aktivita diskusia Pamiatky Co je pamiatka?

  • saecula

    Member
    12. mája 2009 at 13:17

    /to ksč/ ospravedlňujem sa, trochu nesúrodým spôsobom som zo seba vyhodil pár svojich vnemov a tým som nereagoval úplne vecne na citované myšlienky.

    Čo je pamiatka? Zjavne je definícia problematická aj pre Nemcov, ale veľmi rozumne pripájajú poznámku, že status “pamiatka” nie je závislý od toho, či je predmet / objekt / zahrnutý v nejakom zozname. Definíciu majú tiež postavenú veľmi všeobecne. Mne len nesedí, nazerať na pamiatky ako na spomienkové predmety, ktoré asociujú nejaké spomienky alebo predstavy. A že by mal byť konzervatívny ochranársky prístup jediný legitímny? V prípade hnuteľných pamiatok v pozícii artefaktov bez fyzického kontextu asi áno, do toho až tak podrobne nevidím. Ale v prípade nehnuteľných pamiatok, čo je veľmi komplexná oblasť /široký kontext/, determinovaná permanentným vývojom hodnôt, vzťahových väzieb a konfrontácií s tým spojených.

    Konzervatívny prístup je namieste asi len vo výnimočných prípadoch. Tam, kde vo všeobecnom záujme zvláda niesť bremeno nepostihnuteľnej návratnosti jedine štát, prípadne väčší samosprávny celok. Ale keď sa úrad poverený dohľadom nad pamiatkovou starostlivosťou dostáva do role, z ktorej na základe “výhradne legitímneho konzervačného a konzervatívneho postoja”, zasahuje do vlastníckych práv a zaväzuje vlastníkov k veľmi špecifickým povinostiam, nemôže primerane reagovať na aktuálnu – permanentne novú situáciu.

    Potom to vypadá tak, že pamiatkový úrad jedná v takom konzervatívnom anachronickom krči a realita sa vyvíja aj tak po svojom. Možno to preženiem, ale za predpokladu, že pamiatkové úrady sa vyjadrujú len k tomu, kde je ohlásený nejaký investičný zámer, tak vlastne obmedzujú každého, kto by mohol nejakej tej pamiatke pomôcť. A konzervačný pohľad na pamiatky ako na celok vedie k záveru, že sa všetko vyvíja negatívne, stále niečo zaniká, ničí sa. Preto sa radšej na pamiatkárčinu pozerám ako na rozvoj potenciálu ktoré v sebe pamiatky majú. Konzervatívny postoj, len tam, kde to za to stojí.

    Pamiatku by som definoval ako objekt s historickými konotáciami, ktoré majú silu, dať vybranému objektu pridanú hodnotu evokujúcu ďalšie historické súvislosti a emócie s tým spojené. A pamiatkou sa stane až vtedy, keď ju bude tak vnímať ucelenejšia skupina ľudí. Spôsob narábania s pamiatkou je už závislý od jej kvalít a aktuálnych postojov spoločnosti, ktorá sa k tomu vyjadruje alebo aj nevyjadruje. Pamiatka je potenciál na nové zhodnotenie minulosti, nie na jej obnovovanie alebo udržiavanie pri živote.

    Kľudne to môže byť aj stĺp elektrického vedenia z pred dvadsiatich rokov ak má význam pre nejakú societu a spoluvytvára s ďalšími objektami vzťahy, výsledkom ktorých je prostredie zo špecifickou alebo typickou identitou a niekomu to dáva zmysel. Len pochybujem o tom, že sa to dá zabezpečiť nejakým úradom, ten to môže len ovplyvňovať. Škoda, že je tam niekedy ambícia rozhodovať.

    V oblasti ochrany životného prostredia je problematika jednoznačnejšia, zriedka kedy tam hrá takú vážnu rolu sociálny faktor.

  • ksc

    Member
    12. mája 2009 at 21:15

    Bohužiaľ, napriek Vášmu obsiahlemu príspevku nemáte pravdu.
    “Permanentne nová situácia” totiž vedie pamiatkovú hodnotu jedine do záhuby; ako taká končí, veď prejavuje sa tu chcením nadstavovať, podstavovať, dostavovať, pristavovať, dorábať a pod.
    Inakšie, máte podobne nihilistické názory ako tento úradný pán (amen pamiatky): http://zilina.sme.sk/c/4232089/milos-dudas-malo-zmysel-bojovat-za-zilinsku-staru-faru.html (perlou je najmä veta: “Pamiatkari sú rôzni. Od ultrakonzervatívnych, ktorí nechcú dovoliť takmer nič, až po ultraliberálnych, ktorí dovolia takmer všetko”).
    Takýmito samospochybňujúcimi názormi končí “pamiatkovanie” ešte pred jeho začatím, nemá vlastný obsah ani zmysel, ide len o jašenie sa neúspešných stavbárov v historickom remesle. S takýmito názormi nediskutujem, pretože sú škodlivé a sú vnútorným vredom.

  • ksc

    Member
    12. mája 2009 at 21:28

    (to sascha) Zjavne ste nepostrehli vyššie oživenie diskusie, a to na podnet toho, že model “zoznamového prístupu” sa časti diskutujúcich označil ako nedostatočný. Preto boli rozvinuté niekoľké príspevky ohľadne “nástinu” lepšej situácie. Váš obraz – ku ktorému se však vec zvrhli – však v danom kontexte nikoho nezaujíma; v konečnom dôsledku len kladie trpké svetlo na Vašich potomkov, a na ich historické bezvedomie. Môže mi to byť jedno, ale mohli ste problém uviesť vyššie; láskavo sa však vyhnite komentovaniu nemeckých definícií, pretože iste zisťujete, že im venovaná pozornosť nebola, a verte, že sú dostatočne podrobné, resp. sa vykladajú v zmysle ducha zákona, a nie typicky slovenským samospochybňujúcim spôsobom.

    Ak máte problém s obrazom u potomstva, zverte ho radšej zbierkotvornej organizácii, tam by predsa mali vždy byť takí čudáci, ktorí jeho dejinnosť ocenia a zaradia do verejnoprospešného poslania.

  • saecula

    Member
    13. mája 2009 at 11:58

    (to ksč) nárok na pravdu si v žiadnom prípade nerobím, berte to skôr ako konfrontačný názor, ktorý môže preveriť ten Váš. Možno som nedostatočne vyjadril, že zmysel pamiatkovej starostlivosti celoplošne nespochybňujem. Viem, že mnohé pamiatky by bez nej nemali šancu a vplyv pamiatkových úradov je mnohokrát jedinou akceptovanou možnosťou ako sa postaviť proti bezdôvodnému búraniu alebo neprimeranej výstavbe v historických urbanistických štruktúrach.
    Ale jej celoplošná aplikácia na rozsiahly netriedený pamiatkový fond je asi sizyfovskou prácou a s výhradne konzervatívnymi postojmi, v rozpore s prirodzenými vývojovými procesmi.

    Cieľom pamiatkovej starostlivosti nemôže byť definitívne dosiahnutie zachovania nositeľa vybraných hodnôt, ktoré sa predsa neustále modifikujú, kreujú alebo retardujú aby vytvorili priestor zase pre iné hodnoty. Udržiavať v takom anachronickom stave sa dajú len nehnuteľnosti, ktoré predstavujú naozaj veľmi špecifické hodnoty podložené postojom odbornej verejnosti, alebo nie je potreba zmeny a postačí údržba. To považujem za prirodzený proces bez občasných nepodložených intervencií pamiatkovej starostlivosti.

    Týmto spôsobom sa snažím dospieť k nejakej formulácii, čo je pamiatka.
    Aby som to presnejšie vymedzil, čo pre mňa znamená nehnuteľná pamiatka. Mnohé stavby pokladám za objekty s pamiatkovými hodnotami, ale tie hodnoty im zase väčšina nepripisuje a naopak. Vcelku to bolí, keď vidím ako si mestá ničia svoju často ešte neobjavenú identitu, ale keď pamiatkam mimo pamiatkového fondu, ja, Vy, jednoducho nejaký entuziasta alebo odborník ich hodnoty nesformuluje a nepresvedčí dotknutých ľudí, tak sa nie je nad čím rozčuľovať.

    Pamiatka = potencionálny nositeľ hodnôt a kvalít, kde hodnota má význam dynamického vzťahového parametra a kvalita hrá rolu vecného odborného kritéria.

  • naj

    Member
    24. júna 2011 at 23:20

    Vunderbaren Zeiten verlaufen, wenn Grosmuttern Kindern unterhalten. Nur Denkmal blieb.

Page 4 of 4

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť