niecom inom.
    prosim nech si precitat moj prispevok
    http://www.obnova.sk/citaj.php?f=2&i=266&t=266

  • vkotruszova

    Member
    15. januára 2007 at 23:25

    Najväčším nešťastím pre pamiatky je pamiatkár!Týmto zákonom si zaistili istý príjem ako pamiatkári tak aj reštaurátori.

    V urcitom zmysle skutocne suhlasim, ale to je stale len o ludoch, ako pristupuju k vykladu zakona, ci sa tvaria ako pamiatkari alebo nimi skutocne su. Moc maju ti, ktori podpisuju a drzia v ruke peciatku, ktori podklady pripravuju potom hladaju varianty. Niektori zo strachu straty zamestnania sklonia hlavu (ako zvladnu potom pohlad na seba v zrkadle?), svedomiti, charakterni, odbornici si vytvaraju problemy. Je to stale len a len na ludskych vlastnostiach. Zakon to neovplyvni. Stretla som sa v pamiatkarskej praxi s tym, ze skutocne sa pamiatkari podielaju sofistikovane, bezdokazne, v ramci mamonu aj ochrany svojej stolicky, na likvidacii pamiatok. Skodna v reviri a dari sa jej. Nerobit problemy nikomu, nedat sancu uplatnit pravo odovolania, radsej nech padne pamiatka. Lobuje sa priamo ci nepriamo, a ak sa nahodou vyskytne nebodaj nejaky problem v hladkom priebehu uz dohodnutej zasadnej prestavbe, priam likvidacii hodnot pamiatky, tak sa len prehodi kabat a kludne sa pamiatka zrazu zachranuje. V com to je, ze sa tak macossky spolocnost stavia k dedicstvu, neucta?arogancia?karierizmus? nadutost? malost? Je to velmi smutne.

  • Anonymous

    Member
    13. novembra 2007 at 9:48

    Nie som, nebol som, a teraz som este menej. To k tomu zakonu.

    Ad pamaiatkari ako ludia. Som zamestnancom KPU, ale nemam rad oznacenie pamiatkar a velmi nerad a neochotne sa nim oznacujem. Osoby opisane v prispevkoch VlKo nepovazujem za pamiatkarov, to su obycajne hyieny. Pamiatkari, o ktorych hovorim su ludia z kasty, ktorá vyznáva “arogantnú, morbídnu filozofiu bludného kruhu” (ako to vystihol v jednom svojom prispevku ID Colly, aj keď ostatok jeho prispevku mi nebol auz taky sympaticky). Mam tym na mysli ludi, ktori maju klapky na ociach a ktori mozu za to, ze slovo “pamiatkar” je v podstate nadavka. Su to ludia, ktori svojim arogantnym a casto zbytocne rigidnym pristupom sposobia, ze sa objekt aj tak odobereie do “vecnych lovist”, na dvovazok okrem trpkosti, ze pamiatka uz nie je nam zostane este aj dojem uplne argogantnych idiotov, ktory nevedia s nikym normalne komunikovat. Ale su to veeeelki pamiatkari.

  • miro-carsky

    Member
    13. novembra 2007 at 20:10

    jednoznacne je dobre, ak si covek vlastniaci pamiatku, ju nemoze pretvorit na svoj obraz, problem je v tom ako to funguje v praxi, stat ako spravca a strazca pamiatok sa prilis neosvedcil a ani sa nikdy neosvedci.
    Tento príklad nemá riešenie…

  • liptay

    Member
    13. novembra 2007 at 21:50

    :arrow: anonymovi z KPU:
    Je mi ľúto (ak naozaj je zamestnancom KPÚ), že si takto “kaká” na svoju “živnosť”. Obávam sa, že o zákone vie len toľko, čo v príspevku uviedol. Bolo by aspoň čestné, keby vyjadril presnejšie, čo konkrétne je v zákone zlé. Už ani nedúfam, že by mohol uvádzať návrh, ako zákon zlepšiť.
    PS: Vo väzbe na zákon sa za profesiu “pamiatkár” nemusí hanbiť, lebo zákon taký pojem nepozná. Zákon, lepšie alebo horšie, presne stanovuje, kto má akú pôsobnosť. No ťažko predvídať, aké interpretácie zákona, aj ochrany pamiatok ako disciplíny, takýto ANONYMNÍ profíci rešpektujú :?: :!:

  • porsena

    Member
    14. novembra 2007 at 9:11

    :arrow: anonymovi z KPU:
    Je mi ľúto (ak naozaj je zamestnancom KPÚ), že si takto “kaká” na svoju “živnosť”. Obávam sa, že o zákone vie len toľko, čo v príspevku uviedol. Bolo by aspoň čestné, keby vyjadril presnejšie, čo konkrétne je v zákone zlé. Už ani nedúfam, že by mohol uvádzať návrh, ako zákon zlepšiť.
    PS: Vo väzbe na zákon sa za profesiu “pamiatkár” nemusí hanbiť, lebo zákon taký pojem nepozná. Zákon, lepšie alebo horšie, presne stanovuje, kto má akú pôsobnosť. No ťažko predvídať, aké interpretácie zákona, aj ochrany pamiatok ako disciplíny, takýto ANONYMNÍ profíci rešpektujú :?: :!:

    Vážený pán Liptay,
    viem, že môj príspevok bo trochu “off topic”, bol predovšetkým reakciou na príspevok V. Kotrusovej. Ak to nie je z môjho príspevku jednoznačné, tak akcentujem, že som profesiu “pamiatkár” v súvislosti so zákonom o ochrane pamiatkového fondu nepertraktoval. Išlo mi o spomenutie skutočnosti, že nie len tí, ktorých spomínala VlKo sú pohromou pre pamiatky, ale aj tí, ktorých som spomenul ja. Viem, že patríte k starým “harcovníkom” v tejto profesii a ja som len také úbohé ucho, ktoré to robí len smiešnych pár rokov, ale už som mal tú česť mnohokrát sa stretnúť s príjemným “dedičstvom” konania ľudí, o ktorých som hovoril. Prostredie pamiatok ĽA je veľmi špecifické a “pamiatkár” toho asi veľa nedosiahne, keď sa správa arogantným spôsobom zastrašovania a vyhrážania. Tento typ “pamiatkára” považuje vlastníka za najväčšiu škodnú, vlastník je v podstate nepriateľ pamiatky….. škoda reči…. nebudem sa o tom tu rozpisovať, jednak je to mimo témy a jednak by som musel zachádzať do konkrétností.

    Ad pamiatkový zákon:
    kedysi som spolu s kolegami vypisoval pripomienky k zákonu, nie žeby sme si mysleli, že to bude mať nejaký účinok, ale sme to mali prikázané z hora. Pravdu povediac, už si na ne ani nepamätám, pretože za tých pár rokov sa človek s tým zákonom naučí robiť, či sa mu to už páči, alebo nie. Moja krátka veta na začiatku predošlého príspevku bola asi trochu afektovaná, pretože to, s čím som v súčasnosti najmä nespokojný, sa týka jeho úpravou zákonom č. 479/2005, pripúšťam, že uvedenie záväzných stanovísk na scénu snáď malo prispieť k riešeniu duplicity konaní, len sa akosi stalo, že ja vydávam záväzné stanoviská aj v prípade, keď iný orgán konanie nevedie. Záväzné stanovisko je záväzné pre orgán, ktorý vedie konanie. Ak konanie nie je, načo ho potom vydávam, vlastník, resp. žiadateľ. si s ním kľudne môže vytrieť to, čím sa “kaká” (keď ste už chceli byť tak slušný).
    Ako to tu tak píšem, napadla ma ďalšia výhrada, možno to naozaj nechápem, ale v § 40 sa o náleze vypisuje, všetko možné, ako sa má nálezca zariadiť, ako sa má o nález tri dni starať, ako má upovedomiť KPÚ, len tam ako si chýba, čo s tým má urobiť pamiatkový úrad.
    Je to taká vec, že už niekoľko krát som sa stretol s tým, že kolegovia hľadali zmienku o tom, že KPÚ rozhodne čo bude ďalej s nálezom, pretože to je predsa každému jasné. Keď som tu začal pracovať, aj mne to bolo jasné, aj ja som hľadal ako sprostý, ale… no nie je to tam. V § 32 ods. 13. sa rieši, že KPÚ rozhodne o náleze, ale len v prípade ak k nemu dojde v priebehu obnovy NKP. Ak k nálezu, predovšetkým archeologickému, dôjde nálezca ho ohlási, tri dni sa oň stará, potom príde slovutné KPÚ a povie : “…hmmm pekné…” a potom sa otočí a odíde.

    …a opozdene sa ospravedlňujem, že som to sem hodil ako anonym, pretože som bol vtedy odhlásený, a neprišiel som na to, ako sa tu dá môj príspevok zmazať, tak som to už nechal tak.

  • liptay

    Member
    15. novembra 2007 at 10:04

    :arrow: Vážený kolega, čas je vzácny, no patrí sa reagovať. Aj s ohľadom na ďalších úžívateľov týchto web-stránok. Aspoň stručne:
    Nie je dôležité, či ide o starého harcovníka, alebo úbohé ucho. Najmä Vy sa takto nehodnoďte, lebo tomu uveríte a podľahnete. Dôležité sú výsledky. Veľké výzvy môžu byť predložené tak pred “ucho”, alebo harcovníka. Talent a fortieľ nemá primeraný vek, lebo je večný, len ho treba uchopiť a zušľachťovať. Mladosť má často výhodu pred stereotypom a rutinou, ktoré zotročujú. Robota je ženského rodu, prevažne ona (ako žena) rozhodne, či si vás vyberie. Mal som šťastie, že často stáli predomnou veľké výzvy. O ich zvládnutí môžu hovoriť iní, ktorých zas charakterizuje to, čo povedia.
    :arrow: k zákonu: Tvorba zákona je cesta od reálneho k možnému. Ak postavíte požiadavky nad (v tom čase) reálnu situáciu, najmä nad “politickú vôľu” vládnej koalície, návrh ani nepríde do legislatívneho procesu, lebo ho “zo stola zhodia” rezorty už v pripominkovom konaní. Ak sú reálne podmienky blízke k optimálnym požiadavkám, je to nevídané šťastie, to stoja pri vás aj dobré sudičky. Taká situácia sa nezvykne opakovať. Nepriazeň sa vyskytuje častejšie, to bol aj prípad ostatnej novely stavebného zákona, ktorá spŕznila proces ochrany nehnuteľností v pamiatkových územiach. Náš rezort bol bezmocný, podrobnosti sú na menší seminár. Debatovať o iných úskaliach zákona je nad možnosti väčšieho seminára, nuž ešte aspoň k tým nálezom. Zákon je “iba” legislatívny nástroj, nemôže nahradiť konanie v praxi. Nehnuteľné nálezy podľa hodnôt môžu byť vyhlásené za NKP, môžu byť v PR al. PZ chránené v rámci územnej ochrany, alebo ich odborníci môžu ponechať osudu a vôli vlastníka. Hnuteľné nálezy zákon “odkázal” (pod čiarou) do pôsobnosti “muzejného zákona”. Ak sa nájde praslica, obraz, vzácna listina, príslušní odborníci vždy vedia, čo s tým. Zrazu je tu archeologický nález a všetci urobia “mŕtveho chrobáka”. Vraj nech KPÚ rozhodne (sic!). Keď nakoniec MK SR takú metodiku vydalo (priznávam: bol som vždy proti), vznikla patová situácia, ktorá blokovala nielen ukladanie nálezov, ale aj ďalší výskum. Keďže KPÚ má rozhodnúť spravidla v čase, keď ešte nevieme, či a čo sa nájde. Ja chápem, nie sú podmienky, peniaze, depozity, múzeá sa bránia. To však nie je chyba 49-tky. No vždy uvítam, ak to niekto vyrieši v zákone lepšie. Hrozí však, že novela zákona v súčasnosti by priniesla mizivé zisky, no obrovské straty. Možno aj delimitáciu KPÚ k “županátom”. No nepredbiehajme!
    PS: Ešte všeličo bolo “v hre” v procese prípravy a schvaľovania zákona, mnohé mi je dodnes ľúto, všeličo sme oplakali. Až budúcnosť ukáže, či išlo o “hviezdnu chvíľu”, alebo iba bežnú epizódu v ochrane pamiatok na Slovensku. Spolieham, že mladí (a ako hovoríte “uchá”) potlačia tú káričku (plnú pamiatkárskych bolestí) už iba viac dopredu!
    PPS: Aj v personálnej politike “služobného úradu” (PÚ SR + KPÚ) je roboty ako “na kostole”, čo tiež nemôže vyriešiť zákon. Aj keď za návrhom oddeliť funkciu gen. riaditeľa úradu a prednostu úradu smútim asi najviac. To je zas z tej mojej káry (plnej) bolestí. Nuž a niekedy sa nestačím diviť :roll:

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť