Označené: 

  • Benediktíni

    Posted by palo on 21. júna 2010 o 17:41

    25. 5. 2010

    Mnísi rádu dosiaľ pôsobili len v Dome sv. Benedikta v obci Bacúrov v okrese Zvolen. Rastúce spoločenstvo, ako aj základná vízia o návrate benediktínov na Slovensko si ale vyžiadali vybudovanie nového kláštora. Bude v ňom bývať všetkých deväť slovenských benediktínov, postupne má pribudnúť ešte niekoľko ďalších, ktorí študujú v tzv. Formácii v Týnci pri Krakove.

    Činnosť rádu na území dnešného Slovenska sa v písomnostiach spomína od 11. storočia, no ich prítomnosť na našom území siaha ešte do skoršieho obdobia. V stredoveku, v čase rozkvetu rádu, tu existovalo až 12 benediktínskych opátstiev. Uplynulých 200 rokov tu však nemali žiadne zastúpenie. Vrátili sa až v roku 2003, keď si otvorili svoj filiálny dom v Bacúrove. Prví traja mnísi sa vtedy usadili v neobývanej budove bývalej katolíckej fary.
    Čítajte viac a pozrite si videoreportáž: TU.

    palo odpovedal pred 12 rokov, 3 mesiacov 1 Člen · 2 odpovede/odpovedí
  • 2 odpovede/odpovedí
  • palo

    moderátor
    21. júna 2010 o 17:58

    Rehoľa sv. Benedikta na Slovensku má, resp. bude mať svoju webovú stránku.
    Zatiaľ aspoň toto.

  • palo

    moderátor
    21. júna 2010 o 18:09

    Posviacka kláštorného Kostola Premenenia Pána

    V Turíčny pondelok 24. mája 2010 požehnal banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž kláštorný kostol Premenenia Pána v Sampore, v prvom kláštore benediktínov v ich obnovenej histórii na Slovensku.

    Diecézny biskup predsedal eucharistickej slávnosti, ktorú s ním slávili hostia benediktíni z Európy i Spojených Štátov, významní podporovatelia novostavby kláštora i stovky veriacich.

    Práve jednotlivo malé finančné dary veriacich z celého Slovenska vo svojom súčte vytvorili významný podiel na budovaní kláštora. Okolo obetného stola sa s Mons. Balážom zišli aj otcovia biskupi Mons. Tomáš Galis a Mons. Viliam Judák, ktorý benediktínom priniesol dar Nitrianskej diecézy – relikvie svätých Andreja – Svorada a Beňadika, benediktínov z opátstva na Zobore.

    Slovenskí benediktíni z Kláštora Premenenia Pána v Sampore patria do poľského Opátstva sv. apoštolov Petra a Pavla v Tynci. Prítomný opát Bernard Sawicki, OSB pred slávnostným zhromaždením vyhlásil zriadenie jednoduchého priorátu v Sampore a za jeho priora ustanovil pátra Vladimíra Kasana, OSB. Slovenským spolubratom poprial, aby novozriadený kláštor priniesol duchovné ovocie pre rozvoj kresťanstva na Slovensku.

    Koordináciu stavebných prác, od diela architektov kláštora manželov Gočovcov, po mnohé pracovné hodiny dobrovoľníkov pri výstavbe, viedol páter František Štrba, OSB.

    „Nech Boh požehná všetkých dobrodincov tohto diela,“ uviedol opát Sawicki a osobitne poďakoval banskobystrickému diecéznemu biskupovi za všetko, čo urobil preto, aby mnísi mohli chváliť Boha v peknom prírodnom prostredí obce Sampor neďaleko Zvolena.

    Mons. Rudolf Baláž v homílii pripomenul, že rehoľa benediktínov má v Európe veľké zásluhy na prehĺbení kresťanstva a kultúry. „Drahí bratia benediktíni, ďakujem Bohu za to, že ste sa usadili v našej diecéze,“ dodal banskobystrický biskup. Zdôraznil veľký význam verného zachovávania dedičstva Cyrila a Metoda, teda kresťanstva, pre budúcnosť slovenského národa. Mons. Baláž mníchom poprial, aby sa ich pôsobisko stalo „trvalou oázou pokoja a mnohých opravdivých návratov k Bohu.“

    V roku 1998 uvoľnil biskup Rudolf Baláž prvých dvoch diecéznych kňazov, Vladimíra Kasana a Blažeja Škvarku, do rádu sv. Benedikta. Tí sa rozhodli vstúpiť do Tynieckeho opátstva v Poľsku. V roku 2003 prijali ako dar neobývanú faru v Bacúrove pri Zvolene. Rok 2003 preto možno považovať za rok návratu benediktínov na Slovensko. Tisícročnú benediktínsku tradíciu preťal zásah komunistického režimu proti reholiam. Hoci prvé zmienky o pôsobení mníchov sv. Benedikta siahajú pred misiu svätých bratov Cyrila a Metoda, spoľahlivé údaje o činnosti benediktínov na slovenskom území sú z prelomu 9. až 10. storočia.

    Do roku 2010 sa spoločenstvo mníchov rozrástlo na 9 člennú komunitu a ďalší štyria odišli do formácie v materskom Tynieckom opátstve. Mnísi zo Sampora chcú históriu benediktínov na slovenskom území pripomenúť pri dotvorení múrov Kláštora Premenenia Pána pamätnými kameňmi. Mená niekdajších opátstiev by mali byť napísané na dvanástich kameňoch pochádzajúcich z historických pôsobísk na Slovensku.

    Dolná budova kláštora je určená ako dom pre hostí, pre účely duchovných cvičení pre verejnosť bude slúžiť aj prednášková miestnosť.

    Hoci život mníchov je charakteristický pestovaním ticha a modlitby, početné slávnostné zhromaždenie pri príležitosti požehnania kláštorného kostola bolo pre komunitu benediktínov v Sampore povzbudením. „To, čo tu vidíme, je Božie dielo, preto sme sa tu zišli, aby bol oslávený Boh,“ uviedol páter Vladimír Kasan pri záverečnom poďakovaní.

    Kláštor Premenenia Pána leží na území Farnosti Sliač, ktorá mníchom darovala potrebný niekoľko hektárový pozemok. Výstavbu kláštora podporil banskobystrický biskupský úrad sumou 150 tisíc eur (4,5 mil. Sk). Novopožehnaný kláštor Premenenia Pána v Sampore sa tak zaraďuje k moderným novovzniknutým kláštorom kontemplatívnych reholí na území diecézy.

    Ďalší je kláštor v Kopernici, kde pôsobia sestry klarisky kapucínky, kláštor v Detve sestier bosých karmelitánok, či kláštor bosých karmelitánov na Urpíne v Banskej Bystrici. Banskobystrický diecézny biskup prikladá pôsobeniu reholí na diecéznom území veľkú dôležitosť, o čom svedčí i jeho opakovaná nielen finančná podpora reholí.

    Foto: Dominik Jáger
    Zdroj: webová stránka Banskobystrickej diecézy

Start of Discussion
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Teraz