aktivita diskusia Múzeá a Galérie Konštruktívna diskusia

Tagged: 

  • sasha

    Member
    25. januára 2011 at 13:58

    Zákon č. 115/1998 Z.z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty
    § 3 Odborná správa zbierkových predmetov
    (1) Odborná správa zbierkových predmetov je…
    c) ochrana zbierkových predmetov.

    (2) Odborná správa zabezpečuje odborné spracovanie, vedecké zhodnotenie, komplexnú ochranu a primerané sprístupnenie zbierkových predmetov v múzeu alebo v galérii.

    § 7 Využívanie a sprístupňovanie zbierkových predmetov
    Múzeum a galéria využívajú a sprístupňujú zbierkové predmety formou
    a) stálych expozícií,
    b) dlhodobých, krátkodobých a putovných výstav,
    c) publikačnej a edičnej činnosti,
    d) kultúrno-vzdelávacích aktivít,
    e) vedeckovýskumnej činnosti.

    Zákon č. 206/2009 z. Z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

    § 8 Základné odborné činnosti
    (1) Múzeum alebo galéria vykonávaním základných odborných činností sú povinné…
    c) prezentovať zbierkové predmety s využitím informačnej a výpovednej hodnoty zbierkových predmetov pri poskytovaní vybraných verejných služieb a budovaní vedomostného systému múzea alebo galérie.

    § 15 Sprístupňovanie zbierkových predmetov a zbierok
    Zbierkové predmety a zbierky sa využívajú a sprístupňujú formou
    a) stálych expozícií,
    b) dlhodobých, krátkodobých a putovných výstav,
    c) publikačnej činnosti a edičnej činnosti,
    d) iných odborných, výchovno-vzdelávacích a prezentačných aktivít.

    Zákon nezakazuje ale určuje povinnosti zo zákona, všetko ostatné je nad rámec. Je len a len na zriaďovateľovi, riaditeľovi a kurátorovi čo nad rámec povolí alebo čo zakáže. Všetky obmedzenia by mali byť zakotvené v pracovnom poriadku. Existuje múzeum kde 5 rokov od nástupu kurátora nesmie ísť do zbierky ani bádateľ, určite existujú zbierkové predmety, ktoré neboli a nebudú nikdy vystavené a zaručene sa nikto nebude pýtať návštevníka či na žirafu môže dať cedulu “Nedotýkajte sa, prosím!”.
    Môžeš to označiť za smiešne, svojvôľu, aroganciu, ale múzejníkom, vo väčšine prípadov, ide najmä o to aby sa nášho kultúrneho dedičstva dožili aj tvoji vnuci.

  • zuzana

    Member
    25. januára 2011 at 20:00

    Sasha, to uz skor priroda je sucastou vesmiru…:-) . Je pravda, ze muzea (teda to, co im predchadzalo) sa cez tisicrocia vyvijali a v tomto procese dochadzalo k ich postupnej diverzifikacii a specializacii. Preto si nemyslim, ze navrat ku “starovekym” korenom by malo byt systemovym riesenim financnej i inej krizy slovenskeho muzejnictva :-D. To mi pride dost uletene, ale mozno len nie som otvorena hlava :-D .
    Nie je stastnym riesenim fuzovanie odlisnych institucii. System multifunkcnych, polyfunkcnych a co ja viem akych unicentier mi nie je sympaticky. A najma, uspora vychadza z likvidacie prevadzky, pripadne z ciastocneho prepustania.

    Nie som specialista, myslim ale, ze pre trvalo udrzatelnu usporu su nutne systemove zmeny a tie by mali nastat az po vykonani auditu vsetkych procesov (ale naozaj super namakanou auditorskou firmou, ktora by za tie nekrestanske prachy navrhla aj zefektivnenie prace, cize riesenie). Pomoct moze jedine zasah odbornikov zvonka, ziadna firma, ci institucia, sa nedokaze restrukturalizovat sama. Sposob existuje, siahaju po nom mnohe velke firmy v case, ked su v krize. Neviem, preco by sme my chceli stoj co stoj vymyslat nastroje, ktore uz davno existuju… .

    A este jedna poznamka: Na jednej strane mame fungovat ako firma, na druhej strane vykonavat cinnosti vo verejnom zaujme. Tieto dva poly sa navzajom biju a kym odbornici nenajdu sposoby, tak my muzejnici sme uplne bez sance fungovat efektivne so sklbenim oboch spominanych okruhov. Mozeme sa zlucovat, ano nacas to pomoze, ale o par rokov budeme tam, kde sme boli predtym, akurat ze mensi, okliesteni a zase bez penazi. Ak naozaj stat muzea pusta k vode, tak potom ich moze zachranit iba manazersky pristup, tzn. uvolnit vsetkych sucasnych historikov, archeologov, etnologov z riadiacich funkcii a dosadit a zaplatit si tych, co maju diplom z manazmentu.

  • asomtam

    Member
    25. januára 2011 at 22:39

    Zákon nezakazuje ale určuje povinnosti zo zákona, všetko ostatné je nad rámec.

    výklad tohoto:
    (2) Odborná správa zabezpečuje odborné spracovanie, vedecké zhodnotenie, komplexnú ochranu a primerané sprístupnenie zbierkových predmetov v múzeu alebo v galérii.
    určite nehovorí o možnosti udelenia zákazu múzeom.

    Chýba asi takéto čosi:
    Ten kto je oprávnený sprístupňovať a zbierky formou
    stálych expozícií,dlhodobých, krátkodobých a putovných výstav,publikačnej činnosti a edičnej činnosti, iných odborných, výchovno-vzdelávacích a prezentačných aktivít,je oprávnený:na zabezpečenie primeraného sprístupnenie zbierkových predmetov :
    a)zakázať …..
    b)povoliť za poplatok…

  • asomtam

    Member
    25. januára 2011 at 22:43

    novela môjho zákona
    za slovo predmetov :
    sa doplnia slová JE OPRÁVNENÝ:

  • mazoslav

    Member
    26. januára 2011 at 8:19

    Už len založiť stranu, vyhrať voľby, zostaviť vládu, schváliť novelu parlamentom a jeto …moj hlas je istý :)

  • asomtam

    Member
    26. januára 2011 at 8:58

    §xy
    oprávnenia a povinnosti poskytovateľa

    Ten kto je oprávnený sprístupňovať zbierky formou stálych expozícií,dlhodobých, krátkodobých a putovných výstav,publikačnú činnosť a edičnú činnosť, iných odborných, výchovno-vzdelávacích a prezentačných aktivít na zabezpečenie primeraného sprístupnenie zbierkových predmetov
    1)Je povinny
    a)zabezpečiť zbierky degradačným vplyvom učinkov svetla svetla na zbierku
    b)zabezpečiť zbierky primeráným spôsobom proti odsudzeniu
    c)uzatvoriť zmluvu o poistení zbierky počas trvania sprístupnenia
    d)…
    e)…

    2)Je oprávnený:
    a)na zabezpečenie vplyvov podľa odseku 1 písmena a zakázať zbierky fotografovať s bleskom,scanovať,alebo iným spôsobom vystavovať nepriaznivým svetelným vlyvom,
    zákaz musí predpísaným spôsobom vyznačiť na mieste spristupnenej zbierky a upovedomiť návštevníka pred zakúpením vstupenky do miesta sprístupnenej zbierky
    b)Za dohodnutý poplatok ,ktorý je v minimálnej váške yx€,ktorý sa stáva príjmom majiteľa zbierky,
    o ktorom vidá potvrdenie,ktoré sa nepovažuje za vstupenku.
    c)vykázať z miesta spristupnenie zbierky toho kto svojím správaním porušuje zákaz vydaný podľa bodu a tohto odstavca, alebo ruší svojím správaním ostatných návštevníkov sprístupnenej zbierky.
    d…

    Zákon musí byť preto aby si každý nerobil čo uzná za vhodné,peniaze za fotenie nie sú vstupným a preto nemôže byť za ne vstupenku,ale príjmový pokladničný blok.
    ….takto to vidím ja obyčajný človek z ľudu….

  • zuzana

    Member
    26. januára 2011 at 9:27

    Asomtam, neviem, neviem, ale nevidim ziadnu zmenu oproti zauzivanemu status quo. To co je dnes v praxi bezne a teda, ze niektore zbierkove predmety sa mozu fotit a ine nie, ty chces silou mocou napasovat do zakona. Ale preco? To akoze budes spokojnejsi, ked Ti v muzeu povedia, ze fotit nesmies, lebo to zakazal vsetkym muzeam pan minister??? Zakony riesia veci len ramcovo, nikdy nie detailne, na detaily sluzi vyhlaska, pripadne interne smernice. Preco je take dolezite, aby prave problematika fotenia bola unifikovana? Vsak to je len prkotina, prepac, zo vsetkych problemov, ktorymi sa muzea i ich navstevnici dnes boria. Radsej keby sme zapracovali na sprevadzkovani portalu, kde budu vsetky zbierky online spristupnene, nafotene a potom si kazdy bude moct pozriet co len chce. A okrem sluzby pre navstevnika, by t o bol i pokrok v dokumentacii zbierok. A to je predsa podstatnejsie, nie?

  • sasha

    Member
    26. januára 2011 at 20:17

    asomtam, som sklamaný. Napísal si “Ja zákony rešpektujem…” ale začínaš mi pripomínať detektoristu. Pokiaľ máš tú moc, zmeň zákon a potom uvidíme. Môžeme podebatovať.
    Tak ako píše zuzana, keby toto bol ten najpálčivejší problém súčasného slovenského múzejníctva… to by sa nám žilo.
    Späť k financiám.
    zuzana, v poriadku. Lenže rozpočty kultúry nie sú bezodné a z pohľadu bežného človeka je akútnejšia oprava výtlkov na ceste ako jedna múzejná výstava, ktorá sa škrtne z plánu činnosti. Je to ako doma, keď nemáš čo do úst, prestaneš chodiť do divadla, potom do kina, potom prestaneš kupovať časopisy, prestaneš míňať elektrinu a obmedzíš kúrenie. A tie zlepence kultúrnych zariadení tu už boli v deväťdesiatych rokoch, volali sa intendantúry. A vieš kto im šéfoval, teda mal priamy vplyv na múzeá a ich činnosť? Osvetári. Aj to tak vyzeralo. To čo som navrhoval nie je zlučovanie “odlisnych institucii”, pokiaľ ťa teda páli hvezdáreň a planetárium nech ostane samostatné. Ale nikde v civilizovanom svete sa termín galéria nepoužíva na označenie The Museum of Modern Art, Musée Rodin, musée du Louvre… Galéria je obchod s obrazmi. Takže v čom je rozdiel a problém. Nič iné sa nezlučovalo a upozorňujem na návnadu, ktorú si rybičky nevšimli. Osvetové strediská menia označenie, napr. Krajské kultúrne stredisko a ešte lepšie Kultúrne centrum Košického samosprávneho kraja. To už nie je osveta ale kultúra a smerovanie je jednoznačné. Môžem ťa uistiť, že osvetárov bude figu zaujímať problém “likvidacie prevadzky, pripadne … ciastocneho prepustania” múzejníkov, knihovníkov atď. pretože jedinými nositeľmi kultúry v tomto štáte sú iba oni.
    Nakoniec jedna poznámočka – múzeu nie je firma a zasah expertov zvonku by bol likvidačný. Píšeš “…kym odbornici nenajdu sposob…”, a ktorýže to odborníci? Co maju “diplom z manazmentu”? A čo budeš potom robiť?

  • zuzana

    Member
    27. januára 2011 at 21:13

    Sasha, ty tych osvetarov nemas rad :-D ! Poviem Ti pravdu, ze som sa nikdy nezamyslala nad vztahom muzei a osvetovych stredisk. Osvety som vzdy vnimala ako pandanta kulturnym strediskam. Je pravda, ze v minulosti sluzili najma strane a vlade, dnes mam pocit ze bojuju o prezitie. Nie vsetky osvety su uplne zbytocne, poznam i take, co si na poli kultury vedia obhajit pozicie (aj ked v mojom rodnom meste je to dost hroza, tak jedna – dve akcie do roka co stoja za to a z toho sa zije cely rok) A samozrejme, sebavedomie pracovnikom tiez nechyba. Ale nerozumiem, ako moze ohrozit muzea transformacia osviet na kulturne strediska. Myslim, ze uz dnes je ich cinnost takmer totozna, akurat, ze kym kulturne strediska operuju v ramci mesta, tak osvety sa snazia obsiahnut region.

    Odborníkov som myslela profi auditorov. Mam poznatky ako auditori riesili firmy pocas krizy, nebolo to bezbolestne, ale zafungovalo to.
    Myslim, ze muzeam by radikalny krok mohol pomoct. A nemyslim, ze by museli vsetci prist o pracu, auditori by sa mohli zamerat na tie okruhy cinnosti, kde su podla mna najvacsie rezervy. Useky ako ekonomicky, investicny, dokumentacny. Neviem, ale ja si stale myslim, ze to su trne v patach muzei. A posledna poznamka, asi to znie uplne kacirsky, ale ja si stale myslim, ze by muzeam mohol pomoct manazersky pristup…Kto inac nas ma naucit zarobit si aspon ciastocne na seba? Viem, ze muzeum nie je firma, nesmie produkovat zisk, co je hlavna filozofia podnikania, ale pre nas by bol ziskom uz taky rozpocet, ktory by nam konecne dal dychat, dal nam kridla, nie taky, ktory okamzite rusi len naznak lietania. :(

  • sasha

    Member
    1. februára 2011 at 16:18

    zuzana, dlho som rozmýšľal kam sa pohnúť a ako. Myslím totiž, že keby robil urobiť audit v múzeu profi auditor asi by to nedopadlo dobre. Teda ani pre auditora, ktorý by sa nemal o čo oprieť ani pre direktora, pretože by nebol schopný auditorovi poskytnúť informácie o ktoré by sa mohol oprieť, z ktorých by mohol vychádzať. Nie tie všeobecné bláboly o poslaní a nevyčísliteľných hodnotách.
    To, že “Useky ako ekonomicky, investicny, dokumentacny” sú “trne v patach muzei” celkom nechápem. Úseku ekonomiky sa môžeš vzdať, ale tým padne právna subjektivita múzea a dokumentačného tiež, ale neviem kto by to za nich robil. Investičný úsek som ešte v praxi nevidel a ten by mohol byť nadbytočný. Ťažko posudzovať všeobecný model múzea.
    Pokiaľ ide o “podnikanie” múzejníka, záleži to len na jeho fantázii a šikovnosti. Musí síce dostať požehnanie ale pokiaľ nechce peniaze, myslím že by to nemal byť problém. Toto je teda podnikanie do vlastného vrecka. Pokiaľ si mala na mysli podnikanie inštitúcie, to je trochu komplikovanejšie, pretože aj najschopnejší menežer s lemravým zázemím nič neurobí.
    Ešte k tomu rozpočtu. Zváž osobné ohodnotenia jednotlivých zamestnancov a hodnotu výkonu, za ktorý ho dostávajú.

  • zuzana

    Member
    2. februára 2011 at 14:06

    Sasha, tie tŕňe su oddelenia, kde je najviac zamestnancov vykazujúcich veľkú dávku prepracovanosti, podľa mňa z ničnerobenia. Aj keď sa postupne odchodmi do dochodkov a dalsim neobsadzovanim tychto pozicii ich pocet pomaly znizuje, ale aj tak mi pride pocet roznorodych ekonomov, uctovnikov, skladnikov, vypisovatelov cestakov dost vysoky na mozno 60 zamestnancov dohromady. Takze myslela som, ze prave tam su podla mna najvacsie personalne i financne rezervy…samozrejme, viem, ze tieto oddelenia maju v muzeach svoje opodstatnenie, ale ja osobne by som ocakavala uplne iny pristup i ulohy. Taky manazersky, pohyb v terene, nahananie sponzorov, proste prave oni, by mali podla mna zhanat chybajucu hotovost, nie my odborni pracovnici. Cloveka, ktory by takto pristupoval k praci, takto bojoval za zlepsenie postavenia muzea i kvalitnejsie plnenie uloh, by som si mohla vazit..

    Osobne ohodnotenia: kedze tieto udaje su tajne, relevantne sa nemozem vyjadrit. Akurat za seba, moj osobny priplatok bol okolo 25 euro mesacne a pokial viem, je to taky muzejny priemer. To je tak malo, ze ani neviem, ako by som k tomu mohla merat svoj osobny vykon. Veduci oddeleni mali k tomu este plus cca 33 euro. Platy u nas su taka mizeria, ze keby som pol roka ani prstom nehla a “makala” iba polrok, stale nie som za tu pracu adekvatne ohodnotena. Vsak od toho mzdoveho dna si pravidelne odieram kolena. Ked v denniku Sme uverejnili tabulku vsetkych pozicii a ich miezd na Slovensku herarchicky od najvyssich, pracovnici pamatovych institucii boli na uplnom dne miezd narodneho hospodarstva (za ucitelmi, zdravotnymi sestrami, ci robotnickymi poziciami). Nejake setrenie na nasich platoch znamena len vyssi pocet ludi poberajucich minimalnu mzdu.

  • sasha

    Member
    2. februára 2011 at 17:51

    Pokiaľ ide o ekonomické oddelenie nevidím dôvod prečo by tam mali byť viac ako štyria zamestnanci – ekonómka/vedúca, PAM, správa budov a skladník na tretinový úvázok – kumulovaná funkcia (údržbár, záhradník). Oddelenie alebo úsek riadi ešte upradovačky – aby to mohlo mať vedúcu.Tento model funguje pre 32 zamestnancov.
    K osobnému ohodnoteniu iba toľko, že má byť priznané ako “ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností”. Lééénže v múzeách je silné “sociálne cítenie” a tak sa osobné priznáva automaticky na prilepšenie mizerného platu. Prvá otázka je, ako k tomu prídu tí schopní a pracovití a duhá, prečo by schopný a pracovitý nemohol dostať osobné vo výške 70% platu. Ako? Spôsobov je viacero a všetko čo prospieva múzeu je hodné odmeny. Určite to nie je nemožné i keď “obľúbenosť v kolektíve” šikovným klesá čo má negatívny vplyv na ich veselú povahu. Je to všetko o ľuďoch a v ľuďoch a… samozrejme aj v zriaďovateľovi a jeho vzťahu ku konkrétnemu múzeu.

  • zuzana

    Member
    7. februára 2011 at 12:25

    Tú teóriu o podmienkach udeľovania osobných príplatkov poznám :-D . Zatiaľ som nezažila využívanie tohto nástroja na stimuláciu pracovného výkonu. Ale aj chápem prečo. Naše platy sú naozaj nastavené na nízke až žiadne výkony a preto dovolím si tvrdiť akákoľvek svedomitá práca (nie nad rámec, len v rámci pracovných povinností), by si automaticky zaslúžila príplatok. Práca nad rámec, to by už chcelo naozaj šťavnatú odmenu, aká je ale v podmienkach múzeí asi nerealizovateľná. Preto sa spolieha nato, že tí, čo sú ambiciózni a svoj produktívny vek chcú využiť naplno, robia aj bez šťavnatých odmien a keď nemajú šťastie na partnera, ktorý ich živí (prípadne rodinných príslušníkov a tak), možno si občas poplačú do vankúša, prípadne neskôr ujdú robiť inde. Takže to ani nie je o sociálnom cítení…Manažovať príplatky by sa naozaj oplatilo len vtedy, keby to bolo razantné. Teda nešlo by o 30 – 50 euro, ale naozaj o čo ja viem, tých 70% platu a išlo by to na úkor tých, ktorí si to tam len poctivo odsedia na minútu presne od 6.00 do 14.00, každý deň, celý rok. Ale tie nervy toho riaditeľa, čo by takéto manažérske prístupy zavádzal, by som chcela mať, teda. A neviem, ako dlho by sa vo svojom kresle udržal, keďže asi jediná vec, za ktorú sa pôjde biť každá sivá myš, je plat, aj keď mizerný, ale istý.

  • sasha

    Member
    8. februára 2011 at 14:26

    zuzana, súhlasím s tebou, že tento prirodzený spôsob stimulácie je zriedkavý ááále raz som zažil (i keď nie na vlastnej koži :( ) zvýšenie osobného ohodnotenia na tri mesiace o 4 000 Sk = 12 000 Sk + 8 000 Sk koncoročnú odmenu = 20 000 Sk. Pochválil sa mi s tým sám ohodnotený a dostal to ako pozornosť za sponzorský dar istému nemenovanému múzeu.
    Osobne si myslím, že príplatky automaticky patria najmä konzervátorom a reštaurátorom, ktorí si zháňajú materiál na výkon svojej práce, ktoré v potrebnej kvalite nemožno kúpiť. Ostatní akceptujú platové podmienky pri nástupe do zamestnania a podpisom zmluvy sa zaväzujú vykonávať svoju prácu svedomito. “Sociálne cítenie” múzejníka si prejavila, citujem “išlo by to na úkor tých, ktorí si to tam len poctivo odsedia na minútu presne”. Aký úkor, takí by mali dostať výpoveď, pretože sú zbytočným, brzdiacím balastom a riaditeľ je tam na to, aby sa staral o menežovanie múzea. Pokiaľ je zlý menežment podmienkou “udržania si stoličky”… načo tam je, načo berie tiež mizerný plat a koleduje si o infarkt. Tož taký veľký honór to tiež nie je. Čo by sa asi stalo, za tohto predpokladu, s externým auditom, o ktorom si písala. Pekne by sa zamietol pod koberec a máme navarené.
    Nechcem sa vracať na začiatok našej debaty ale nech robím čo chcem, stále mi vychádza, že najviac neplechy v našom múzejníctve vyplýva z formálnosti zamerania, smerovania a cieľov našich múzeí a nejestvujúcich priorít zriaďovateľov.

  • zuzana

    Member
    13. februára 2011 at 20:21

    Hej Sasha, to môže byť pravda..určitá medzimúzejná diferenciácia ale existuje…múzeá majú rôznorodé zameranie a predpokladám, že z toho vyplývajú i rôznorodé ciele. Ale vysvetli, aké priority by mali mať zriaďovatelia…Teraz budem písať ako úplný laik, ale mám dojem, že múzeá (okrem SNM) patria pod zriaďovateľov – amatérov, ktorí zvyčajne nemajú ani šajnu o múzejníctve. Nejaký človiečik, čo má vo svojom rajóne divadlá, hvezdárne, osvety…a to nehovorím o múzeách čo patria pod iné ministerstvá…tak to je už úplný výmet…a títo majú vedieť definovať potreby múzeí? Neviem, ale mám dojem, že sa riešia výsostne finančné otázky, žiadne ideové. Spraví KUK do plánu úloh, zmraští tvár nad žiadanou finančnou dotáciou, čo to poškrtá a zhaslo. To skôr si viem predstaviť na úrovni ZMS…Mňa by ale celkom zaujímalo, ako je to inde, čo by mali zriaďovatelia riešiť a ako by to mohlo pomôcť slovenskému múzejníctvu…

Page 7 of 10

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť