aktivita " diskusia " Reštaurovanie a konzervovanie " Ajatín alebo Bochemit?

  • docent

    člen
    26. mája 2014 o 14:36

    Ťažko odhadnúť odkiaľ prichádzaš a čo pre teba znamená spojenie slov “zbierkový predmet”. Opísaný problém – plesnivá pažba, poukazuje skôr na zamestnanca múzea ako súkromného zberateľa (pokiaľ nejde o povalový nález). Videl som už veľa plesnivých “zbierkových predmetov” ale nikdy to nebola pažba. K veci.

    Plieseň – ľudové označenie pre skupinu húb, ktoré pokrývajú povrch jemným bielym alebo farevným podhubím. Najnebezpečnejšou hubou z hľadiska poškodenia dreva je drevokaz slzivý (drevomorka).

    Na ničenie húb a “plesní” sú určené fungicídy – chemické látky patriace do skupiny pesticídov. Ako najbežnejší fungicíd sa používajú prostriedky skupiny Bochemit (QB, OPTIMAL, PLUS). Sú však určené na preventívnu ochranu stavebného dreva, pretože takto ošetrené drevo by nemalo prichádzať do styku s pokožkou.

    Žiaden zásah neodstráni problém plesnenia natrvalo. Na to chémia nestačí, treba zmeniť podmienky uloženia.

    Plesnivé predmety treba samozrejme od plesne očistiť a je na tvojom rozhodnutí, ktorý prostriedok sa ti bude zdať dostatočne “odborný”.

    Pleseň treba v prvom rade zahubiť. Z hotových prípravkov sa dá použiť napríklad Chloramin T, sulfonamid použiteľný aj ako dezinfekčný prostriedok (algicid). Rovnakú funkciu splní aj roztok síranu meďnatého (CuSO4), ktorý zároveň inpregnuje drevo proti hnilobe. Použiť možno aj 3% roztok peroxidu vodíka, vznikajúca pena pomáha očistiť napadnuté miesto alebo 0,5 – 2% roztok ajatínu. Usmrtenú pleseň treba zotrieť namokro. Predmet osušiť a uložiť na miesto, na ktorom nie sú podmienky vhodné na rast plesne.

     

     

     

     

  • daubner9

    člen
    26. mája 2014 o 17:18

    Vďaka bol som konzervátor v MSNP u nás v rodine sa toto povolanie dedí.Za 2,5 roka som robil asi 400 alebo 500 zbierkových predmetov skoro všetko to boli zbrane a veľa z nich bolo v zlom stave:Plieseň a hrdza.Všetky pażby som urobil Ajatínonom a bochemitom a na koniec som použil olej.Bochemit vydrží asi cca 10 rokou a Ajatín o dačo menéj.Zbrane boli po skončení uložené do prerobeného depozytu.Teraz robím v inom múzeu a tiež robím zbrane.Zbrane v tomto múzeu sú o mnoho v lepšom stave ako v MSNP takže s nimi nebude tolko práce.Počas svojej praxe som nemal čas testovať čo je lepšie a čo horšie.Chcel by som vedieť všetko o tom čo použiť na zbierkové predmety teda na zbrane a zháňam ten najlepší a najučinéjši spôsob.Môj názor je taký že Ajatín je lepšie riešenie na zbrane ako bochemit ale nemal som to možnosť riadne odskúšať.

  • docent

    člen
    27. mája 2014 o 15:58

    “Ten najlepší a najučinéjši spôsob” nejestvuje, ale je dobré experimentovať a hľadať vyhovujúce riešenia. Škoda že múzejní konzervátori nemajú centrálne metodické pracovisko ako napríklad naši západní susedia. Takže je to na tebe a tebe podobných. Držím palce a nenechaj sa odradiť prípadným neúspechom.

  • daubner9

    člen
    27. mája 2014 o 17:09

    Vďaka za tvoje rady,dosť mi to pomohlo.Určite budem testovať a vyhľadávať stále nove veci v oblasti konzervovania.

  • harp

    člen
    29. mája 2014 o 8:23

    Docent, ano. Ja by som vsak zacal tym, ze by som sa opytal preco tam vobec to napadnutie vzniklo. Ako je vybaveny depozit ci miesto ulozenia. > Konzervacny rezim.

  • mazoslav

    člen
    29. mája 2014 o 12:27

    Zdravím, ano u biologického napadnutia je dominatným faktorom prostredie u plesní stačí snížit RV pod 60% čo by nemusel byt až taký problém taktiež nemajú radi cirkuláciu vzduchu treba teda vetrat. Ajatin je vhodnejší na plesne ako bochemit, preože je to tenzid s definfekčnými účinkami, bochemit je primárne určený pre ochranu proti derovakznému hmyzu (existuje však celá rada výrobkou pod značkou Bochemit) teda je to insekticid. Modrú skalici ani peroxid vodíka nedoporučujem, významne urýchlujú kyslú hydrolýzu dreva a teda jeho rozklad. a to nehovorím otom že síran mednatý sposobuje farebnú zmenu. Používame však pary butanolu a mikrovlnné žiarenie, taktiež aj gama ožarovanie, neviem ako v SR, v ČR by malo byt najbližšie u Brna (zrovna zajtra sa tam chystám :)  Docent áno je to velká škoda že na Slovesnku nieto metodického centra a že ani SNM nedokáže podobné konzultácie zabezpečit. Z mojho pohladu je to celkom hamba :(

  • docent

    člen
    30. mája 2014 o 17:44

    Harp a odkedy rozhodujú múzejní konzervátori o nejakom režime? Svojho času sa na obnove objavil aj príspevok k tejto problematike. Nemyslím, že sa odvtedy niečo zmenilo.

    Mazoslav vďaka za reakciu i keď nejde o problematiku plesnivého dreva ale plesnivej politúry. Tiež si myslím, že s tým gama ožarovaním si to mierne prehnal. Plesne tu boli sú a budú. Konzervátorským hitom sa stali až v ostatnom desaťročí. Príčinou bol zvýšený záujem o konzervovanie dokumentov, najmä kníh. Plesnivá pažba síce udiví ale neznamená komplikovaný problém. V minulosti na obnove vznikol nápad seriálu príspevkov k problematike konzervovania, lenže… to chce usilovných autorov a určitú koordináciu. Sám som sa o niečo také pokúšal, no je to náročné na čas, pokiaľ to nemá byť vygúglené.

  • mazoslav

    člen
    2. júna 2014 o 8:55

    Bola otázka aké varianty existujú :) jasne že utekat s niečím takým stovky kilometrov by bolo zbytočné a navyše koly plesniam zbytočné. To že konzervátor nemá dosah do preventívnej konzervácie len poukazuje na originálne postavanie slovenských konzervátorv ako pomocného personálu :(

  • duchamp

    člen
    26. januára 2015 o 16:15

    Když si tak člověk pročítá poslední reakce, nemůže se ubránit větě: “Něco shnilého je ve státě …” (doplň zemi dle uvážení).

    Nevím nakolik to platí všeobecně na Slovensku, leč z pozice muzejního restaurátora/konzervátora znám mnoho muzejních kolegů v Čechách i na Moravě, kteří mají zásadní vliv na preventivní péči o sbírkové předměty a klimatické podmínky v depozitářích. Jistě, je to všude individuální a reálná péče většinou závisí na finančních možnostech ústavu, nicméně jak já, tak mnozí kolegové ovlivňují stav buď přímo či skrze správce depozitářů. Mluvím např. o nastavení určitého režimu kontrol, instalaci dataloggerů pro monitoring, mobilních vysoušečů, o nákupu obalových materiálů a jejich výměně, o systemizaci uložení v rámci možností apod.

    I za cenu toho, že jsem to nakonec vesměs já, který píše žádosti o granty na ministerstvo, kraj či město…

    Pokud to by to tak v mém případě nebylo, značně by mne demoralizovalo cokoliv ošetřovat s myšlenkou na to, že daný kus se vrací zpět do tragických podmínek…

     

    Pardon, trošku offtopic, téma je protiplísňové. To mi připomíná, že jsem si na vedení vymohl každoroční preventivní fumigaci (plynování) některých depozitářů (vybraných dle mého uvážení) proti dřevokazům a plísním. Šetří mi to čas a práci, a ve výsledku i peníze muzea.

  • jusuf

    člen
    26. januára 2015 o 17:58

    Zdravim ,”plynovani proti plisnim”  – existuje ? Co sa pouziva ?

  • mazoslav

    člen
    27. januára 2015 o 11:35

    AHoj Duchamp asi ta sklamem vaše dýmovnice nielen že sú k ničomu ale ešte ktomu škodia…daj adresu pošlem ti článok čo som písal o nich ak chceš :)

  • mazoslav

    člen
    27. januára 2015 o 11:38

    tak ja to sem rovno dám bohvie kedy sa tu zasa ukážem…pekný den :)

  • duchamp

    člen
    27. januára 2015 o 11:43

    Jistě, existuje, provádí je specializované firmy DDD (dezinsekce, dezinfekce, deratizace). V našem případě používají proti plísním dýmovnice Fumispore Shock (dezinfekce) a proti hmyzu (dezinsekce) dýmovnice Coopex SG a Ultimate Super. Jistě však bude více možností…

  • duchamp

    člen
    27. januára 2015 o 11:52

    Díky Michale za zajímavou studii, teď jsem ji v rychlosti přečetl. Chápu správně závěr, že bychom rozhodně měli přejít na dýmovnice Dobol, které neuvolňují korozivní chloridy? Navíc slouží jako dezinsekce i dezinfekce současně?

  • mazoslav

    člen
    27. januára 2015 o 13:57

    Treba pozriet bezpečnsotný list, ak je súčat dymovnice chlorečnan nepoužívat :) Existujú dymovnice ktoré na iniciáciu účinnej látky využívajú reakciu vápna s vodou….A potom je na samostatnú debatu význam použitia dýmovníc a ich účinnost, moj názor je že je to viacmenej profesný alibizmus, dymovnica by mala praktický zmysel pri molách, lezúcom hmyze a pod, na červotoča a najma na plesne je dymovnica zbytočná. Na toto žiadny výzkum nemám to iba jednoducho dedukujem podla možnosti penetrácie do materiálu a účinnosti pyretroidov a na základe hlavne toho že proti plesniam sa dá bojovat účinne len zmenou podmienok hlavne znižovanie RV pod 60%….

     

    a dovolím si upozornit na projekt http://naki-mupkp.cz/….za rok by mali byt už prístupné zaujmavé štúdie týkajúce sa aj problematiky biologických faktoro ohrozujúcich zbierky :)

Start of Discussion
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Teraz