Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

Mohyla M. R. Štefánika na Bradle je najvýraznejšie dielo architekta Dušana Jurkoviča, slávnostne odhalená 23. septembra 1928. Vypína sa na kopci Bradlo vo výške 543 m n.m, z ktorého je čarokrásny výhľad do kopaničiarskeho kraja a mohyla je viditeľná z ďalekého okolia.

D. Jurkovič o tomto mieste a o zámere vybudovať na ňom národnému hrdinovi mohylu napísal: „Pre Štefánika bolo len jedno miesto: na temeni Bradla nad Košariskami, kam sa on za voľných chvíľ po cestách ďalekým svetom utiekol pokochať krásou svojho rodného kraja, odtiaľ v žiarach rannej zory sledoval strieborný tok Váhu a sivú hlavu Inovca, v pohádkových náladách rysujúce sa rozvaliny dávnych dôb hradu Čachtického a šeré trosky Branča. Sokole, tu rozhliadni sa naposledy po Javorine a Bielej hore a tu odpočívaj.“ 

Mohyla je zhotovená z blokov spišského travertínu. Skladá sa z troch hlavných častí, a to z dvoch terás stupňovite nad sebou vyrastajúcich zo svahov vrcholu kopca, nad ktorými "vlastná náhrobná stavba korunuje samo temä mohyly". Pôdorys celej stavby je obdĺžnik s orientáciou od západu na východ, zodpovedajúci prvotnému uloženiu štyroch hrobov, tvoriacich kríž, v ktorého hlave je hrob generála Štefánika, v jeho nohách hrob kráľovského talianskeho mechanika - strelca Aggiusti Gabriele-ho, po pravom boku hrob poručíka Mancinelli Scotti - ho (ktorý bol neskoršie prevezený do vlasti), po ľavom boku  seržanta Merlini Umberta. Spodná terasa má dĺžku 93 m a šírku 62 m. V kratších terasách na východnom a západnom boku sú umiestnené vždy dve a dve schodištia vedúce na rovinu, z ktorej zo všetkých strán je uplatnený terén svahov a uprostred vyššia druhá terasa s obvodom 45 a 32 m. Obidve terasy sa dvíhajú hrabovite šikmými stenami, vybudovanými z hrubých kvádrov. Z druhej terasy vyrastá na temene kopca vlastná mohyla, utvorená komolou pyramídou s troma stupňovitými odstavcami, nesúcimi v hornej časti vlastnú tumbu. Na južnej a severnej strane pyramídy vystupuje po každej strane jedno schodište k úrovni tumby (náhrobku) a úpätia pyramídy. Z každého rohu sa pnú do výšky 12 m mohutné kamenné obelisky. Jedinou živou výzdobou mohyly sú šľachtené jalovce, vyrastajúce z pôdy vrchu.

Mohyla je ojedinelá a významná pamiatka európskeho formátu, je symbolom lásky a vďačnosti Slovákov i Čechov k jednému zo zakladateľov ich spoločného štátu. Stala sa miestom pravidelných pietnych spomienok pri príležitosti výročí narodenia (21.7) a úmrtia (4.5.) M. R. Štefánika. Taktiež sa tu konajú oslavy pri výročiach vzniku republiky a pri okrúhlych výročiach sa konajú celoslovenské oslavy.

Štefánikov odkaz je dôležitý nielen pre národy bývalého Československa, jeho štátotvorné zásluhy sa dajú chápať v európskom, ba priam celosvetovom kontexte. Preto je Mohyla generála M. R. Štefánika pamiatkou národného, ale i európskeho významu. Z tohto dôvodu má štatút Národnej kultúrnej pamiatky, ale i Európskej kultúrnej pamiatky.

História a vývoj: 

"Myšlienka miesta, hrobu a pomníka M. R. Štefánika je mojím vlastným prejavom lásky a úcty k velikej a svetlej pamiatke na naše spoločné styky v detstve. Vznikla v prvej chvíli velikej bolesti nad tragickým osudom, vo chvíli, keď ho, len mŕtveho, objala oslobodená zem... Spojením rozmerných hmôt spišského travertínu, oštiepaných tupým hranolom ocele, prevažne bielej farby, ostro zarezaných do prostej, ináč nedotknutej krásy prírody a miesta, či v modravom opare ranných hmiel, či na azúrovej klenbe ďalekého horizontu rozjasaného slncom, pokúsil som sa vytvoriť dielo hodné legendárneho života Štefánikovho, plného súzvuku, hrdinstva, harmónie a krásy."(Vyznanie arch. Dušana Jurkoviča, tvorcu mohyly.) Milan Rastislav Štefánik (21.7.1880 - 4.5.1919) bol pochovaný 11. mája 1919 na Bradle, vypínajúcom sa nad Brezovou a Košariskami, spolu s troma talianskymi letcami, ktorí s ním zahynuli. Nad ich spoločným hrobom bola navŕšená mohyla z kameňa a v nej zapustený pomník – kamenný kríž. Základný kameň mohyly nad týmto hrobom bol položený dňa 4. mája 1924 pri príležitosti 5. výročia tragickej smrti Štefánika. Na jar 1925 začala sa výstavba cesty z Brezovej na Bradlo. Túto komunikáciu v dĺžke 3,6 km projektoval architekt Juraj Tvarožek a postavená bola na náklady Pamätníka odboja. Práce ukončili v jeseni 1925 a vrch sa stal prístupným. Architektonický návrh mohyly vypracoval architekt Dušan Samo Jurkovič (1868 - 1947). Mohyla svojou veľkosťou tak, ako ju poznáme, je v skutočnosti len 2/3 stavba oproti pôvodnému návrhu. So stavbou mohyly sa začalo dňa 11. júla 1927 a bola uskutočnená za 280 pracovných dní, dňa 20. septembra 1928 ukončená. Výstavba mohyly prebiehala pod dohľadom architekta Jurkoviča. Slávnostne bola odhalená 23.septembra 1928. Mohyla je zhotovená z kvádrov z drahocenného trvácneho kameňa travertínu, ktorý bol dovezený zo Spišských Vlachov v objeme 924,32 m3, čo bolo 194 vagónov. 2 000 t spišského travertínu vyvážalo na Bradlo zo železničnej stanice v Brezovej pod Bradlom jediné motorové vozidlo značky Praga MR a konské záprahy. Vcelku bolo spracované 6 000 m3 muriva, 14 000 m3 odkopaných a vykopaných zemín, urobenej 3 300 m2 dlažby. Úhrnný náklad na mohylu obnášal 2 813 262, 76 korún československých, z toho 2 milióny predstavovali sumu zozbieranú vo vyhlásenej národnej zbierke. Mohyla sa nie vždy tešila pozornosti verejnosti a sláve hrdinu, meno ktorého nosí. Za čias socialistického režimu upadala do zabudnutia, nakoľko aktivity M. R. Štefánika neboli v súlade s ideovými myšlienkami tej doby. O generálnej oprave mohyly sa však rozhodlo v časoch predrevolučných, nakoľko si kompetentní uvedomili, že mohyla je veľkolepé dielo, hodné povšimnutia, nášho slovenského architekta Dušana Sama Jurkoviča, ktorému bol v roku 1946 udelený titul "národný umelec" a tiež v roku 1964 Zväzom slovenských architektov zriadená Cena Dušana Jurkoviča.

Obnova, reštaurovanie a konzervácia: 

V roku 1988 začali prípravné práce na generálnu obnovu mohyly. Fyzicky sa na obnove začalo pracovať až v roku 1990. Boli rozobraté dlažby a znovu položené na sanované podložie s drenážami. Tumba (náhrobok) bola v tom období už tak napadnutá poveternosťou, že pôvodné vavrínové vence boli nahradené vernými kópiami vysekanými do talianskeho mramoru, nakoľko travertínový lom bol už na Slovensku uzatvorený. Celé okolie diela bolo čiastočne odhalené do okolitého priestoru výrubom niekoľkých tzv. náletových drevín, ktoré za posledných skoro 30 rokov mali zakryť pohľad na veľkolepé dielo. 4. mája 1996 pri príležitosti 77. výročia smrti M. R. Štefánika odovzdal verejnosti generálne opravenú mohylu predseda NR SR Ivan Gašparovič.

Iné názvy: 
Mohyla M. R. Štefánika, Mohyla na Bradle, Bradlo
Poloha: 
Na kopci Bradlo v Myjavskej pahorkatine.
Prístup: 
Z mesta Brezová pod Bradlom vedie označená asfaltová cesta takmer až k mohyle, kde je záchytné parkovisko. Turistický chodník z mesta má červenú farbu (Štefánikova magistrála) s odbočkou po zelenej na Bradlo. Z obce Košariská žltou potom zelenou.
Informačné zdroje: 

Umiestnenie

Mohyla M.R. Štefánika na Bradle
Brezová pod Bradlom

  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Mapa

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.