• palo

    Member
    22. októbra 2010 at 17:02

    20.10.2010

    Jedna z najzákladnejších potravín, chlieb, má podľa všetkého až 30 000 rokov. Podľa posledných výskumov ho mohol jedávať už prahistorický človek. Pochopiteľne, išlo o predchodcu chleba, ako ho poznáme dnes. A svoj pôvod nemá v Mezopotámii, či Egypte. Ale v Európe! Americká národná akadémia vied publikovala informácie, že v období paleolitu mleli praľudia žijúci na území terajšej Európy korene rastliny podobnej zemiakom, z čoho získali múku. Z nej robili cesto.

    „Bol ako placka, alebo ako palacinka – len z múky a vody,“ citujú zahraničné médiá Lauru Longo z talianskeho Ústavu pre pravek a rannú históriu: „Je to ako druh pita chleba, ktorú piekli na horúcom kameni. Konečný výsledok bol chrumkavý ako sušienka, ale veľmi chutný.“ Podľa spomínanej odborníčky sa kamene, ktoré pravdepodobne slúžili na mletie rastlín na múku, našli na území dnešného Talianska, Ruska a Českej republiky. Pokiaľ by sa nové objavy potvrdili, v informáciách týkajúcich sa histórie chleba, ako základnej potraviny obyvateľov Zeme, by to znamenalo výrazné zmeny.

    Doteraz sa predpokladalo, že chlieb je starý asi 10 000 rokov, kedy ho jedli starovekí Egypťania. Išlo o kombináciu múky a vody, z ktorej sa urobili placky, ktoré sa upiekli. Približne 1000 rokov pred naším letopočtom sa pri jeho príprave začali používať kvasnice a postupne sa z neho stal istým spôsobom chlieb, ako ho poznáme dnes. Robotníci na pyramídach boli často vyplácaní chlebom. Egypťania výrazným spôsobom zdokonalili jeho prípravu aj pečenie.

    Prvé pekárske spoločnosti vytvorili starí Rimania. Bolo to približne v roku 150 pred naším letopočtom. Vtedy sa začalo s pečením viacerých druhov chleba. Bohatí občania totiž chceli špeciálne pre nich biely chlieb.


    Freska z Pompejí, na ktorej pekár predáva chlieb

    Od začiatku 13. storočia sa začalo s normovaním chleba a mnoho pekární, predovšetkým v Anglicku, malo v prípade, že normy neplnili, problémy so zákonom. V tomto období sa datuje aj začiatok značkovania chleba pekárom. Na každom bochníku bolo viditeľné, kto ho piekol.

    Vývoj išiel veľmi rýchlo dopredu, a tak už len pre zaujímavosť, prvý toastovač vynašli v roku 1919. (vynálezca Charles P. Strite), prvý mechanický krájač chleba uzrel svetlo sveta v 1928 v americkom Chillicothe. V roku 1930 začína spoločnosť Wonder Bread predávať predkrájaný chlieb. Aby počas vojny udržali v USA čo najnižšiu cenu chleba, zakázali predaj predkrájaného.
    Zdroj: aktuality.sk

  • palo

    Member
    14. decembra 2010 at 18:27

    Kto by vedel navrhnúť pec na chlieb ale k tomu i sušiareň na ovocie. Chcel by som využívať teplo z pekárne i na sušenie. Niečo spoločné ale ako duo. Chlebová pri sušiarni. Chcem použiť len hlinu a v ohnisku alebo namáhaných miestach šamot. 8)

  • palo

    Member
    14. decembra 2010 at 18:28

    Dávno nepoužívaná, ale pomerne zachovalá pec na chlieb kombinovaná so sušiarňou v Kšinnej nad Bánovcami:

    – síce ich skoro nevidno, ale spredu sú dvierka do pece

    – zozadu sú dvierka na “poschodie”, ktoré využívali ako sušiareň

  • rastooo

    Member
    11. januára 2011 at 8:10

    Krásne kamenné chlebové exteriérové pece možno vidieť v akcii na Hontianskej paráde v Hrušove.Obráť sa na obecný urad,urcite budu ustretoví.

  • rado-z-mt

    Member
    15. januára 2011 at 21:32

    Ty si bol Rasťo na tejto paráde niekedy? Videl som video, ako tam robia aj ukážky pálenia vápna. Keby sme sa dohodli, mohli by sme tam v lete zbehnúť. Inak Palo, autor príspevku nad tebou s nami o týždeň pôjde pozreť ten domec do Vígľašskej Huty. V pondelok sa u teba zase stavím. Zatial zdarec-palec :wink:

  • palo

    Member
    15. januára 2011 at 23:50

    Rado, myslíš Porsenu?

    Inak, v Hrušove sa nerobia ukážky pálenia vápna, ale dreveného uhlia.

    Toto je nepoužívaná chlebová pec v dedine:

    V druhej sa pečie prinajmenšom počas Hontianskej parády:

    A toto je recept:

    Nad dedinou sú pece postavené len pre Hontiansku parádu:

    Kým sa pec vykúri, je čas na prípravu cesta:

    Vo vyhriatej peci sa žeravé uhlíky zhrabú na jednu stranu a sádzajú sa do nej “lepne”:

    Potom sa pec vyhrabe úplne a sádzajú sa do nej chleby. Pečú sa až kým nie sú upečené :wink: :

    Všetky fotografie sú z Hontianskej parády 2008.

  • porsena

    Member
    16. januára 2011 at 12:14

    Ja predpokladám, že tým, autorom je myslený skôr ID Rastoo. Ja by som síce rád išiel obzerať domce do Vígľašskej huty, prípadne ísť hľadať stopy po tamojšej sklárni, ale momentálne sa tam nechystám :).

  • zavinac

    Member
    17. januára 2011 at 17:47

    Vedel by som rozkresliť našu chlebovú pec, má asi 80 rokov, ale je postavená z pálenej tehly. Pokiaľ viem, chlieb piekla dobre. Ale ja som v nej už len sušieval slivky a jablká. Je v letnej kuchyni ale vyústenie dymovodu má do komína zimnej kuchyne.
    Zavináč

  • porsena

    Member
    19. januára 2011 at 9:52

    Olaaa, Zavináč, vcelku by ma zaujímala tá vaša sústava letnej a zimnej kuchyne :). Popíš viacej. Je to celé v dome, alebo je zimná kuchyňa nejaké prístavba? Je ten komín otvorený, alebo uzavretý? A čím sa odlišuje zimná kuchyňa od letnej?

  • zavinac

    Member
    22. januára 2011 at 23:21

    No pokial viem, na Tekove je mať zimnú a letnú kuchyňu vcelku dosť bežné.
    Keďže v zimnej kuchyni (vačšinou samostatný domček oproti staršiemu dlhému gánkovému domu) sa aj spávalo, v lete by tam bolo z varenia na šporhelte veľmi horúco. Tak sa na letné varenie využívala ľahká drevená prístavba zimnej kuchyne, v ktorej stával samostatný šporák. Ten náš v letnej kuchyni mal len jednoduchý rúrový komín. Lenže v našej letnej kuchyni stojí aj chlebová pec, ktorá má spoločný komín s murovaným komínom zimnej kuchyne.
    :lol: Takisto bola vysunutá z domu kvoli pečeniu chleba, sušeniu sliviek a jabĺk v lete a v jeseni. Varenie v letnej kuchyni malo svoje čaro, a bolo to pohodlné riešenie. :roll:

  • kucko7

    Member
    5. augusta 2011 at 13:12

    Reagujem trošku neskoro, na niektoré príspevky vlastne po rokoch…Tiež chcem postaviť vonku pod altán pec na chleba, udiareň, sporák a krb. Už pol roka kreslím premýšlam ako to postaviť a pritom spáliť čo najmenej dreva lebo ho nemám na rozdávanie. Na chalupe u rodičov máme postavenú pec na chleba, ktorá je mimo domu. Chcem reagovať hlavne na otázku či postaviť pec vnútri obydlia, alebo mimo. Väčšina pecí, ktoré som videl má vykurovací aj pečiaci otvor v jednom. Takže keď chcete niečo upiecť, musíte najskôr vymiesť pec a to si vo vnútri domu neviem vôbec predstaviť, pre dym a prach. Je síce pravda, že sa dajú uhlíky zhrnúť na bok, alebo pred dvierka, ale manipulácia s chlebom, pizzou, alebo mäsom je potom zložitejšia. Druhá varianta je, že sa kúri pod pecou a teplo sála cez otvory do priestoru pečenia. Po vyhriati pece sa prieduchy zatvoria, alebo nechajú otvorené, záleží čo pečieme. Máme pec zo šamotovej tehly, keď je vo vnútri biela, je vykúrená. Nemám infrateplomer a tak hodím trošku múky do pece ak do 5tich sekúnd zhorí, je pec moc vykúrená a treba ju ochladiť buď vytrieť mokrou handrou, alebo nechať dvierka aj komín otvorený. Chleba pečieme 45 minút . Najskôr ai 10 min. pri zatvorenom komíne, potom 35 min. pri polovične otvorenom. Zo začiatku pečenia chleba neotvárajte pec, lebo vám môže splasnúť a zostane nízky ako hovoríme – cagala.

Page 4 of 4

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť