aktivita " diskusia " Múzeá a Galérie " Konštruktívna diskusia

Označené: 

  • Konštruktívna diskusia

    Posted by sasha on 7. novembra 2010 o 14:42

    Celý môj doterajší život bol nejakým spôsobom spojený so zberateľstvom a múzejnou prácou. Celý môj doterajší život som sa snažil pochopiť a odpovedať na základné otázky múzejnej práce, ktoré síce vyslovili naši i zahraniční muzeológovia, ale nikdy na ne uspokojivo neodpovedali. Celý môj doterajší život som hľadal spriaznené duše, s ktorými by som sa mohol porozprávať o veciach, ktoré ma v práci trápili, trápia a budú trápiť, no málokedy som našiel poslucháča a ešte zriedkavejšie múzejníka, partnera na rozhovor.
    Obnova síce priniesla niekoľko zaujímavých tém, ale nič trvalé. Až rozhovory so zuzanou ma vyprovokovali na založenie tejto témy o zberateľstve, múzeu, ale aj múzejnej teórii a praxi.
    Dlho som rozmýšľal nad úvodnou témou, ktorá by bola dostatočne univerzálna aby sa s ňou stotožnilo čo najviac návštevníkov Obnovy, témou, ktorá by dovoľovala vrátiť sa aj k zaujímavým témam, ktoré už zapadli do archívu zabudnutia.
    Nakoniec som sa rozhodol, že našu konštruktívnu diskusiu budeme viesť na tému

    ZBIERKOVÝ FOND.
    Budovanie, ochrana a komunikácia informačného potenciálu množiny autentických zástupcov a reprezentantov dokladaného javu alebo udalosti vo vývoji spoločnosti determinuje totiž správanie múzejníka v mnohých prípadoch viacej ako výplatná páska.
    Téma je určená všetkým a múzejníkom, ktorí na Obnovu zablúdia, zvlášť. Vítané sú postrehy, nápady, pochvala aj hana, pokiaľ bude súvisieť s témou. Príspevky mimo tému, bez pardónu, skončia tam, kam patria – na smetisku.

    eo-ipso odpovedal pred 10 rokov, 12 mesiacov 12 Členovia · 140 odpovede/odpovedí
  • 140 odpovede/odpovedí
  • zuzana

    člen
    7. novembra 2010 o 21:31

    Tak Sasha, uvarila som si matovy cajik a precitala tvoj prvy prispevok v teme Konstruktivna diskusia. Myslim, ze si nasiel prienik vsetkych tem, ktore ma ako kuratorku trapia. Zbierkovy fond. Uz len z ktorej strany ten upeceny kolac nahryznut :wink:. Asi zacnem malym sustom a dalsie kusky, cakam, ze „nachrumnu“ ini trapiaci sa kolegovia. Nie som muzeolog a teda necakaj odo mna ziadne teoretizujuce vojny o slovicka, toho nech sa chopia povolanejsi (mozno sem zavitaju studenti, ci absolventi muzeologickeho studia a mozno i taki, co dokonca nasli uplatnenie v muzeu).
    Tak dost „plkov“ a hor sa hodovat :-D!

    Kazdy, kto chce upiect dobry, ba dokonca vyborny kolac (rozumej zbierk. fond), potrebuje najma kvalitne suroviny (zb. predmety). Pytam sa: KDE, za KOLKO, akym SPOSOBOM a na zaklade akeho RAMCA sa nadobudaju zb. predmety? Som totiz nespokojna so sposobom, ktory funguje u nas :? .
    1. Zbierkotvorny plan je prakticky zdrap papiera.
    2. Financie: nie sme male muzeum, ale na nakup mame v rozpocte rocne vyclenenych nieco cez 3000 eur pre vsetky fondy (kunsthistoricky, historicky, archeologicky, numizmaticky, etnograficky, mineralogicky…). Malo, vela? Ako je to inde?
    3. Velky problem je aj s tym KDE. Ist napriklad na etnozber „za hranice vsednych dni“ je takmer nemozne. Nenavstevujem ine lokality (sme muzeum s celoslovenskou posobnostou) okrem tej „pod oknami“. Ziadne zberatelske podujatia, nic. Zbierku obohacujeme prevazne predmetmi, ktore pridu za nami.
    4. KVALITA? Sa smejem (ked prave neplacem :cry:), ze cely rok setrime (ak by sa nieco zaujimave vyskytlo), aby sme potom mesiac pred koncom roka rychlo nieco predlozili, lebo by nam tie peniaze „zozrali“ ine muzejne cinnosti. Malokedy som spokojna s tym, ako obohacujem svoju „podzbierku“.
    Dalo by sa este dalej pisat (vsak rozvinieme to v ramci diskusie),napriklad o ulohe komisie pre tvorbu zbierok, o vyuzivani inych sposobov ziskavania zb. predmetov, napriklad verejnymi vyzvami atd.

    Na uvod teda nastolujem prakticku otazku: Ako kvalitne u Vas rozsirujete zbierkovy fond? Vitani su teoretici, ktori vyjavia pravdu, ako by to malo byt spravne, ale pre mna osobne su zaujimave najma sucasne praktiky v muzeach (ako to funguje v zahranici napriklad), ktore mozu byt inspirativne a naopak i zavrhnutia hodne.

  • sasha

    člen
    8. novembra 2010 o 12:27

    Zuzana, myslím, že tvoje prvé konštatovanie je ten správny aperitív, ktorý by mohol diskusiu nabudiť.
    Priznám sa ti, že zbierkotvorný plán alebo program som ešte nevidel. Teda videl som všeličo, čo za zbierkotvorný plán vydávali ale to boli len nepodarené slohové úlohy pripomínajúce začiatok osemdesiatych rokov minulého storočia. Vymizla iba vedúca úloha strany.
    Neprítomnosť určitého smerovania, idei alebo ako sa dnes s obľubou píše vízie ma vždy znervózňovala. Pravidlá vždy stanovujú ako, odborný pracovník (v lepšom prípade múzejník) by mal vedieť kde, lenže je to figu drevenú platné, keď nevieme čo. Inými, kuchynskými slovami, vieme za čo múku nakúpime aj v ktorom obchode, lenže…. fúha nevieme čo z nej budeme kuchtiť. Potom to jedlo-nejedlo vyzerá ako naše zbierkové fondy-nefondy.
    Voľakedy som prirovnával odborného zamestnanca múzea k slepcovi, ktorý sa moce po smeticku dejín, občas do niečoho vrazí, omacia to a keď sa mu nález pozdáva, šup s ním do múzea.
    Toto ochkanie, na Obnove dosť zahniezdené, nikomu nepomôže a preto téma do diskusie.
    Obnova bude mať v máji 2011 desať rokov. Je to pekné, okrúhle výročie, ktorého sa mnohé fóra nedožili. Obsahom je jedinečná a som presvedčený, že nič podobného v Európe nejestvuje.
    Pokúsme sa teda pripraviť malý narodeninový darček a zdokumentujme tvoj, môj, náš, váš portál po múzejnícky.
    Karta sa obrátila. Teraz už vieme ČO ale nevieme zatiaľ aká by tá “narodeninová torta” mala byť – poschodová, s čokoládovou/karamelovou/orechovou plnkou, s polevou alebo šľahačkou, marcipánovými trpaslíkmi, ovenčenou desinou, sviečkami.
    Ten recepis, to je zbierkotvorný plán.
    Našťastie múzejná dokumentácia nepozná toľko ingrediencií ako kuchyňa mojej babičky, vychýrenej kuchárky. Stačí keď ho dobre rozvrhneme a využijeme všetkých päť elemetov múzejnej dokumentácie.

  • zuzana

    člen
    8. novembra 2010 o 19:33

    Mne osobne obsahovo celkom konvenuje cesky preklad zbierkotvorneho planu (ZP) z Nizozemska. Takto spracovany plan by mi dal prehlad o aktualnom stave jednotlivych fondov a zaroven REALNY plan dalsej prace s nimi. Uspesny ZP musi byt naozaj realny a za jeho nedodrzanie by mali byt i sankcie (najma v bodoch ochrany a udrzby zbierok). Mal by byt tiez posudzovany na zaklade ekonomickych ukazovatelov muzea. Inac nema zmysel. Nedokonaly ZP nema uroven jedneho z najdolezitejsich odbornych dokumentov muzea, ale uroven clanku o akvizicnej cinnosti.

    Dobry ZP by teda mal obsahovat:

    1. Kapitolu o charakteristike zbierky (vznik, fondove rozdelenie, objem, stupen spracovanosti v percentach, hodnotu zbierky, povod zbierky, vlastnicke pomery + plan kontrol, ci uvedene udaje kopiruju realitu, lebo papier vela znesie)
    2. Kapitolu o ochrane zbierky (strucne zhodnotenie stavu + plan konzervovania, restaurovania (v zavislosti od vyuzitia zb. predmetov na vystavne, expozicne, vypozicne, studijne ucely + ulozenie zbierky – skutocnost a plan)
    3. Kapitola o tvorbe zbierky (plan potencialnych prirastkov a tiez „cistenie“ fondov od zb. predmetov devalvujucich zbierku (aj ked to je vzdy problem, prilis vela vyradovaciek signalizuje, ze nieco nie je v poriadku so zbierkovou cinnostou muzea a preto sa k nim len sporadicky pristupuje)
    4. Plany so zbierkou (expozicne, vystavne, studijne, vyskumne)

    ZP sa ma aktualizovat, ale aktualizacia v zmysle posunu vpred a nie prepisovania datumov realizacie.

  • mazoslav

    člen
    9. novembra 2010 o 11:39

    Pekný deň muzejníci, zo začiatku by som rád poznamenal že niesom kurátor ani muzeolog aj ked jednu muzeologickú štátnicu za sebou mám :)
    Naše múzeum ( Technické muzeum v Brně ) disponuje z mojho pohladu dostatočnými finančními prostriedkami na zbierkotvornú činnost ročne rádovo v mil. Do postupu vytvárania zbierkovéhé plánu nevidím, ale mozem sa popýtat kolegov. Do čoho by som si rád rypol je práve rozdelenie financovania v muzeách, mám dojem že v poslednej dobe hlavne na Slovensku sa zabúda na ochrannú úlohu múzea. Teda podľa mňa, by každé múzeum malo zvážiť vydávanie finnancí na nové zbierkové predmety, kým sa nedokáže postarať o tie ktoré už v zbierkovom fonde sú.
    Moje skúsenosti s konzervovaním a reštaurovaním ako aj s úložnými podmienkami zbierok sú desivé. Preto sa pýtam či je zodpovedné investovať do rozširovania zbierok namiesto investovania do depozitárov a obnovy už jestvujúcivh zbierok?

  • zuzana

    člen
    9. novembra 2010 o 12:30

    Mazoslav, som rada, ze si sa zapojil…

    Neda sa kvoli neuspokojivemu stavu v ochrane zbierky zastavit jej rozsirovanie. Nikdy totiz nevieme, kedy sa nam pritrafi zaujimavy ulovok. Preto treba neustale vyvijat lovecke aktivity. Problem je podla mna inde. Kriticky sa pozrime, co vsetko sa v nasich fondoch nachadza. Kolko balastu zaplna police. Keby sa zacalo s poctivym vyradovanim, napriklad po ukonceni fyzickej revizie, myslim, ze by sa uvolnilo mnoho miesta. Prave spominany zbierkotvorny plan, by mohol regulovat to, co kto chce prijat do zbierky. Je to totiz len a len na kuratorovi a ten moze byt lepsi i horsi, alebo len neskuseny (to myslim aj na seba). Potom by mozno boli i financie na zlepsovanie depozitarnych podmienok v zostavajucich depotoch (klimaticke podmienky, ulozny system a aj kvalitna sprava – v osobe fundovaneho depozitara, nie ako je napriklad u nas zvykom, ze depozitar je na polovicny uvazok aj udrzbar, lektor a podobne). Len samozrejme, musel by sa takyto plan i dodrziavat. Je naozaj smutne (a je tomu tak i v muzeu, kde pracujem ja), ze depozity nie su nasou vizitkou. Neprebiehaju v nich takmer ziadne kontroly nadriadenych organov, absentuje vizia postupneho zlepsovania. My osobne mame 4 depozitare, v kazdom iny clovek, iny system. A zatial ani vyhliadka k zmene (a to sme aspon vdaka peniazom z grantu investovali do klimatizacnych jednotiek a zrestaurovania niekolkych zaujimavych kusov zo zbierky).

    Poznamka zo zivota na zaver: U nas sa napriklad stalo, ze v ramci uspornych opatreni, prameniacich zo znizenia rozpoctu, sme pocas zimy vypli uplne kurenie nielen v depozitari, ale aj v expoziciach, co malo za nasledok rozmohnutie plesni a napriklad vazne ohrozenie kovacskeho mechu z 18. storočia. Ale napriek tomu sme to museli spravit a na jar sa roztocilo koleso zachrany. A mozete hadat, ci napisalo vedenie muzea aspon apelativny clanok, v zmysle “pausalnym kratenim rozpoctu v dosledku krizy sa ohrozuje kulturne dedicstvo”…

  • sasha

    člen
    9. novembra 2010 o 21:48

    Ešte trochu sa vrátim k terminológii, ktorú budem používať, aby ste vedeli o čom píšem a nedošlo k nedorozumeniam. Samozrejme nechcem ju nikomu vnucovať, je to iba snaha o lepšiu zrozumiteľnosť.
    Všetky múzejné zbierkové predmety, ktoré sa nachádzajú v správe múzea označujem múzejný zbierkový fond alebo zbierkový fond, pretože vzniká výhradne v rámci riadenej dokumentačnej činnosti. Súkromný zberateľ buduje vždy iba zbierku. Zbierkový fond sa člení na múzejné zbierky, napr. zbierka nábytku, textilu, zbraní a podobne. Niektoré zbierky možno ešte členiť na kolekcie, napr. zbierka textilu sa môže členiť na kolekciu mužského odevu, detského odevu, kobercov a podobne.
    K zbierkotvornému plánu sa vrátim najbližšie, pretože si musím pripraviť aspoň jednoduchú osnovu aby som na niečo nezabudol.
    mazoslav, vitaj v klube. Pokiaľ by si sa vedel dostať k zbierkotvornému plánu vášho múzea a chcelo by sa ti ho tu “zverejniť” bolo by to super. Mohli by sme ho rozobrať, pochváliť alebo pohaniť a nikto by sa (snáď z výnimkou teba :wink: ) neurazil. Ku konzervovaniu a reštaurovaniu mám dosť blízko a aj keď som určitú dobu fungoval ako kurátor, poslanie konzervátora je mi bližšie. Takže si z toho nerob hlavu. Ešte jedna poznámočka. Veľa ľudí, ktorí obsolvovali muzeológiu si hrdo píše muzeológ a zabúda, že muzeológom je iba ten, kto sa muzeológiou zaoberá profesionálne. Rovnako ako ateista musí proti viere bojovať, nestačí, že v najvyššieho neverí.
    zuzana, tvoj posledný post, vzhľadom na postavenie múzea v ktorom pracuješ na mňa pôsobí desivo. Pod “fundovaný depozitar” máme rozumieť fundovaný správca depozitára?

  • zuzana

    člen
    9. novembra 2010 o 23:03

    Sasha, pod pojmom zbierka som myslela zbierkovy fond. Proste kazde muzeum ma svoju zbierku, ktoru deli na mensie, prevazne tematicky spriaznene celky – fondy. Cize podpisane – podciarknute, podla mna pojem zbierka je nadradena pojmu fond. Muzeum ma jednu jedinu zbierku, ktora vznikla na zaklade dokumentacnej cinnosti a kvoli roznym dovodom (nebudem rozpisovat) a i z praktickeho hladiska ju deli na podzbierky – fondy. Teda fond historicky, etnograficky, numizmaticky, mineralogicky. A fondy sa mozu kvoli prehladnosti dalej diferencovat na kolekcie (textilu, hrnciny, atd.)

    ZBIERKA – FONDY – KOLEKCIE

    Ale, ak by to znamenalo zavoz a rozkol 8O v tejto diskusii, tak kludne prijmem tvoju pojmologiu.

    Pojem depozitar (mnohoznacny pojem), oznacuje nielen „sklad“, ale aj uschovateľa a teda samozrejme spravcu tohto muzejneho raja. A aby to tu nebola len taka selanka, tiez celkom nesuhlasim s militaristickym rozmerom “tvojho” ateistu. Myslim, ze to platilo skor v minulosti, ked sa tento prud tvoril, definoval, teraz toto pomenovanie znesie aj praobycajny NEZNABOH podla mna :wink:.

    A uz sa tesim na zbierkotvorny plan.

  • sasha

    člen
    11. novembra 2010 o 0:51

    zuzana, máme tu fórum a tému, v ktorej môže každý slobodne vysloviť svoj názor s rizikom, že s ním nebude nikto súhlasiť. “Konštruktívny” obnáša aj určitú mieru tolerancie a celkom určite k rozkolu 8O nedôjde. Teraz viem čo máš na mysli keď píšeš “zbierka”.
    K tomu fondu som prišiel cez klasikov, ktorí sú dodnes citovaní, napr.:
    Obecné principy sbírkotvorné činnosti muzeí: předměty kulturního dědictví in fondo a in situ.
    Univerzita Pardubice, Předmět: Muzeologie I.
    Obecné principy sbírkotvorné činnosti muzeí: předměty kulturního dědictví in fondo a in situ…
    Asociace muzeí a galerií České republiky, Základní kurs Školy muzejní propedeutiky.

  • zuzana

    člen
    11. novembra 2010 o 10:38

    Sasha, samozrejme ratam s tym, ze nebudu vsetci s nadsenim :) citat kazdy moj prispevok. Len som pokladala za potrebne vysvetlit moje terminologicke portfolio (som teraz mimo prace a teda aj mimo literatury, ktorou by som mohla podporit svoje tvrdenia, ale hladala som na nete, ci nieco nie je online a nasla som Stranskeho skripta a tiez Prirucku muzejnika od Zalmana, v oboch sa pouziva termin zbierka (Z) ako ekvivalent pre termin zbierkovy fond (ZF), aj ked Stransky ho uvadza ako: Z, presnejsie ZF). Kedze sa z tejto diskusie tesim, aj moja poznamka o “rozkole” mala skor humorny podton…aj ked je pravda, ze podtony sa pri pisanom slove rozoznavaju tazsie. Asi si radsej odpustim “vtipne” poznamky, ktore nie su az take vtipne :oops: Dufam, ze neutecies od diskusie a ked si najdes cas pridas prispevok o obsahu zbierkotvorneho planu. Podobne dufam, ze i Mazoslav nieco vykuta z archivov Technickeho muzea a da nam k nahliadnutiu ich ZP.

  • sasha

    člen
    11. novembra 2010 o 13:54

    zuzana, aby sa konštruktívna diskusia mohla rozkošatieť budeme musieť prezentovať aj našu terminológiu, pretože sa môže stať, že bez jej poznania, budeme vášnivo diskutovať o tom istom len inými slovami. Keby som ťa nepovažoval za spriaznenú dušu, tak sa do toto tu vôbec nepustím a mojim cieľom skutočne nie je pretláčať svoje názory. To sa dá robiť aj inak a aby som sa priznal, sem-tam to aj robím.
    Lenže poďme k mojej predstave zbierkotvorného plánu.
    Ako príklad som zvolil múzeum, ktoré práve vzniklo a malo by koncipovať plán svojej zbierkotvornej činnosti.

    Zbierkotvorný plán
    je dokument obsahujúci zásady (teoretická muzeológia) a metódy (aplikovaná muzeológia) cieľavedomého budovania systematicky usporiadaného súboru dokladov (zbierka) zastupujúcich a reprezentujúcich vývoj spoločnosti v regióne (obec, okres, vyšší územný celok, SR, Európa, svet), vývoj právnickej (Technické muzeum Tatra) alebo fyzickej osoby (Múzeum moderného umenia Andy Warhola Medzilaborce).*
    Je základným kameňom akejkoľvek riadenej dokumentačnej činnosti a múzejnej dokumentačnej činnosti zvlášť. Jeho efektívnosť je závislá od dodržiavania muzeologických princípov. Základné kritériá:

    1) poznanie vlastnej dokumentačnej sféry
    dokonalé a detailné poznanie oblasti vývoja spoločnosti, ktorá je predmetom múzejnej dokumentačnej činnosti, ktoré je základným predpokladom jej započatia; poznanie jej vzťahu k ostatným oblastiam spoloženského vývoja, s ktorými vytvára zložitý sysém spätných väzieb,

    2) dodržiavanie zásad múzejnej dokumentácie
    uvedomenie si dominujúcich druhov múzejnej dokumentácie, ktoré má zásadný vplyv na vymedzenie profilu a štruktúry zbierky a následné plánovanie dokumentačnej činnosti,

    3) primeranosť vo využívaní jednotlivých typov múzejnej dokumentácie
    popri autentickej a priamo sprostredkovanej dokumentácii (obraz, film a zvuk) treba pamätať aj na nepriamo sprostredkovanú (prameň, dokument), doplnkovúj a sprievodnú dokumentáciu s cieľom odstrániť alebo potlačiť disproporčnosť v ich zastúpení,

    4) plánovitosť dokumentácie
    z hľadiska optimálneho rozčlenenia sféry dokumentačného záujmu nielen z hľadiska chronologického ale aj tematického v súlade s objektívnymi možnosťami dokumentácie danej oblasti.

    Kapitoly o “ochrane zbierky” a “plany so zbierkou” sú (z môjho pohľadu) v tomto štádiu bezpredmetné a musia byť súčasťou pracovného poriadku (ochrana) a ročných plánov múzea (využitie).
    Ale aby sme tu len neteoretizovali poďme “založiť” múzeum Obnovy a vypracujme preň zbierkotvorný plán. Som presvedčený, že je to úloha neľahká a až počas práce na konkrétnom pláne sa objavia zástupy problémov, ktoré si bude treba ujasniť a riešiť.
    _________________________________
    * Zámerne, pre lepšiu prehladnosť, vypúšťam dokumentáciu vývoja prírody, o ktorej v podstate nič neviem.

  • zuzana

    člen
    11. novembra 2010 o 22:03

    Sasha, hadzem Ti spat tento horuci zemiak. 8) Rada by som prispela k tvorbe ZP Muzea Obnovy, ale musis ty nahodit nieco konkretnejsie na udicku. Ja totiz nie som ziadny dokonaly znalec tohto portalu a tak neviem, neviem, ci to bude za nieco stat, co “vypotim”. A este, dajme si jeden zavazok, skusme tvorit odb. casti naozaj jednoducho, nemyslim ludovo, ale cim zrozumitelnejsie. Asi ta sklamem, ale na mna si to nejako zlozito naformuloval. 8O Vsak skus obohatit jednotlive kriteria o priklady, potom uvidime, ako dalej. Inac je to fajn napad, prechadzat vsetky muzejnicke zakutia cez takyto virtualny projekt, len zatial mam vo svojej rovnici prilis vela “neznamych”.

  • pipo

    člen
    12. novembra 2010 o 12:34

    Dam za pravdu zuzane. Je to complikovane a polovici toho co si napisal nerozumiem. Teda lepsie nic si pod tym neviem predstavit. Absolvoval som muzeologiu v ramci vysokoskolskeho studia ale o tomto tu nam neprednasali. Pritom si myslim, ze vyucujucich sme nemali zlych. Zatial debatu len sledujem ale netrufam sa nieco napisat k teme. Snad by to chcelo slovnicek :roll: alebo ako napisala zuzana pisat ludovejsie. Tema je zaujimava a pretoze je konstruktivna som toto napisal.

  • sasha

    člen
    13. novembra 2010 o 14:41

    Ospravedlňujem sa za “neľudský” text ale čoskoro príde doba (a možno už aj nastala) kedy sa zamestnanci múzeí budú musieť vážne zamyslieť nad svojim vzťahom k múzejnej práci a začať ju brať ako určujúcu súčasť svojho povolania. Tí čo ju berú len ako zamestnanie budú musieť odísť. Povedané slovami básnika – nebudú na nich peniaze.
    zuzana a mazoslav, neberte to prosím osobne, pretože svojimi názormi (pokiaľ to viem posúdiť) dosť vytŕčate nad múzejnícky priemer.
    Takže zahryznime do tej krumpličky, možno nebude až taká horúca. V úvodnom vymedzení snáď netreba rozoberať význam presne formulovaných zásad, ktorými zdôvodňujeme PREČO a ani prepracovaných metód, ktoré nám predpisujú AKO. Aj keby všetci zamestnanci múzeí vyhlásili muzeológiu za zbytočnosť, nezbavia sa jej, pretože nad ňou stojí legislatíva a tá vychádza z muzeologických princípov. Tu ani nemožno diskutovať iba plniť literu zákona.
    Iná otázka je, či predmetom múzejnej práce je dokumentácia spoločenského vývoja alebo výsledkov činnosti vedných disciplín fungujúcich v múzeu.

  • zuzana

    člen
    13. novembra 2010 o 21:38

    Sasha, neviem ako uroven slovenskych muzejnikov suvisi so zlozitym textom tvojich principov tvorby zbierkotvorneho planu (ZP). Kazda jedna idea sa da naformulovat jednoducho i zlozito. A fakt, ze nieco znie vedecky, este automaticky neznamena, ze ide o vedu. Nepomer kvalita – nekvalita v slovenskych muzeach vyplyva, okrem ineho, z absencie metodickych materialov a tie by mali byt, podla mna, jednoduche a prehladne. A to cakam, ze bude cesta, na ktoru sa vydame v tejto diskusii. Aby, ked bude niekto tapat pri tvorbe ZP a najde nasu diskusiu, bude o nieco mudrejsi… . Neviem, ci poznas tento holandsky model tvorby ZP
    http://www.emuzeum.cz/metodika/sbirkotvorny-plan-prirucka-pro-sepsani-planu-sbirky.html
    mne pride zrozumitelny a dostacujuci. Totiz ZP je (zase podla mna) praktickym dokumentom o tom AKO riadene pracovat so zbierkami a KDE a v akom casovom horizonte sa prostrednictvom tejto prace dostat. ZP ma byt nadcasovy, v zmysle vizie, ale na druhej strane ma byt aplikovatelny do praxe cez presne stanovene ulohy a terminy rieseni. A prave tato cast sa ma aktualizovat podla novych moznosti institucie (financnych, personalnych…). Samozrejme, ze detailne rozpracovanie uloh moze byt sucastou vykonavacich predpisov, ale vizia by mala podla mna byt sucastou ZP.

    Dalej podme k tym tvojim principom (neviem, ci su z tvojej hlavy, alebo citujes nejaku literaturu – ak hej, uved i pramen). Kedze to chces mat pisomne (ze som z toho jelen), citaj ako som to (NE) pochopila ja:
    :arrow:
    Bod 1.: Vytycenie oblasti zaujmu (Priklad: „vojenstvo“)
    Bod 2.: Zbierku charakterizuje a nasledne urcuje sposob jej spracovavania – napriklad prevaha hmotnych pramenov v zmysle? (Priklad: prevaha trojrozmernych pramenov (zbrane, uniformy, …a co z toho vyplyva z hladiska dokumentacnej cinnosti?

    A prosim vysvetli pojmy: muzejna dokumentacia a dokumentacna cinnost

    Bod. 3.: Myslis disproporcnost v com? Ze sa preferuje nejaky druh dokumentacnych zaznamov? Napriklad pisomne pred foto, video… (Príklad: :?:)

    Bod. 4.: Plánovitost by som rozumela v zmysle planov spracovavania zbierky, ale nerozumiem tvoje premostenie na clenenie oblasti zaujmu (myslis, ze najprv dokumentovat to, k comu mame najviac pramenov? (Priklad: :?:)

    A hlavne, ake kapitoly by na zaklade aplikacie horeuvedenych principov mal potom tvoj zbierkotvorny plan?

    A Sasha, k tvojej optimistickej vizii vyvoja slovenskeho muzejnictva: ja ocakavam nejaku selekciu muzejnikov na zaklade ich produktivity tak v horizonte desat – patnast rokov (a to som mozno tiez optimista) a to za predpokladu, ze nevznikne dalsia hospodarska kriza, nebudu krachovat ekonomiky a i ta nasa bude vykazovat istu kondiciu. Potom sa MOZNO niekto zacne zaoberat slovenskym muzejnym fenomenom. Totiz nejde len o to, zbavit sa nekvalitnych pracovnikov, ale prosim, kde vziat nahradu? Kto kvalitny za sucasneho stavu pojde pracovat do muzea na dlhsie ako na dobu, kym sa zorientuje na pracovnom trhu a najde si nieco lepsie?
    A na zaver, neuznavam delenie na zamestnania a povolania. Mne uplne staci, ked zamestnanec odvedie kvalitnu pracu a zamestnavatel mu zabezpeci kvalitne pracovne podmienky a honorar. Potom budeme vsetci vysmiati za vodou.

    A na druhy zaver: Takze nejdeme riesit ZP, ale zamyslat sa nad vztahom historik – etnolog – kontra muzeolog? Lebo to je zase ina tema. Ale najma, prosim nemarnime cas diskusiou o dolezitosti muzeologie a jej principov, to naozaj berme ako fakt, pripadne sa k tomu este mozeme dostat pri rieseni skutocnych problemov.

    Link som opravil. Saša

  • sasha

    člen
    14. novembra 2010 o 18:05

    zuzana, je toho strašne veľa a preto navrhujem aby sme tému rozmenili na drobné. Ako si si všimla, tlačím to celé na nejestvujúce múzeum, ktoré ešte len má vzniknúť a ktoré žiadnu zbierku ešte nespravuje. Potom ale obstojí aj moje označenie zbierkotvorný program – dokument obsahujúci zásady a metódy cieľavedomého budovania systematicky usporiadanej zbierky, pretože to nie je zbierkotvorný plán – “Plán sbírky je prostředkem pro dosažení přehledu o složení a významu muzejní sbírky.”*
    Hodilo by sa snáď označenie “zbierkosprávny plán”. Nepoznám funkciu správy zbierok holanských múzeí ale podľa textu Príručky… to asi, v porovnaní so Slovenskom, nebude veľká sláva. Čo má s tvorbou zbierky jej registrácia, konzervovanie alebo prieskum? Za všetko jeden citát “u kterých součástí sbírky se požaduje (další) registrace”.* Môže to byť aj prekladom alebo …
    Otázkou ostáva, či je vypracovanie zbierkotvorného programu opodstatnené a či ho vôbec možno vypracovať.
    K tvojmu druhému záveru iba toľko, že nevidím žiadny “vztah historik – etnolog – muzeolog”. Nepochopil som len význam slova “kontra”.

    p.s. Do zbierkotvorného plánu/programu som sa nepustil z vlastnej iniciatívy :roll: .

    __________________________________
    * Příručka pro sepsání plánu sbírky. Holandská asociácia múzeí 1996.

Page 1 of 10
Start of Discussion
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Teraz