aktivita diskusia Múzeá a Galérie Raketoplány v múzeu

Tagged: 

  • Raketoplány v múzeu

    Posted by uskalienka on 14. apríla 2011 at 20:46

    NASA oznámi, v ktorých múzeách vystavia raketoplány

    BRATISLAVA 12. apríla (SITA) – Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) dnes oznámi, v ktorých múzeách natrvalo vystavia tri vyradené raketoplány. Stane sa tak počas osláv 30. výročia letu prvého raketoplánu, informoval NASA.

    Americký program letov raketoplánov sa tento rok definitívne ukončí po posledných misiách raketoplánov Endeavour a Atlantis v apríli a júni. Tretí z nich, Discovery, sa vrátil zo svojej poslednej cesty na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) v marci. Otázka, kde budú legendárne raketoplány vystavené, vyvolala vášnivé debaty. Očakáva sa totiž, že tieto múzeá zavalia davy turistov, ktorí sa už teraz nevedia dočkať, kedy budú mať možnosť pozrieť si stroje zblízka.

    Prototyp Enterprise, v ktorom sa na orbitu nikdy neviezli astronauti, je vystavený v Steven F. Udvar Hazy Center neďaleko Washingtonu D.C., ktoré patrí pod Smithsonian Institution’s National Air and Space Museum. Raketoplán Discovery by mal údajne takisto putovať do tohto múzea. Konečné rozhodnutie oznámi o 18:00 SELČ šéf NASA Charles Bolden počas slávnosti vo floridskom Kennedyho vesmírnom stredisku. “Počas slávnosti, na ktorej sa zúčastní aj astronaut z prvej misie raketoplánov, Bolden vymenuje štyri inštitúcie, ktoré dostanú raketoplány do stálej expozície,” uviedol úrad vo vyhlásení. Oznámenie bude NASA vysielať naživo na svojej webovej stránke a v televízii.

    Program amerických raketoplánov oficiálne spustili 5. januára 1972, keď vtedajší prezident Richard Nixon oznámil, že NASA dostala poverenie vyvinúť opakovane použiteľný dopravný prostriedok pre lety zo Zeme na obežnú dráhu a späť. V roku 1976 predstavili prvý raketoplán, ktorý však nebol vybavený tepelnou ochranou ani kyslíkovodíkovými hlavnými motormi a ktorý bol určený výhradne ku skúškam v zemskej atmosfére. Pôvodne sa mal volať Constitution, ale na základe celoštátnej kampane fanúšikov seriálu Star Trek ho nakoniec pomenovali Enterprise. Tento raketoplán uskutočnil v roku 1977 celkovo päť skúšobných letov v atmosfére.

    Dvanásteho apríla 1981 o 12:00 UTC odštartoval z rampy 39A Kennedyho vesmírneho strediska na Floride na dvojdňovú misiu raketoplán Columbia, na ktorého palube boli kozmonauti John W. Young a Robert Crippen. Hlavným cieľom misie s označením STS-1 bolo dokázať, že myšlienka opakovane použiteľného vesmírneho dopravného prostriedku je reálna. Dovtedy totiž žiadna iná vesmírna loď nedokázala letieť do vesmíru viac než raz.

    Prvým raketoplánom určeným pre lety do vesmíru bola práve Columbia, ktorú rovnako ako ostatné raketoplány skonštruovala spoločnosť Rockwell International Space Systems Group (v súčasnosti Boeing North American). Do Kennedyho vesmírneho centra ju prepravili 23. marca 1979. Druhým vyrobeným raketoplánom bol Challenger, ktorý si NASA prevzala 30. júna 1982. Oba tieto raketoplány boli neskôr zničené pri haváriách, pri ktorých zahynuli všetci členovia ich posádok. V súčasnosti má NASA k dispozícii ešte tri raketoplány – Discovery (dokončený v roku 1983), Atlantis (1985) a Endeavour (1991).

    mazoslav odpovedal 12 years, 9 months ago 3 Členovia · 5 odpovede/odpovedí
  • 5 odpovede/odpovedí
  • uskalienka

    Member
    15. apríla 2011 at 7:55

    NASA oznámila, kam umiestni vyradené raketoplány

    BRATISLAVA 13. apríla (SITA) – Predstavitelia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) oznámili, v ktorých inštitúciách natrvalo vystavia tri vyradené raketoplány. Atlantis zostane v Kennedyho vesmírnom centre na Floride, Endeavour umiestnia do California Science Center v Los Angeles a Discovery poputuje do Steven F. Udvar-Hazy Center neďaleko Washingtonu D.C., ktoré patrí pod Smithsonian Institution’s National Air and Space Museum. V tomto múzeu sa v súčasnosti nachádza prototyp Enterprise. Ten však premiestnia do Intrepid Sea-Air-Space Museum v New Yorku. Celkovo sa o umiestnenie raketoplánov uchádzalo 21 inštitúcií.

  • mazoslav

    Member
    19. apríla 2011 at 9:54

    Smutné, nečakal som že prežijem éru raketopánov :(

  • uskalienka

    Member
    28. júla 2011 at 7:11

    RUSKO: Medzinárodnú vesmírnu stanicu po roku 2020 potopia do oceánu

    a z tohto, co nespravia muzeum??

    “Nemôžeme ju nechať na orbite, ide o príliš veľký a ťažký komplex,” uviedol zástupca riaditeľa Federálnej vesmírnej agentúry Ruska Vitalij Davydov.

    asi by nezvladli nosnost na pevnine…

    dalej pisu… “vo vesmire by sposobila prilis velke znecistenie”… v oceane uz nie?? :(

    smutna som veru smutna… naco nam je pokrok vedy a techniky, ked len zatazuje, obtazuje a zneuziva nasu Maticku Zem…

    BRATISLAVA 27. júla (SITA/AFP) – Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) po ukončení jej činnosti po roku 2020 potopia do oceánu. V stredu o tom informovala Federálna vesmírna agentúra Ruska. Vo vesmíre ju totiž nemôžu nechať, pretože by spôsobovala príliš veľké znečistenie. “Po tom, ako nám doslúži, budeme musieť ISS potopiť. Nemôžeme ju nechať na orbite, ide o príliš veľký a ťažký komplex,” uviedol zástupca riaditeľa Federálnej vesmírnej agentúry Ruska Vitalij Davydov. “Spolu s našimi partnermi sme sa zhodli, že stanica bude v prevádzke približne do roku 2020,” dodal Davydov.

    Medzinárodnú vesmírnu stanicu vybudovalo a spravuje konzorcium piatich vesmírnych agentúr z USA, Kanady, Ruska, Japonska a Európy. Na orbite vo výške 350 kilometrov je od roku 1998, pričom na výskumné účely by mohla podľa niektorých predpokladov slúžiť až do roku 2028. V každom prípade, po ukončení jej činnosti bude mať podobný osud ako jej predchodca – ruský Mir, ktorý po 15 rokoch činnosti v roku 2001 potopili v Tichom oceáne.

  • milo1

    Member
    28. júla 2011 at 13:37

    Asi by bol problém, ako to dostať späť na zem. Vlastné motory to zrejme nemá a ani brzdiace padáky.

  • mazoslav

    Member
    29. júla 2011 at 8:40

    To znečistenie neni tak ako sa zdá :) Na orbite sa všetko pohybuje vačšou rýchlostou ako vystrelený projektil, preto aj malý šróbik može vážne poškodit napr. družice – v tomto zmysle sa hovorí o znečistení…vačšina materiálu pri riadenej deštrukcii zhorí v atmosfére a do oceánu dopadnú len zlomky, potopenie obyčajnej motorovej loďe sposobí omoc vačšie zenčistenie ako cela vesmirna stanica napájaná solárne :)

    …ale hore existuje ešte plno pozostatkov zo studenej vojny čo nám neriadene poletuje nad hlavami s plnými nádržmi hydrazínu…toho by som sa skor obával… 

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť