Kostol sv. Štefana kráľa v Novej Kelči

Barokovo-rokokový kostol s prvkami klasicizmu. Typ jednoloďovej stavby s polkruhovým uzáverom presbytéria s polkruhovými prízemnými sakristiami a so širokou dvojvežovou štítovou fasádou.

História a vývoj: 

Obec Kelča pripadla roku 1767 šľachtickému rodu Véčeiovcov pochádzajúcemu z Ugočskej stolice. Barón Wolfgang Véčei si obec zvolil za svoje trvalé sídlo a dal tu postaviť kostol a kaštieľ.
Autorom projektu barokovo-rokokového kostola s prvkami klasicizmu sa stal Gašpar Urlespacher, staviteľ a sochár, pôsobiaci po roku 1750 v Prešove. Tento vynikajúci architekt odovzdal fundátorovi Véčeimu a Kelčanom dielo jedinečnej umeleckohistorickej hodnoty. Kelčiansky kostol predstavuje typ jednoloďovej monumentálnej stavby s polkruhovým uzáverom presbytéria s polkruhovými prízemnými sakristiami a so širokou dvojvežovou štítovou fasádou. Vstupný portál je lemovaný polostĺpmi a zakončený štítom, na ktorom sú platické voluty a plošný štukovaný ornament. Celá stavba je členená pravidelným rytmom štíhlych pilastrov. Veže majú terčíkové odstrešné rímsy, na ktoré dosahujú rovné prilbové strechy s laternou. Na čelnej stene sa nachádza letopočet datujúci stavbu a pod ním erb Véčeiho.
Bohaté štukované barokovo-rokokové ornamenty prevládajú aj v interiéri kostola (na klenbových poliach, v nadokenných plochách a na parapete murovanej empory). Tejto dekoračnej tendencii sú prispôsobené aj rokokové oltáre. Hlavný a dve bočné sú prácami jednej rezbárskej dielne a pochádzajú z čias stavby kostola. Z tohto obdobia je aj patronátna lavica s erbom Véčeiovcov a svätenička (zhotovené v inej rezbárskej dielni ako oltáre). Interiér dopĺňajú mramorová krstiteľnica a večná lampa, taktiež z obdobia stavby kostola. Kostol bol dokončený v roku 1780 a zasvätený Štefanovi, uhorskému kráľovi.
Barón Véčei sa s výrobou chrámového pokladu obrátil na levočského majstra Jána Silašiho, najznámejšieho zlatníka svojej doby. Liturgickú súpravu tvoria rokoková monštrancia (výška 68 cm), kalich (23 cm), cibórium (23 cm) a pacifikálový kríž. Sú z pozláteného striebra, zdobené tepaným a emailovým dekorom, vykladané polodrahokamami a emailovými obrázkami svätcov. Na nohe monštrancie sa nachádza latinský nápis ILLUSTRIMUS DNS. L. B. WOLFGANGUS VÉCSEY PRO ECCL. KELCZENSI FIERI CURAVIT 1781. Kalich obsahuje okrem dedikačného nápisu aj erb Véčeiho. V súčasnosti je Silašiho dielo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.
Počas druhej svetovej vojny sa obyvatelia obce zúčastnili protifašistického odboja a pomáhali partizánom žijúcim v okolitých lesoch. Dňa 21. novembra 1944 nemeckí fašisti Kelču vypálili. Okrem kostola bol vážne poškodený aj kaštieľ, ktorý vzhľadom na nemožnosť opravy v roku 1945 asanovali. Do opravy kostola sa Kelčania pustili až v lete roku 1956. Ukončili ju 30. augusta a 2. septembra dali kostol posvätiť. Veľkú zásluhu mal na úspešne prevedenom diele veľkodomašský farár Ľudovít Sabol.
V roku 1989 veriaci obce opravili, zreštaurovali interiér kostola a zakúpili akumulačné pece. Po novembri však nastolili požiadavku výstavby nového kostola. Dôvodom boli vzdialenosť a absencia upravenej cesty vedúcej ku kostolu sv. Štefana kráľa, ktoré sa stali prekážkou pre starších občanov pravidelne navštevovať cirkevné obrady.

Číslo UZPF: 
129
Index PÚSR: 
0
Číslo - orientačné: 
100
Obec: 
Nová Kelča
Informačné zdroje: 

MICHNOVIČ, Imrich. Kelča stará a nová. Nová Kelča: Obecný úrad Nová Kelča, 1996, 160 s.

Umiestnenie

Nová Kelča

  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Mapa

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kostol sv. Štefana kráľa v Novej Kelči

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.