aktivita " diskusia " Architektúra a stavitelstvo " skúsenosti s hlinenou omietkou

  • skúsenosti s hlinenou omietkou

    Posted by beo_lysa on 25. júla 2009 o 13:10

    ahojte.

    chcel by som sa spýtať na vaše skúsenosti s hlinenými omietkami. podľa článkov na webe má totiž hlinená omietka najlepšie vlastnosti, čo sa týka regulovania vnútornej klímy. no a keď som bol u Tomáša z Brány, ktorý má tiež hlinené omietky, tak mi sám priznal, že má doma občas suchý vzduch. a u jeho kamaráta som zase videl dosť výrazné praskliny omietky..

    aké sú teda vaše skúsenosti s hlinenou omietkou a jej vplyvom na interiérovú klímu? a praskanie?

    ďakujem za odpovede.

    yergush odpovedal pred 13 rokov, 2 mesiacov 3 Členovia · 4 odpovede/odpovedí
  • 4 odpovede/odpovedí
  • vlcik-tlcik

    člen
    26. júla 2009 o 21:15

    Nemám žiadne skúsenosti s hlinenou omietkou, ale sama osebe Ti neureguluje nič, jedine stavba ako taká má vplyv na vnútornú, klímu. V zásade platí suchý dom, suchý vzduch, vlhký dom, vlhký vzduch. Dali by sa o tom písať siahodlhé traktáty, to sa mi nechce. V novopostavenom odizolovanom dome z pálenej tehly môžeš mať hlinenú omietku, vzduch bude suchý, v hlinenom, záleží od počasia, prestup vlhkosti cez hlinené je väčší, bude klíma prijateľnejšia.
    Popraskaná omietka – v zásade veľa pojiva (hliny), málo plniva (piesku).

  • yergush

    člen
    28. júla 2009 o 18:14

    … podľa článkov na webe má totiž hlinená omietka najlepšie vlastnosti, čo sa týka regulovania vnútornej klímy. no a keď som bol u Tomáša z Brány, ktorý má tiež hlinené omietky, tak mi sám priznal, že má doma občas suchý vzduch …

    ahoj
    “najlepšie” nemá, ale má “dobré” vlastnosti čo sa týka hygroskopicity teda sorpcie (“nasávania”) a desorpcie (“odovzdávania”)

    výňatok z produktového listu :
    n&l Fertiglehmputz (F 02)
    spez. Wärmekapazität: 0,24 (kcal./ (kg K))2
    Dichte: 1580 kg/ m3 (Messung TU Labor Wien)
    Wärmeleitfähigkeit : 0,81 W/ m2K (nach Volhard 1983) bis 0,90 W/ m2K (Literatur)
    Wasserdampf-Diffusionswiderstandszahl : 8,59 (Messung TU Labor Wien)
    Wasserdampf – Aufnahmevermögen : (1/2 Stunden – Wert)*
    bei Putzstärke:
    1,0 cm = 16,3 g/ m2
    1,5 cm = 21,6 g/ m2
    2,0 cm = 25,1 g/ m2
    (Messungen TU Labor Wien)

    orientačná produkcia vlhkosti :
    Abgabe von Feuchtigkeit in Wohnungen
    Topfpflanzen 7-15 g/Stunde
    mittelgroBer Gummibaum 10 – 20 g/Stunde
    trocknende Wäsche 4,5 kg Trommel geschleudert 50 – 200 g/Stunde
    Wannenbad ca. 1100 g/Bad
    Duschbad ca. 1700 g/Bad
    Kochen 400 – 500 g/Stunde Kochzeit
    Braten ca. 600 g/Stunde Garzeit
    Geschirrspúlmaschine ca. 200 g/Spúlgang
    Waschmaschine 200 – 350 g/Waschgang
    Menschen: – Schlafen – Haushaltsarbeit – anstrengende Tätigkeit 40 – 50 g/Stunde ca. 90 g/Stunde ca. 175 g/Stunde

    klasickejšie materialy:
    Rovnovážna sorpčná a desorpčná vlhkosť niektorých materiálov Tab. 9.9
    Materiál ro kg/m3 Teplota 0 Rovnovážna vlhkosť pri rôznej relatívnej vlhkosti vzduchu <p (%)
    0 20 40 60 80 95/100
    Pálená tehla 1 800 22 0 0 0,061 0,10 0,087 0,25 0,12 0,295 0,136 0,5 0.80 12,30
    Perlilbetón 490 25 0 0 U 3,4 1,6 4,2 2,6 8,5 5,0 14,2 l 13,0 14,9
    Vápennocementová omietka 1 680 25 0,0 0,07 0,24 0,48 0,3 0,75 0,38 1,18 0,68 2,10 1,3 3,5
    Vápenná omietka 1 590 25 0 0 0,16 0,37 0f27 0,38 0,34 0,42 0,68 0,72 1,34 2,35
    Drevotriesková doska 600 25 0 3,1 4,6 5,0 6,7 83 9,3 17,0 12,5 60 27,4 62
    Sadrokartón 755 25 0 18,8 4,29 19,57 6,0 20,0 6,72 20,29 7,12 20,8 14f72 21,67
    Vytláčaný penový polystyrén 33 25 0,0 3,8 2,8 4,0 3,7 4,2 3,9 4,4 3,9 4,5 4,0 4,5
    Polyuretán 54 25 0 1,1 1,4 2,4 2,1 3,1 2,3 3,5 2,9 4,3 | 4,3 5.2
    (sorry za rozhodenú tabulku, original najdes “tepelná ochrana budov – chmúrny”; davat to na 550 pix co umoznuje obnova, tak na citatelnosti tiež neprida)

    sadra je tiež na tom dobre, no nie krytá kartónom, tak isto vápno ci palená hlina, drevo bez parotes.nateru či ovčia vlna ktorá obsorbuje do 30% svojej hmotnosti

    táákže zhruba napr. ak sa kupeš (nevytváraš takú hmlu ako pri sprchovani) na 1 kupel dostaneš do vzduchu 1100 g h2o vo forme pary ak maš v kupelke hlin.om. (napr.vyssie spomenutu), tak pri 2,0 cm ktore za 1/2 hodiny absorbuje cca 25,1 g/ m2, teda potrebuješ cca 44m2 tejto plochy čo pri SV 2,6 m je kupelka o velkosti cca 3,5 x 3,5 m (hlina na strope a na stenach priamo ci chranena drev.obkladom proti zmačaniu pri vani)
    skús sám, osprchuj sa v pajte na sekiery v lete a v zime, sleduj teplomer, ci cas sprchovania (objem bojlera.mas obmedzený :) ) a zarosenie zrkadla
    a to iste urob v panelaku vo vykachličkovanej kupelni až po strop bez zapnutého odsávacieho ventilátora
    … panelakové zrkadlo zarosiš vždy aj keď má teplejší povrch (vykurovacie zrkadlá sa nerátajú)

    tomáš ma ten “problém” že v interiery nemá žiadny stálejší a vačší zdroj vlhkosti a navyše pec mu vzduch pre spalovanie nasava z interieru takže si ťahá cez interiér vonkajši chladný a suchý vzduch (absolútna vlhkosť) ktorý mu potlačí aj tie male zdroje vlhksoti ktore má (bylinky na okne, hrnec s teplou vodou na piecke :) … )

    hline.povrchy v interiery nie sú “zdrojom” vlhkosti ale len “zásobníkom” ktorý plníš a vyprázdnuješ

    osobne: ak omietky, tak hlinené, no nie všade, skúsenosti dobré, pukliny riešitelné
    pukliny = pohyb podkladu / ohybný podklad / výsušné trhliny z nevhodnej receptúry

    neboj sa, chod do toho, objavuj po malých pokusoch s cca 1 m2, ked nebude OK rozmiešaš vo vode a po uprave znovu pouzijes
    alebo kup vyrábanú a postupuj podla aplikačného listu výrobcu

    nech sa darí

  • yergush

    člen
    29. júla 2009 o 9:43

    ešte mi prišlo pod oči

    tak sa “pohraj” a skúmaj ako je to s vlhkostnou klimou v interiery
    a možno prideš na to že potrebuješ “stalejší zdroj” vlhkosti ako fontanku, vodnu hladinu či viacej rastlín

  • yergush

    člen
    29. júla 2009 o 14:20
Start of Discussion
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Teraz