aktivita diskusia Reštaurovanie a konzervovanie drevenica-podkrovie

  • Anonymous

    Member
    13. septembra 2005 at 17:00

    Pravdaze ak mi to cas dovoli, pridam sa, som Bratislavcan.Chalupu mam na Orave, je to stara Goralska chalupa, bohuzial, niektore prvky starej architektury sa uz nedali zachranitt (chalupu dost poznacil zub casu), ale snazil som sa. Ale i tak by som niektore veci (keby som ju renovoval teraz) urobil uplne inak. To vies chybali mi skusenosti a dobre rady. Mam ju pravdaze pod sindlom z casti kalanym a z casti rezanym. Kalany sindel mam od domaceho 89 rocneho majstra a poviem ti ze je to sto a jedno. Je z dreva, ktore rastie udajne az na hrebenoch, preto je pevne, “huste” a dlho vydrzi. Je to asi pravda.
    zdravim
    Peter

  • Anonymous

    Member
    13. septembra 2005 at 21:58

    Zdravim.
    Pekna diskusia. Stravil som nejaku tu zimu na mlyne v Kvacianskej doline, ludia sa tam na nas casto obracali s podobnymi otazkami. Je to trochu paradox: mame tradicne drevenice, na co sme patricne hrdy, ale nemame doveru v tradicne technologie ani material – drevo. Prve, o com sa spekuluje, cim drevo napustit, kde co zabetonovat…

    Zaroven sa prebera klise o dobrom stiepanom a zlom rezanom sindli. Videl som tak zle stiepany sindel, ze dobre rezany by bol urcite trvanlivejsi. Navyse, casto je pre trvanlivost strechy podstatnejsia kvalita pokladky, co ludia velmi casto podcenuju. No, nechcem zabiehat do dalsich podrobnosti. Dovolil by som si poradit: sindel rezany radialnym rezom (rovnako, ako sa ma stiepat), vidiovym kotucom (hladky povrch podobne ako hoblovany) z cerveneho smreka (vyrazne hustejsi ako obycajny, odolava hnilobe). Strechu polozit na duplu: na huste latovanie s presahmi vyse polovice dlzky sindla, strecha je teda dvojita. Pri pokladke poctivo dodrzat tych par pravidiel: drazky odklonene od spadnice (aby do nich nezatekalo), aby neboli v jednotlivych vrstvach drazky nad sebou – to su veci neporovnatelne dolezitejsie, ako to, ci idu riadky rovno. Dobre spravena dvojita strecha z cerveneho smreka ma taku zivotnost, ze problem jej vymeny budu riesit az vase deti, co uz vas uprimne povedane nemusi trapit…

  • Anonymous

    Member
    16. septembra 2005 at 20:35

    Ahoj Martin.

    Nebol si clenom tej skupiny nadsencov, ktori v polovici 90-tych rokov rekonstruovali drevenicu v Kvacanoch a z coho je publikacia Vsetko o drevenici I.? Ta publikacia je naozaj podnetna. … a dik za dobre rady…
    Jardo

  • Anonymous

    Member
    19. septembra 2005 at 15:28

    To bola partia okolo Borisa Hochela, ktory na mlyne neskor krutil civilku. Ale na tej drevenici (ani knihe) zasluhy nemam.
    Inak, s tou drevenicou sa uz roky nic dalsie nedeje…

  • Anonymous

    Member
    23. decembra 2007 at 15:43

    Mám tiež drevenicu na Liptove a som na ňu veľmi hrdý – staval ju v roku 1883 Ján a Juraj Klimek – je to napísané na hrade v kuchyni. Snažím sa ju opraviť aspoň z vonku v pôvodnom vzhľade, napr. vymenené trámy som ručne tesal, zachoval som pôvodné vstupné dvere (… sú ako do maštale!) Chcem vymeniť plechovú krytinu za štiepaný šindel, pritom chcem urobiť i podkrovie. Najlepší tvar prestrešenia okien z hľadiska pôvodného tvaru je tzv. volské oko, čo však limituje výšku okna. Tento tvar sa používal pri presvetlení väčších striech pri potrebe ích presvetlenia. Viem poradiť pri skladbe vrstiev strešného plášťa a hľadám vhodného dodavateľa štiepaných šindlov.

  • harp

    Member
    28. decembra 2007 at 13:09

    Co sa tyka najvhodnejsieho tvaru stresneho okna to je podla mna diskutabilne. Su u vas v dedine na dreveniciach nejake povodne stresne okna na dreveniciach?

  • miro-carsky

    Member
    28. decembra 2007 at 14:18

    Jedine stresne okno, co sa na dreveniciach pouzivalo, bol tzv. dymnik, aj to, pokial viem, tak skor na pastierskych kolibach, kedze nemali ani pec, ani koch, len otvorene ohnisko.
    A ten, ako hovori uz jeho nazov, sa urcite nepouzival na presvetlenie…

  • eo-ipso

    Member
    28. decembra 2007 at 20:59

    :arrow: čo tak pri kladení toho štiepaného šindľa namiesto cca 5-teho 6-teho kusa vložiť sklenený výrez (šablónu) z tmavšieho (dymového) matného skla a v radoch to vystriedať, v počte podľa očakávanej intenzity osvetlenia (?!). Ak šindeľ stmavne, výraz skla nebude agresívny… :wink:

  • harp

    Member
    26. januára 2009 at 9:51
  • prievan

    Member
    24. júla 2009 at 9:19

    Ahojte
    tiež sa podieľam na rekonštrukcii drevenice, ktorá sa nachádza na Liptove. Práve sme začali so stavbou podkrovia. Strechu vikierov sme zvolili sedlovú. Priebežnú fotodokumentáciu rekonštrukcie,( zatiaľ bez vikierov), mám na Facebook- u pod menom Martin Randus. Pekný deň

  • miro-carsky

    Member
    10. januára 2012 at 10:53

    Myslim, ze akykolvek vikier drevenicu urazi a narusi jej siluetu. A to iste sa tyka okien v stitoch drevenice, to jej sice nenarusi siluetu, ale uplne zmeni esteticky dojem. V stite odporucam nechat vyzornik – za nim male okienko.

    Ak uz teda okna na streche musia byt, tak jedine ploche, stresne okna a najlepsie nie z "pohladovej strany drevenice".

    Ja osobne by som bol radsej keby drevenica zanikla a namiesto nej by sa postavil moderny dom, ako ked sa do nej prilis zasahuje neziaducim a neprimeranym sposobom, pristavuje, nadstavuje a prestavuje

  • harp

    Member
    22. februára 2012 at 18:32

    Fotografie k teme zo stareho fotoalbumu Obnova.sk od roku 2003-2006:
    http://www.obnova.sk/galeria-obrazkov/nezaraditelne-fotografie/drevenica
    Novostavba drevenice

Page 2 of 2

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť