aktivita diskusia Pamiatky Prieskum, konzervovanie a statická konsolidácia pamiatok

  • Prieskum, konzervovanie a statická konsolidácia pamiatok

    Posted by harp on 13. augusta 2006 at 14:26

    ODPORÚČANIA PRE PRIESKUM, KONZERVOVANIE A STATICKÚ KONSOLIDÁCIU ARCHITEKTONICKÝCH PAMIATOK

    ZÁSADY

    1. ÚČEL DOKUMENTU

    1.1. Z vlastnej podstaty nosných konštrukcií architektonických pamiatok (materiál a zhotovenie) vyplýva pre ich prieskum a obnovu množstvo špecifických nárokov, ktoré obmedzujú použitie súčasných právnych a stavebných noriem.

    1.2. Tieto odporúčania nie sú len žiaduce, ale sú nevyhnutné pre zavedenie príslušných postupov v rámci racionálneho vedeckého prostredia a kultúrneho kontextu.

    1.3. Zásady uvedené v tomto dokumente budú rozpracované do podrobnejších smerníc. Predstavujú prvé kroky smerujúce k príprave odporúčaní – nenahraditeľného nástroja všetkých, ktorých sa týkajú problémy konzervovania a konsolidácie stavebných konštrukcií.

    2. VŠEOBECNÉ KRITÉRIÁ

    2.1. Ochrana, konsolidácia a obnova architektonických pamiatok vyžaduje multidisciplinárny prístup.

    2.2. Hodnotu a autenticitu architektonického dedičstva nemožno zakladať na nemenných kritériách. Vzhľadom na rešpektovanie všetkých kultúr treba posudzovať materiálne kultúrne dedičstvo v kontexte kultúry, ku ktorej patria.

    2.3. Hodnota architektonických pamiatok nespočíva len v ich vonkajšom vzhľade, ale aj v úplnosti všetkých ich súčastí; je nevyhnutné najmä vyhýbať sa odstraňovaniu vnútorných konštrukcií a zachovávaniu len vonkajších fasád.

    2.4. Ak je pre zachovanie objektu potrebná jeho úprava alebo zmena využitia, treba dôkladne zvážiť požiadavky pamiatkovej starostlivosti ako aj podmienky bezpečnosti.

    2.5. Obnova nosnej konštrukcie nie je v pamiatkovej starostlivosti konečným cieľom, ale len prostriedkom na dosiahnutie cieľa, ktorým je zachovanie objektu ako celku.

    2.6. Špecifiká architektonických pamiatok a ich zložitý vývoj vyžadujú štúdium a navrhovanie v presnom slede krokov, podobne ako v medicíne. Tieto kroky sú: anamnéza, diagnóza, terapia a dohľad, čo zodpovedá prieskumu zameranému na získavanie údajov a informácií, identifikáciu príčin poškodenia a porúch na výber sanačných opatrení a na kontrolu účinnosti zásahov. Za účelom minimalizovania dosahov na pamiatku a efektívneho využívania dostupných prostriedkov je zvyčajne potrebné aby sa tieto kroky uskutočnili opakovane.

    2.7. Bez preskúmania dosiahnuteľného úžitku a prípadného poškodenia pamiatky, by sa nemali vykonať žiadne opatrenia, okrem prípadov bezpečnostných zásahov, nevyhnutných na odvrátenie bezprostrednej hrozby zrútenia stavby (napr. po škodách spôsobených zemetrasením); tieto opatrenia by však tiež mali byť vratné.

    3. PRIESKUM A DIAGNOSTIKOVANIE

    3.1. Multidisciplinárny tím odborníkov, zloženie ktorého závisí od typu a rozsahu problému, by mal spolupracovať od začiatku – t. j. od predbežnej obhliadky a prípravy prieskumného programu.

    3.2. Údaje a informácie možno na začiatku spracovať len približne, aby bolo možné stanoviť komplexnejší plán činnosti, úmerný skutočným problémom konštrukcie.

    3.3. V pamiatkovej praxi sa vyžaduje komplexné pochopenie statických a materiálových charakteristík objektu. Dôležité sú informácie o pôvodnej koncepcii nosnej konštrukcie, použitých stavebných technológiách, o premenách a ich dôsledkoch, udalostiach, ktoré nastali a nakoniec o súčasnom stave objektu.

    3.4. Špecifické problémy môžu vznikať v archeologických lokalitách, pretože tieto štruktúry treba stabilizovať v štádiu vykopávok, keď sú poznatky ešte neúplné. Reakcie takejto stavby na „ozdravné opatrenia“ môžu byť úplne odlišné od reakcií odkrytého objektu. Odlišné sú aj postupy prieskumu a operatívne konsolidačné riešenia, ktoré nesmú ohroziť celkový stav, koncepciu a využitie objektu.

    3.5. Diagnostikovanie sa zakladá na historickom, kvalitatívnom a kvantitatívnom prístupe; prvé spočíva v priamom pozorovaní poškodenia stavby a degradácie materiálu, ako aj na historickom a archeologickom výskume, druhé je založené najmä na skúškach materiálov a konštrukcií, monitorovaní a statickom výpočte.

    3.6. Pred akýmkoľvek rozhodnutím o statickom zásahu je v prvom rade nevyhnutné stanoviť príčiny poškodenia a degradácie a potom posúdiť úroveň bezpečnosti konštrukcie.

    3.7. Posúdenie stavebno-technickej bezpečnosti objektu je posledným krokom diagnostikovania, pritom by sa mala stanoviť potrebná miera zásahu v súlade s kvalitatívnymi a kvantitatívnymi analýzami: priamym pozorovaním, historickým výskumom, statickým výpočtom konštrukcií a v prípade potreby aj s pokusmi a skúškami.

    3.8. Uplatňovanie rovnakých stavebno-technických kritérií ako pri navrhovaní novostavieb často vyžaduje nadbytočné, ak nie nemožné opatrenia. V takýchto prípadoch môžu špecifické analýzy a primerané posúdenie odôvodniť odlišný prístup k bezpečnostným kritériám.

    3.9. Všetky aspekty získaných informácií, diagnóza, vrátane posúdenia úrovne stavebno-technickej bezpečnosti objektu a rozhodnutia o zásahoch by mali byť opísané v sprievodnej správe.

    4. SANAČNÉ OPATRENIA A KONTROLA

    4.1. Terapia by sa mala zameriavať skôr na korene príčin než na symptómy.

    4.2. Najlepšou terapiou je preventívna údržba.

    4.3. Zhodnotenie stavebno-technickej bezpečnosti a významu konštrukcie by malo byť podkladom pre jej zachovanie a sanačné opatrenia.

    4.4. Bez preukázania opodstatnenosti by nemali byť vykonané žiadne opatrenia.

    4.5. Každý zásah by mal byť úmerný stanoveným bezpečnostným požiadavkám a pokiaľ možno minimálny, tak, aby bola bezpečnosť a trvácnosť zaručená pri minimálnej strate pamiatkových hodnôt.

    4.6. Návrh opatrení by mal byť založený na jasnom pochopení všetkých príčin porúch a degradácie, pretože od nich bude závisieť.

    4.7. Rozhodovanie medzi použitím tradičných a novátorských techník by sa malo v každom jednotlivom prípade zvážiť a uprednostniť by sa mali tie najmenej invazívne a najviac kompatibilné s pamiatkovými hodnotami, pričom treba brať do úvahy požiadavky na bezpečnosť a trvácnosť.

    4.8. Niekedy je ťažké posúdiť skutočný stav stavebno-technickej bezpečnosti a možný výsledok zásahu, čo nabáda k uplatneniu „pozorovacej metódy“, t. j. prístup postupných zásahov začínajúcich na minimálnej úrovni s možnosťou následne prijať dodatočné alebo opravné prostriedky.

    4.9. Zásahy by podľa možnosti mali byť vratné, aby mohli byť po získaní nových poznatkov, odstránené a nahradené vhodnejšími opatreniami. Tam, kde nie sú opatrenia úplne zvratné, nemali by uskutočnené zásahy obmedziť ďalšie zásahy.

    4.10. Materiály používané v pamiatkovej praxi (najmä novodobé) by mali mať kompatibilné vlastnosti s jestvujúcimi materiálmi. Táto kompatibilita sa musí vzťahovať aj na dlhodobé vplyvy, aby sa predišlo nežiaducim vedľajším účinkom.

    4.11. Významné kvality konštrukcie a jej prostredia z pôvodného alebo raných štádií nemajú byť zničené.

    4.12. Každý zásah by mal podľa možnosti rešpektovať koncepciu, techniky a historické hodnoty pôvodného a raného štádia konštrukcie a umožniť, aby ju bolo možné rozpoznať aj v budúcnosti.

    4.13. Zásah by mal byť výsledkom celkového integrovaného plánu, ktorý v príslušných prípadoch prikladá väčšiu alebo menšiu váhu rôznym aspektom architektúry, konštrukcií, technických zariadení a funkčnosti.

    4.14. Treba sa vyhýbať odstraňovaniu alebo obmene akéhokoľvek historického materiálu alebo výrazných architektonických čŕt.

    4.15. Poškodené konštrukcie radšej obnoviť, ako nahradiť inými.

    4.16. Nedokonalosti a zmeny, ak sa stali súčasťou vývoja stavebnej konštrukcie, by sa mali, pokiaľ nie sú v rozpore s požiadavkami na bezpečnosť, zachovať.

    4.17. Demontáž objektu a opätovnú montáž je možné zvoliť, pokiaľ to vyžaduje samotný charakter materiálov a konštrukcie a ak obnova inými prostriedkami nie je možná, alebo je škodlivá.

    4.18. Provizórne zabezpečovacie systémy, používané v procese obnovy, by mali vykazovať účelnosť a funkčnosť a nepoškodzovať pamiatkové hodnoty.

    4.19. K akémukoľvek návrhu na zásah treba pripojiť program kontroly, ktorá sa bude vykonávať v možnej miere počas prác.

    4.20. Opatrenia, ktoré nemožno počas realizácie kontrolovať, by nemali byť povolené.

    4.21. Počas zásahu a po zásahu je nutné vykonávať kontroly a monitorovanie aby sa overila účinnosť vykonaných opatrení.

    4.22. Všetky kontrolné a monitorovacie činnosti by sa mali zdokumentovať a uchovať ako súčasť histórie konštrukcie.

    Na preklade a odbornej úprave textu sa podieľal program Ochrana pamiatok Academia Istropolitana Nova

    Zdroj: http://www.obnova.sk

    aktivita

    sasha odpovedal 17 years, 8 months ago 2 Členovia · 1 Odpoveď
  • 1 Odpoveď
  • sasha

    Member
    16. augusta 2006 at 14:51

    Academia Istropolitana Nova, je občianske združenie a nezávislá, mimovládna organizácia celoživotného vzdelávania. Ponúka ďalšie vzdelávanie v odboroch : európske štúdiá, aplikovaná ekonómia – environmentálna politika, ochrana pamiatok a žurnalistika. Výuka prebieha v slovenskom, prípadne v anglickom jazyku.
    Zvedaví najdu výročnú správu za rok 2004 TU.
    Poslaním programu Ochrana pamiatok (The Built Heritage Conservation and Development Department) je vzdelávať odborníkov zapojených do procesu ochrany, obnovy a adaptovania (na inom mieste aj údržby a rozvoja)pamiatok a ostatného človekom vytvoreného prostredia, všeobecne považovaného za kultúrne dedičstvo. Program sa sústreďuje na architektúru, sídelné štruktúry a kultúrnu krajinu, ako základné prvky kultúrnej identity spoločnosti. (A to všetko v jednoročnom kurze!)
    Jednoročný kurz (4 hodiny denne) obsahuje, okrem exkurzií na Slovensku a v zahraničí aj prax v reštaurátorských ateliéroch, nasledovné témy:
    * Kultúrna história a civilizácia,
    * Teória a filozofia pamiatkovej starostlivosti,
    * Právne a organizačné aspekty ochrany kultúrneho dedičstva,
    * Environmentálne aspekty ochrany kultúrneho dedičstva,
    * Meranie, dokumentácia a prieskum historických objektov,
    * Spôsoby, metódy a techniky ochrany a obnovy architektonických pamiatok,
    * Metódy a techniky v archeológii,
    * Rehabilitácia historických sídelných štruktúr,
    * Ekonomické aspekty pamiatkovej starostlivosti,
    * Manažment kultúrneho dedičstva.

    Moja otázka: na preklade a odbornej úprave akého textu sa to odborníci z AIN podieľali?

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť