aktivita diskusia Hrady, zámky a kaštiele Chátrajúci Kaštieľ v Malých Zlievcach

Tagged: 

  • palo

    Member
    25. januára 2010 at 20:47

    V prvom rade treba zastabilizovať nosné múry, priečky sú nepodstatné. Nad horným podlažím vytvoriť buď drevený trámový, alebo železobet. strop, veniec, buď železobet. ale radšej nie, … , na to krov, vnútro sa dá dorobiť aj potom.
    … urcite by sa dal dat krov aj bez tramoveho, ci zelezobetonoveho stropu.
    … krov sa zvacsa na budovy neupevnuje, on na nich jednoducho iba lezi. ide vsak o to, aby vyvijal len zvisly tlak. Takze tie nosne mury su naozaj podstatne ako vravi Vlcko.
    Mám skúsenosť zo “starých barabizní”, že v minulosti asi nebolo výnimkou, že pri stavbe najprv rýchlo vytiahli obvodové múry, položili na ne strechu a potom sa “hrali” s vnútornými stenami = “priečkami” (aj keď bežne majú 60 cm; u mňa doma jedna až 110 cm) a stropmi. No a keď už tie “priečky” stáli, možno na ne aj vypodložili väzné trámy krovu.

    Podľa mňa je dôležité, aby tesári mali pri práci na čom stáť, ale k tomu by mohol viac povedať Miro. Ja by som im dovnútra postavil lešenie; ale aby to lešenie pevne stálo, asi by bolo treba najprv vypratať tie zrútené stropy.

    Že sa múry bez spevnenia stropmi alebo vencom “rozídu”, sa asi netreba báť; v 18. storočí, keď ten kaštieľ stavali, sa už bežne do múrov vkladali železné ťahadlá / klieštiny. A veru tam aj sú:

    – pôvodné, vidno ich kotvy /závlačky:

    – niektoré trochu preťažené:

    – novšie, vidno ich kotevné dosky:

    Ďalšia možnosť je dočasne stabilizovať existujúci krov, nech je akokoľvek zdeformovaný, a doplniť ho – zaplátať. Tu v Štiavnici tak kedysi v prvej polovici 90. rokov (20. storočia, pochopiteľne) predĺžili život jednému domu, ktorý bol v roku 1978 vyhlásený za havarijný; robili to chlapci z banských stavieb, čo sa len tak niečoho nezľakli. Pod tým krovom boli prepadnuté stropy v troch úrovniach, tie sa riešili až predvlani (ale to by bol už iný príbeh…).

    Akokoľvek by ste sa rozhodli postupovať, treba si dať pozor, aby dom bol bez strechy čo najkratšie. Aj zlá strecha je často viac ako žiadna strecha.

    Ale znovu zopakujem Mira: Uz tam ten statik mal byt…a hovorit konkretne veci
    Len – preboha – nie prvý statik, ktorého stretnete! Tak ako nás všetkých, aj ich škola odchovala na betóne a oceli… Až skúsenosťami sme (niektorí) dostali rozum (hádam) :D

  • vlcik-tlcik

    Member
    26. januára 2010 at 0:45

    Jáj Pali nakoniec vysvitlo, že daný kaštieľ poznáš, to si mohol povedať skôr a nemusel som tu šaškovať s mojimi poznámkami z rýchlika. Priznám sa, že aj fotky som si pozrel iba asi štyri, glosy iba od inej práce za počítačom.
    Zopár otázok, zopár poznámok.

    Tiež som preliezol iks starých barabizní, aj kaštiele, iba trochu väčšie, zväčša v tvare do “U”. Iba neviem, ako mám rozumieť Tvojim “priečkam” s hrúbkami od cca 600 až 1100mm. Takto “tenké” priečky museli už predsa mať základy previazané so základmi obvodového muriva. Boli previazané aj s obvodovým murivom, alebo iba na škáru, toto som nepochopil a veľmi ma to zaujíma, lebo s takýmto som sa stretol iba na hradoch, aj to iba v iných súvislostiach.
    Tie tiahla mohli napadnúť aj mňa, sú naozaj používané neúrekom, mnou spomínaný žel.bet strop je asi blbosť (vysoké stojky), trámový ale nie, nechápem ho ako stužujúci prvok, ale ako komfort pre tesárov, krov, tam, kde netreba niečo vážnejšie robiť s podstrešnou rímsou, pozrel som si jedno foto, nevyzerá až tak zle by mohol aj zostať, vymeniť iba laťovanie a hnilé trámy, krokvy……prípadne použiť aj časti starých trámov ak sú v poriadku, mnohokrát sú lepšie ako nové pílené, staré kresané Miro myslím potvrdí…

    Ale vrátim sa na začiatok zadanie témy
    Chcela by som sa preto spýtať, (ak máte skúsenosti s obnovou kaštieľov) či mi niekto viete poradiť:

    – Na akú sumu by ste tipovali zhodenie starej strechy a výrobu provizórneho zastrešenia?
    – Na koľko by podľa vás vyšla nová strecha ?
    – Na koľko zameranie objektu, statický posudok, projekt obnovy ?
    – Na koľko statické zaistenie budovy ?
    – Aká je šanca získať na niečo z toho grant ?
    – Posledná otázka : PUSTILI BY STE SA VOBEC DO TOHO ?

    Ako vidíš pustili, dokonca po Paľovom príspevku by som to nevidel až tak čierno, však napíš, ako si sa rozhodla, rozhoduješ, aj keby si povedala nie, myslím, že nikto by Ti tu hlavu neodtrhol, nie je to jednoduché rozhodovanie.

  • miro-carsky

    Member
    26. januára 2010 at 13:24

    Pekne, pekne, ako statika odporucam Vlada Kohuta z Prodisu, robi cpecialne statiku pamiatok, vydatne pomaha aj Katarinkarom…

    Teaari by to mali zvladnut aj bez stropu – len treba mysliet na to,ze treba nechat na tramovy strop v muroch kapsy. Fakt je, ze kapsy najprirodzenejsie vzniknu, ked sa na mur prelozia tramy a potom sa obmuruju.. ale tam by stare kapsy mali niekde byt, mozno aj so zvyskami tramov.

    Ak sa polozia pomurnice a na ne vazne tramy, na ne uz sa daju nahadzat forsne a po nich sa da komfortne chodit. A urobit tento ukon je v danych podmienkach asi rovnako komplikovane ako urobit samotny strop.

    Napriklad na kaplnke v Povazskej Bystrici neviazu mur kovove ankre so zavlackami, ale vence z dubovych tramov, zamurovane uprostred.

  • palo

    Member
    26. januára 2010 at 14:19

    Jáj Pali nakoniec vysvitlo, že daný kaštieľ poznáš, to si mohol povedať skôr a nemusel som tu šaškovať s mojimi poznámkami z rýchlika.
    To by bolo príliš odvážne tvrdenie, že poznám. Bol som pri ňom asi 10 minút, akurát tak na cigaretku pre šoféra, s ktorým som sa viezol okolo.

    Iba neviem, ako mám rozumieť Tvojim “priečkam” s hrúbkami od cca 600 až 1100 mm. Takto “tenké” priečky museli už predsa mať základy previazané so základmi obvodového muriva. Boli previazané aj s obvodovým murivom, alebo iba na škáru, toto som nepochopil a veľmi ma to zaujíma, lebo s takýmto som sa stretol iba na hradoch, aj to iba v iných súvislostiach.
    Základy som neskúmal, ale na poschodí sú “priečky” s obvodovými múrmi nepreviazané. Všetko nasvedčuje tomu, že ich tam potom zakrátko postavili; veď ani nemá logiku (v tej dobe) obytný dom bez vnútorného členenia. Ony to nakoniec až tak celkom len priečky nie sú, lebo sú na nich (na niektorých) uložené stropné trámy a nadstavané komíny.

  • palo

    Member
    26. januára 2010 at 15:30

    Znovu a poriadne som si pozrel moje staršie aj Simonine aktuálne fotky. Vyzerá to, že prapríčinou súčasnej havárie krovu a stropov je zatekanie v úžľabiach pri napojení striech predného (východného) a zadného (západného) rizalitu na hlavnú strechu a cez dieru, ktorú do krytiny prerazil spadnutý severný komín. Aj na nedatovanej satelitnej snímke (kaštieľ je uprostred) vidieť dve diery práve na týchto miestach:

    Tiež som si uvedomil, že valbové ukončenia hlavnej strechy sa zdajú byť stále celkom v poriadku, a tak súhlasím s Vĺčikom:

  • minovic

    Member
    27. januára 2010 at 15:00

    ..no majitel to mal uz skôr opravit provizorne ked to chce predať a nie teraz pisat cez realitku ci sa najde niekto s pochopenim pre významnu nehnutelnosť….urgovali to vôbec pamiatkári?

  • palo

    Member
    27. januára 2010 at 15:33

    A urgoval to stavebný úrad? Na to všetko sa dá spýtať -> infozákon.

  • miro-carsky

    Member
    27. januára 2010 at 15:39

    Pamiatkari???? Co????
    Chces vypocet narodnych kulturnych pamiatok, ktore su v havarijnom stave a pamiatkari nerobia absolutne nic???
    A ked si nejaky zbohatlik napojeny na Smer zmysli, pokojne to cele prestavia na hnusny penzion a nikto z pamiatkarov ani nepipne… take veci su tu na dennom poriadku.

    Len, ako hovori Porsena, pamiatkarov nemozes obist, lebo sa nahnevaju. A obycajnemu cloveku su schopni narobit kopec neprijemnosti. Tak to chodi.
    Nas stat je dedicom feudalizmu – ako vravi Blaho Uhlar – kral je od boha a my sme vsetci jeho poddani…

  • minovic

    Member
    27. januára 2010 at 18:03

    A ked si nejaky zbohatlik napojeny na Smer zmysli, pokojne to cele prestavia na hnusny penzion a nikto z pamiatkarov ani nepipne…

    ..o tom mi hovor…v L.Ondrašovej zbúrala jedna firma blízka SNS polovicu renesančnej kúrie, a dostavili komplex na ktorý im ale došli eurofondy …tak to teraz tak stojí…
    A čo v Ružomberku? Z kaštiela sv. Źofie Hypernova…

  • ksc

    Member
    27. januára 2010 at 18:46

    Stavebný úrad nespomínajte… “vyurguje” nanajvýš búracie nariadenie “vo verejnom záujme”…

  • vkotruszova

    Member
    27. januára 2010 at 18:55

    Dobrym statikom na pamiatky je aj z Komarna Ing. Bela Jakab, Vlado Kohut pozna jeho pracu a viackrat prezentoval jeho riesenia aj na konferenciach. Este treba pripomenut, ze pamiatkari predpisu na objekt vyskum.

  • simona

    Member
    29. januára 2010 at 8:09

    ahojte,
    je mi to ľúto, ale vplyvom nových (pozitívnych) skutočností v mojom rodinnom živote a súvisiacou bytovou otázkou sa musíme vzdať sna o záchrane kaštieľa. Som veľmi rada, že ste mi dali toľko zaujímavých rád a snáď ich niekde využijem (alebo ich využije niekto, kto sa pustí do zlieveckého kaštieľa). Samozrejme, že nádej zomiera posledná, a aj ja ešte sem tam zasnívam o práci na kaštieli, ale šance, že sa tento sen splní sú minimálne…
    Ešte raz vďaka za rady a držím vám všetkým palce v tom, čomu sa venujete…

  • hazumezzew

    Member
    27. mája 2010 at 12:10

    Simona, zaslal som vam sukromnu spravu do vasho konta tu na Obnove. Prs., pozrite si. D.

  • iver

    Member
    11. júla 2010 at 14:04

    …chcel by som sa len spýtať, či sa so spomínaným kaštieľom niečo deje alebo sa ďalej len rozpadá.. bola by to škoda nechať ho rozpadnúť sa…

  • thomas0311

    Member
    8. februára 2011 at 20:06

    Čo viem tak chátra ďalej , pred par rokmi mal aj kupcov na kaštieľ no vtedy ho predať nechcel lebo mu núkali len 4 000 000 Sk :) … čo by 70-siat ročný ujo majiteľ robil s toľkými peniazmi …

Page 2 of 3

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť