aktivita diskusia Architektúra a stavitelstvo sebestačná ekofarma

  • janko

    Member
    24. februára 2010 at 21:27

    Najnovší hit japonského zahradníka. 10v jednom.
    http://freshpics.blogspot.com/2006/05/weird-japanese-inventions.html

  • pistino

    Member
    25. februára 2010 at 11:02

    Uf ta fabrika je drsna….este ze robim co robim. Robert odporucam ist niekam von na nejaku farmu. Nieco zarobis a ziskas nejake zrucnosti.
    Robim, lebo musim zivit rodinu a udrzat si nejaky standard. Ine by som robit nechcel. Vies ked mas zenu a dieta myslis hl. na nich resp. na dieta…( jeho buducnost). S tym dlhom to chapem…ale podnika tak dnes 90%…som zvedavy co bude ked sa kriza este prehlbi.
    ( Budu sluzit NWO?) :-)

    Janko: AVATAR je pekna myslienka….skoda ze som to nemohol dopozerat, lebo ma to nudilo. (Ten dej je onicom)

  • martin-petras

    Member
    25. februára 2010 at 11:45

    Ach jaj! Chcel som, aby sa tu diskutovalo vecne a s rešpektom, no zdá sa, že sa deje presný opak…

    Skúsim sa teda aj ja sám vrátiť k serióznym úvahám o téme.
    Dávam do pléna otázky:
    – čo si predstavujete pod sebestačnosťou a nezávislosťou.
    – je dnes ešte možné byť technicky a ekonomicky nezávislý a sebestačný? A bolo to vôbec možné kedykoľvek v minulosti?
    – aký životný štandard by musel akceptovať ten, ktor by chcel byť sebestačný najviac, ako sa to len dá?

    Pre inšpiráciu navrhujem siahnuť po knižke H.D.Thoerau – Walden. Hoci poprvýkrát vydaná roku 1854, myšlienky a skúsenosti autora sú aj dnes s tými, čo sa rozhodli žiť slobodne a sebestačne v dobrovoľnej skromnosti. Zdá sa, že o to ide aj Robertovi EM.

    Z novších potom The Practice of the Wild (1990) od Garyho Snydera (alias Japhy Rider, pre tych, ktorych v mladosti hltali Kerouaca)

    Teším sa na hodnotnú diskusiu!

  • pistino

    Member
    25. februára 2010 at 18:28

    Otazka: Myslite ze niekedy existovala sebestačnosť a nezávislosť?

    Moj nazor: Nie. Aspon nie uplna.
    Ako vznikla delba prace, existovali mozno take komunity. Neskor vymenny obchod, potom prachy…

    Dalsia otazka je ci sa mieni niekto do tych dôb vratit. Uz som to tu spominal, pouzitim modernych technologii a preferovanie miesnych zdrojov by bola cesta ako sa stať menej závislí…ale to je vyvoj ktorým zatial nesmerujeme.
    Co sa tyka prirodneho hospodarenia resp. dopestovania jedla, som dosť skeptický, ale dalej to hodnotiť nebudem, preťo že nemam praktycke skusenosti.

  • janci

    Member
    25. februára 2010 at 20:04

    cim to je, ze nas to viacerych ,,nuti,, zapajat sa do tejto
    diskusie, ktora nikam nevedie a nic nove nas nenauci
    ???

  • robertm

    Member
    26. februára 2010 at 5:54
  • robertm

    Member
    1. marca 2010 at 12:41

    Bola tu diskusia, či sa dá postaviť sebestačný pasívny dom z prírodných matriálov, bez použitia energetických sietí. Niečo o realite pasívnych domov je tu: http://stavba.tzb-info.cz/t.py?t=2&i=5772&h=9&pl=38 . Doplním:
    1. Miesto chladenia v lete pomocou zemného registra možno použiť akumulačné obvodové steny (betón, nabíjaná hlina) s vonkajším zateplením a tieto steny spriemerujú teplotu počas 24 hodín. Pritom môžete vetrať priamo cez okno a dvere (vydýchaný chladnejší vzduch).
    2. Rekuperáciu som uvažoval komín z dvoch centrovaných nerezových rúr. Strednou by stúpal teplý vydýchaný vzduch nad strechu, vonkajšou by klesal studený čerstvý vzduch dnu do miestnosti. V tomto nerezovom rekuperačnom komíne by dochádzalo k prenosu tepla z vnútornej do vonkajšej rúry. Ak by bola, vymyslím si, účinnosť tohto komína 70 %, tak 30 % by sa použilo na ťah komína. Ťah by sa obmedzoval klapkou. Trebalo by to prepočítať.
    3. Dom sa dá postaviť pomerne tesný. Dajú sa poriadne dvere a nejaké to vetracie okno.
    4. Ohrev TUV v zime akumulačnou pecou, v lete solárkom z hadice.

  • martin-petras

    Member
    2. marca 2010 at 12:26

    Flame war…? to trošku preháňaš. Nevidím tu nezmieriteľné postoje, vidím len prázdne mudrovanie, na ktoré sú odpoveďou posmešky.

    Vidím že “pasívny dom” Ťa priťahuje ako magické zaklínadlo. Predstavuješ si ho ako Hurvínek válku, a zjavne sa Ti to práve takto páči.

    Myslím, že viac ľudí by Ti dalo dobrú radu, že ak chceš stavať sám, prírodne, a za málo peňazí, zabudni na EPD. Obzvlášť v súvislosti so sebestačným hospodárstvom je to podľa mňa úplne zbytočné – oveľa ľahšie si z obnoviteľného zdoja zabezpečíš pár kWh navyše, než dosiahneš kritériá EPD. Navyše, na technológie EPD sú nevyhnutné peniaze, pričom práve potrebe ich zarábania sa pomerne pochopiteľne snažíš vyhnúť.

    Jednoduchý príklad je tradičná drevenica: tá je všeličo, len nie pasívna, ba ani len nízkoenergetická. A predsa som v takej prežil nádherne sebestačne a slobodne pár zím. Skutočne som nepotreboval takmer žiadne peniaze. Dokonca aj elektrinu máme z vlastného zdroja :-P Aj takáto sebestačnosť má však svoje úskalia a má aj svoje hranice.

    Na začiatok je naozaj dobré vyjasniť si, ako veľmi chceš byť sebestačný, a aký životný štandard chceš dosiahnuť. Nemalú úlohu pritom hrá aj otázka, koľko peňazí vieš investovať nazačiatku do rozbehnutia iného spôsobu života.

    Nedá mi v tejto súvislosti nepolemizovať s otázkou sebestačnosti: ak by si chcel byť naozaj sebestačný, mal by si odísť z paneláku len s pár vecami, ktoré odnesieš na chrbte a začať na zelenej lúke. Nie je ľahké uhádnuť, že by na nej do roka stála skôr biedna chatrč, než EPD ;-)

  • janko

    Member
    2. marca 2010 at 19:21

    Podľa mňa resp. ja to tak vidím s permakultúrou súvisí jedn adôležitá vec ktorú treb apostupne odhaliť ak chceme naplno využívať všetky zákonitosti permakultúrneho pestovania. Človek totiž môže iba mechanicky vykonávať určité zahradkárke práce kvázi permakultúrnym spôsobom ale výsledok nemusí byť taký aký by očakávalo. Inak povedané ak bežný zahradník robí veci správne úrodu bude mať ako pravý permakultúrňan.

    Poviem to vlastnými slovami. Ale je to dosť komplikované povedať lebo je to skor určité uvedomenie si niečoho:

    Všetko čo je, existuje a má kvázi hmotnú existenciu, inak povedané je to skutočné. Čiže myšlienka existuje, slová existujú, vietor existuje, prach existuje, kvázi gravitácia existuje. Myšlienka je vlastne zahustená energia. To že myšlienka existuje dokazuje že keď nás niečo rozčúli a silno negatívne myslíme tak nás bolí hlava. Niekto na nás myslí a tiež si zrazu spomenieme na toho dotyčného a niekedy si hneď zavoláme telefónom. To že má teda myšlienka kvázi hmotnú existenciu (hmotnou myslím že existuje a má svoj prejav, účinok ako hocijaké materiálne veci napr. padne vam škrydla na hlavu alebo silno sa učíte intenzívne rovnako vás hlava) dokazuje mnoho pokusov ktoré boli prevedené. Dokázalo sa že myšlienka môže ovplyvniť telo nielen vlastné ale aj toho druhého na koho myslíme či už rastlinu, zviera alebo človeka. Myšlienka tak ako vietor či svetlo dokáže putovať hocikam ba čo viac prejde aj cez hmotu. Existencionálny stav bytia myšlienky ako istého stavu zahustenia energie to lahko dokáže. Lebo hmota myšlienky je na úrovni energie, pričom energetickú úroveň – podstatu majú všetky predmety či javy okolo a v nás. Takže energia myšlienky sa šíri v energetickom poli ako elektrika vo vodiči a nájde ciel na ktorý myslíme. Táto prišlá energia = myšlienka potom zvýši alebo zníži energetickú úroveň resp. frekvenciu vibrácie predmetu podľa toho či je vysoká = pozitívna, veselosť, láska alebo nízka = strach, obavy, pochybnosti. Samotný predmet sa pred nechcenými myšlienkami resp. energetickou hmotou môže chrániť opäť napr. energetickým štítom vytvoreným napr. sústredením mysle, modlitbou, alebo silným energetickým žiaričom. Čiže ak je predmet či jedinec silne energeticky polarizovaný, nabudený a pôsobí naň energia omnoho nižšej intenzity alebo má omnoho vyššiu frekvenciu tak toto pôsobenie nebude mať vehementný účinok. Avšak v praxi sa skôr stretneme s tým že všetci akoby sme plávali v energetickom mori plnom rôznych energetických vplyvov a vibrácií ktoré nás a naše prostredie vzájomne formujú. Intuitívne napr. ideme za vecami, či prostredím ktoré nas posilní, podporí a rozvíja.
    Rovnakú existenciu ako myšlienka majú teda úplne všetky predmety či javy či slová alebo predstavy ktorým takmer večšina neprikladá žiaden význam či dôležitosť akoby popierali ich existenciu.
    Takže správny permakultúrňam priznáva existenciu myšlienky a všetkých iných javov na planéte či vo vesmíre v nás a okolo nás a dáva im rovnakú dôležitosť ako bežne zaužívaným kvázi hmotným predmetom. Striktne materialisticky založený človek vychovaný pod vplyvom určitej pudovej demagógie určitého výchovného či spoločenského systému totiž vplyv či hmotnú existenciu myšlienky popiera a s ňou pochováva aj veľkú časť človeka ktorá robí človeka človekom, t.j. morálne hodnoty ako úcta, štedrosť, dobroprajnosť, láska, neubližovanie. Ale nie je to jeho vina, na svete je len určité množstvo ludí ktorý takto vidia svet a tak sa navzájom sťahujeme iba do určitého zúženého videnia a chápania sveta. Ale večne nemôžeme popierať to čo existuje.

    V praxi to vyzerá tak že ak robíte prácu v záhrade s láskou radosťou tak na rastliny myslíte resp. im takú hmotnú energiu posielate tak podľa toho aj budú vyzerať resp. mať živiny, vibráciu a úroveň energie. Ak si človek uvedomí tento princíp tak automaticky bude voliť ten správny prístup opatery o rastliny. V tomto objasnení sa už nebudú zdať pošetilé mnou písané narážky o vplyve luny, hudby, komunikácie so zvieratami atď. na záhradu. Človeku sa zrazu otvoria oči a uvidí že všetko má svoju existenciu = dušu = energiu a bude sa tomu tešiť vo vzájomnom objatí jednoty.

    Tu je jeden z mnoha pokusov z dielne Masura Emoto ohľadne pôsobenia energie myšlienok či iných energií vysielaných rôznymi predmetmi ako hudba, televízny obraz, slová na nálepkách. U nás vyšli od neho nejaké knihy min 2 som čítal.

    Jeden pokus s rýžou odcitujem:

    “Pri tomto pokuse bola uvarená ryža rozdelená do dvoch identických sklenených nádob. Dve deti po dobu jedného mesiaca povedali ryži v nádobách slová “ďakujem” a “si hlúpa”, hneď ako prišli zo školy. Výsledok bol taký, že ryža, ktorej hovorili “ďakujem” bola mierne skvasená a mala jemnú a zrelú ryžovú vôňu. Druhá časť ryže, tá ktorej hovorili “si hlúpa” bola čierna a hnilá. Jej pach bol úplne neznesiteľný. Správa z výskumu znela: “Toto nie je pokus, ktorý spravil výskumný ústav, takže výsledok môže byť zhoda náhod. Avšak mnoho iných ľudí opakovalo tento pokus tiež a dosiahli rovnaké výsledky. Zdá sa, že sa to netýka len vody, ale aj mikróbov. Mikróby sú ako my, pracujú tvrdo ak ich chválite a zlenivejú, ak ich urážate. Vyzerá to tak, že po počutí slov “ďakujem” a “si hlúpa” sa utvorili buď prospešné alebo škodlivé baktérie.”

  • pistino

    Member
    3. marca 2010 at 20:19

    Janko, mozno budes prekvapeny, ale cosi podobne nas ucili na univerzite. Konkretne na predmete Ekologicke polnohospodarstvo. Islo konkretne o antropozoficku-holisticku filozofiu, resp. pristup k pestovaniu. Dalej to bora vyroba rôznych preparatov systemom putania zivotnych sil ( ak si dobre pamätam )
    Ak som spravne pochopil tvoj prispevok, tak preferujes cestu tzv. MAZADAN.
    Ono existuje vela ,,nekomercnych” pristupov prirodneho hospodarenia a kazdy zakladatel preferuje to svoje…
    Aj ja som napriklad radsej ked teliatko ku mne pribehne ako ma predomnov utekat a tak sa aj spravam nielek k teliatkam.
    Janko aj takyto pristup praktyzujes?

  • janci

    Member
    4. marca 2010 at 21:53

    http://www.ekozahrady.com/bezudrzbovost.htm

    ze by to ozaj slo bez ,, práce ,, :o)

  • janko

    Member
    4. marca 2010 at 22:27

    Janko, mozno budes prekvapeny, ale cosi podobne nas ucili na univerzite. Konkretne na predmete Ekologicke polnohospodarstvo. Islo konkretne o antropozoficku-holisticku filozofiu, resp. pristup k pestovaniu. Dalej to bora vyroba rôznych preparatov systemom putania zivotnych sil ( ak si dobre pamätam )
    Ak som spravne pochopil tvoj prispevok, tak preferujes cestu tzv. MAZADAN.
    Ono existuje vela ,,nekomercnych” pristupov prirodneho hospodarenia a kazdy zakladatel preferuje to svoje…
    Aj ja som napriklad radsej ked teliatko ku mne pribehne ako ma predomnov utekat a tak sa aj spravam nielek k teliatkam.
    Janko aj takyto pristup praktyzujes?

    Asi ked je človek uprimne šťastný a spokojný tak vtedy je ten spôsob asi správny.

  • robertm

    Member
    5. marca 2010 at 14:52

    Potravinová závislosť na západe, energetická závisloť na východe. Ako dlho to vydrží?

  • martin-petras

    Member
    5. marca 2010 at 16:26

    …zbytocne vela magie na jednej strane a politiky na druhej: jalove reci. Takto moc roboty nespravite…

  • janko

    Member
    5. marca 2010 at 21:34

    Presne tak mudrovaním a vypisovaním po internete ešte nikto nikdy nič nevypestoval. Navrhujem zrušiť alebo račej nie. Veď nám to už rastie samo.

Page 6 of 7

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť