[yergush]

ešte mi prišlo pod oči

tak sa “pohraj” a skúmaj ako je to s vlhkostnou klimou v interiery
a možno prideš na to že potrebuješ “stalejší zdroj” vlhkosti ako fontanku, vodnu hladinu či viacej rastlín

[yergush]

… podľa článkov na webe má totiž hlinená omietka najlepšie vlastnosti, čo sa týka regulovania vnútornej klímy. no a keď som bol u Tomáša z Brány, ktorý má tiež hlinené omietky, tak mi sám priznal, že má doma občas suchý vzduch …

ahoj
“najlepšie” nemá, ale má “dobré” vlastnosti čo sa týka hygroskopicity teda sorpcie (“nasávania”) a desorpcie (“odovzdávania”)

výňatok z produktového listu :
n&l Fertiglehmputz (F 02)
spez. Wärmekapazität: 0,24 (kcal./ (kg K))2
Dichte: 1580 kg/ m3 (Messung TU Labor Wien)
Wärmeleitfähigkeit : 0,81 W/ m2K (nach Volhard 1983) bis 0,90 W/ m2K (Literatur)
Wasserdampf-Diffusionswiderstandszahl : 8,59 (Messung TU Labor Wien)
Wasserdampf – Aufnahmevermögen : (1/2 Stunden – Wert)*
bei Putzstärke:
1,0 cm = 16,3 g/ m2
1,5 cm = 21,6 g/ m2
2,0 cm = 25,1 g/ m2
(Messungen TU Labor Wien)

orientačná produkcia vlhkosti :
Abgabe von Feuchtigkeit in Wohnungen
Topfpflanzen 7-15 g/Stunde
mittelgroBer Gummibaum 10 – 20 g/Stunde
trocknende Wäsche 4,5 kg Trommel geschleudert 50 – 200 g/Stunde
Wannenbad ca. 1100 g/Bad
Duschbad ca. 1700 g/Bad
Kochen 400 – 500 g/Stunde Kochzeit
Braten ca. 600 g/Stunde Garzeit
Geschirrspúlmaschine ca. 200 g/Spúlgang
Waschmaschine 200 – 350 g/Waschgang
Menschen: – Schlafen – Haushaltsarbeit – anstrengende Tätigkeit 40 – 50 g/Stunde ca. 90 g/Stunde ca. 175 g/Stunde

klasickejšie materialy:
Rovnovážna sorpčná a desorpčná vlhkosť niektorých materiálov Tab. 9.9
Materiál ro kg/m3 Teplota 0 Rovnovážna vlhkosť pri rôznej relatívnej vlhkosti vzduchu <p (%)
0 20 40 60 80 95/100
Pálená tehla 1 800 22 0 0 0,061 0,10 0,087 0,25 0,12 0,295 0,136 0,5 0.80 12,30
Perlilbetón 490 25 0 0 U 3,4 1,6 4,2 2,6 8,5 5,0 14,2 l 13,0 14,9
Vápennocementová omietka 1 680 25 0,0 0,07 0,24 0,48 0,3 0,75 0,38 1,18 0,68 2,10 1,3 3,5
Vápenná omietka 1 590 25 0 0 0,16 0,37 0f27 0,38 0,34 0,42 0,68 0,72 1,34 2,35
Drevotriesková doska 600 25 0 3,1 4,6 5,0 6,7 83 9,3 17,0 12,5 60 27,4 62
Sadrokartón 755 25 0 18,8 4,29 19,57 6,0 20,0 6,72 20,29 7,12 20,8 14f72 21,67
Vytláčaný penový polystyrén 33 25 0,0 3,8 2,8 4,0 3,7 4,2 3,9 4,4 3,9 4,5 4,0 4,5
Polyuretán 54 25 0 1,1 1,4 2,4 2,1 3,1 2,3 3,5 2,9 4,3 | 4,3 5.2
(sorry za rozhodenú tabulku, original najdes “tepelná ochrana budov – chmúrny”; davat to na 550 pix co umoznuje obnova, tak na citatelnosti tiež neprida)

sadra je tiež na tom dobre, no nie krytá kartónom, tak isto vápno ci palená hlina, drevo bez parotes.nateru či ovčia vlna ktorá obsorbuje do 30% svojej hmotnosti

táákže zhruba napr. ak sa kupeš (nevytváraš takú hmlu ako pri sprchovani) na 1 kupel dostaneš do vzduchu 1100 g h2o vo forme pary ak maš v kupelke hlin.om. (napr.vyssie spomenutu), tak pri 2,0 cm ktore za 1/2 hodiny absorbuje cca 25,1 g/ m2, teda potrebuješ cca 44m2 tejto plochy čo pri SV 2,6 m je kupelka o velkosti cca 3,5 x 3,5 m (hlina na strope a na stenach priamo ci chranena drev.obkladom proti zmačaniu pri vani)
skús sám, osprchuj sa v pajte na sekiery v lete a v zime, sleduj teplomer, ci cas sprchovania (objem bojlera.mas obmedzený :) ) a zarosenie zrkadla
a to iste urob v panelaku vo vykachličkovanej kupelni až po strop bez zapnutého odsávacieho ventilátora
… panelakové zrkadlo zarosiš vždy aj keď má teplejší povrch (vykurovacie zrkadlá sa nerátajú)

tomáš ma ten “problém” že v interiery nemá žiadny stálejší a vačší zdroj vlhkosti a navyše pec mu vzduch pre spalovanie nasava z interieru takže si ťahá cez interiér vonkajši chladný a suchý vzduch (absolútna vlhkosť) ktorý mu potlačí aj tie male zdroje vlhksoti ktore má (bylinky na okne, hrnec s teplou vodou na piecke :) … )

hline.povrchy v interiery nie sú “zdrojom” vlhkosti ale len “zásobníkom” ktorý plníš a vyprázdnuješ

osobne: ak omietky, tak hlinené, no nie všade, skúsenosti dobré, pukliny riešitelné
pukliny = pohyb podkladu / ohybný podklad / výsušné trhliny z nevhodnej receptúry

neboj sa, chod do toho, objavuj po malých pokusoch s cca 1 m2, ked nebude OK rozmiešaš vo vode a po uprave znovu pouzijes
alebo kup vyrábanú a postupuj podla aplikačného listu výrobcu

nech sa darí

[yergush]

ahoj
spric na SB je len “skrupina ilovitej zeminy” vytvorena ponorenim pohladovych povrchov SB do “vane” s riedkym “kalom-ilom” čo si videl na S2 pod Rondelom, výška hladiny 5-10 cm, zahladeny do povrchu SB, namazaný SB odloženy na 2-3 dni kým “škrupina” zavadne a dalej s balom manipulujes

inak, taku fajn lepivu a pritom sudržnu konzistenciu hrubej hlinen.omietky som este nevidel, tajomstvo je v dvojdnovom odlezani namiesanej zmesy kedy zacne fermentovat senova a slamen.rezanka, piliny dodavaju vlhkost v neskorsich fazach fermentacie, tu vlhkost ktoru pojali pri miešaní,
pri fermentacii tam vznika nejaka “organicka chemia” ktora ma priaznivy vplyv na ilovite mineraly v zmesy (lepivosť a pritom plnosť, plasticita)

k tebe:
podla povrchu (drsnosť nepal.tehal, šírka a hlbka vyplnenia styčných a ložných škár hlinen.maltou)
A) drsny povrch – len namočiť rozprašovačom či rozpt.lúčom tlak.čističa
a skus si omietnut 1-2 metre
B) hladky povrch ako napr.nabijanica

zdrsni doskou s nabit.klincami, podla sudržnosti povrch suchý alebo nasiaknutý vodou a skus omietnut 1-2 štvorce

takže žiadny spric v zmysle adhezneho mostíka len drsný povrch a voda
a skus omietnuť, po vyschnuti (podla hrubky ktoru nanesies) skus pridrznosť omietky k podkladu

ked skoncis dielko, pochval sa, podel sa o skusenost, posli foto

[yergush]

“faradayova klietka” nie je vždy “zlá” vid.
http://www.profibaustoffe.at/index.php?option=com_content&task=view&id=38&Itemid=79
niekde na DE webe som videl dokonca kontaktný zateplovaci systém s elektricky vodivou výstužnou sieťkou (samozrejme treba uzemniť) ako ochranu pred EM smogom, vodivu parozabranu a plech krytinu (vsetko vodivo pospajane a uzemnene)
ak sa dobre pamatam na fyziku tak velkosťou ôk vodivej siete sa voli aky frekvencný rozsah EM ziarenia ma “klietka” neprepustat do chraneneho priestoru
ked si uz taky chraneny priestor urobis, tak si ho treba aj z vnutra ponechat cisty a nezasmogovat ho nechranenymi domacimi elektrospotebicami ci nechránenou (netienenou) elektroinstalaciou
rabitz.pletiva či výstužnej sieťoviny v beton.panelakoch by som sa nebal, sú aj “horšie” veci
v niektorom prispevku janko poznamenal nieco v zmysle ze najsilnejsia je mysel (“cista”, bez predsudkov ci emocii) a pre zdravie najpodstatnejsia
davam mu zapravdu, menej podstatne veci riesit len do urovne dokial ma nezatazuju

[yergush]

Postavil som Trombeho stenu – slnecny teplovzdusny kolektor.Na uvod musim povedat, ze nie je dokonceny a mam tam /este/ neutesnenu medzeru medzi sklom a vzduchovou komorou. Realita je vsak taka, ze kolektor v podstate /ak neberiem do uvahy +2C v prospech kolektoru/ nefunguje. Medzery nie su velke ale “zmrznutost “kolektoru ma sklamala a tak som sa zacal zaoberat otazkami: ako vplyva druh skla na ucinnost, aka je optimalna vzdialenost medzi sklom a akumulacnou stenou. Vie mi prosim niekto poradit s odpovedou na moje otazky?

gratulujem k snahe, podel sa s foto a neskor so skusenostami ako funguje a za akych podmienok (lokalita, sposob ovladania a vyuzitia)

respektujem skusenejsich (akademic.kruhy SvF), no nie slepo, podla ktorych trombeho stena v celorocne otvorenom rezime neprinasa energetic.zisky ktore by sa vyrovnali jej investicnym nakladom (a to ani v štúrove, mexiko je o inom) …
samozrejme nieco ine je svojpomoc.vyroba a konstrukcia nemusi byt z hlinika a treba ju obsluhovat uzatvarat/otvarat do interieru/exterieru, pripadne zatienovat ak to mas napojene na obytný interier a nesusis s tym seno v podkrovi

k vyberu zasklenia:
pre maximalizaciu prechodu dopadajuceho slnec.ziarenia vo vzduchovej vrstvy potrebujes material s co najnizsou odrazivostou
prestuduj si
http://www.glassdbase.unibas.ch/list.php
ci si vyber z ponuky
http://www.yourglass.com/agc-flatglass-europe/Toolbox/ProductFinder.html

k hrubke v.v. :
zaoberat sa hrubkou vzduch.vrstvy ma zmysel iba ked budes dutinu uzatvarat, nebudes izolovat akumulator a stacia ti male prietoky
z hladiska tepel.odporu v.v. ako izolacie akumulacneho povrchu ma zmysel ist iba do cca 15 mm, kedy este v dutine (pri prislusnych vlastnostiach povrchov) nedochadza k prudeniu vzduchu k nej a teda intenzivnejsej vymene tepla vid

vypočet z

http://uloz.to/2030225/dvv-rvv.pdf

na druhu stranu 15 mm skara neumoznuje dostatocne prietoky vzduchu, takze optimalna konštrukcia ci zmysel trombeho steny ako teplovzdus.kolektoru zalezi od zamyslaneho vyuzitia, potom sa da poradit konkretnejsie

[yergush]

vystriham pred zamerom parotesne rekonstruovat podlahu objektov z nepalenej hliny na kamen.zaklade bez ucinnej horizontalnej izolacie muru;
za istych okolnosti (vlhsie podzakladie – mierny svah a stekajuca povrchova voda ci vysoka hladina podzemnej vody) vytvorenim napr.podkladneho betonu a na nom vodorovnej asfalt.hydroizolacie dochadza k zvysovaniu vlhkosti hliny v pate muru co ma za nasledok znizenie jej pevnostnych charakteristik a to preto lebo vlhkost ktora sa kedysi “vyparovala” do interieru (predkom to mozno nevadilo alebo nemali inu moznost) sa po vytvoreni parotesnej podlahy ťaha k obvodovym murom pod jej povrchom kde sa moze vyparovat a to ma za nasledok zvysenie vlhkosti paty muru
potvrdi vam to aj doc. zabickova z hlina.info
ja to riesim vytvaranim prevetravaných dutin pod podlahou s dostatocnym tahom vzduchu (vyskovy rozdiel vstup-vystup, podpora tahu teplovzdus.kolektorom alebo solarnym kominom)
– bud s iglu (http://www.zetr.sk/vzduch/prevetrane-podlahy.html) pre tych ktorym beton a plast nevadi
– alebo ulozenim cementostiepkovych dosiek velox ws na pilieriky (DT alebo kamen, podla “zanietenosti invetotora ekologiou”)
zvazte si sa sami ako mate stuchnuto v uzavretom hlinen.dome ked pridete na vikend

[yergush]

čo mi je zname, tak system nadkrokvovej TI je vzdy o nieco drahsi ako medzi krokvy ci pod krokvy, je to dan za priznanie krasy dreva do interieru

dostupnejsie su :
TopTherm od Rigipsu, možnosť nahradiť MW napr. ovč.vlnou
Toprock do Rockwoolu
či EPS alebo DV dosku (Gutex, Smrečina, Homatherm, Kronospan, Steico, … alebo info z Bundesverbandes der Leichtbauplattenindustrie e. V.)
no treba vzdy nejaky R nahnať aj medzi krokvami, pretože narazite na problem kratkych skrutiek (kotvit pod cca 30°uhlom, zavit v hornej aj dolnej casti) kotviacich kontralatu cez TI do krokvy ci drev.panelu

alebo drahsie, tuhe izolacie (PUR, PIR) :
tecta-PUR od Bachl
Bauder
Kingspan
Puren

osobne povazujem za nevyhodu ze tieto systemy (dosky) maju obmedzenu vysku a teda aj tepel.odpor
preto pri NED nebodaj EPD, sucasne sledujuc recyklovatelnost ci sedu energiu materialu navrhujem priehradak ci boxovy s falosnym ci ciastocne k nosnosti prispievajucim tramom – spodnou pasnicou
a samozrejme izolacia celulozou (climatizer, isocell, thermofloc či agricell)

[yergush]

súhlasím s tebou, je to len “snaha” o niečo pozitivnejsie, … z dazda pod odkvap …
cas ukaze co to prinesie, je dobre uz teraz zastavat stanovisko “predbeznej opatrnosti” a stavat predovsetkym rezidentne objekty z materialov a systemov s co najvacsou mierou “setrnosti” (napr. dreven.masiv ci biodosky a pod.), no cena toho, to je o inom ak si to nerobis sam

vyrobcovia ti viac o zložení neprezradia (“tajomstvo kuchyne”) a my nie sme technologovia vyroby ani organický chemici

ku skodlivosti :

formaldehyd
http://www.ccsp.sk/data/detail.asp?id=1

4,4′-metyléndifenyldiizokyanát
http://www.ccsp.sk/data/detail.asp?id=232

parafiny
http://www.ccsp.sk/data/all.asp

uz sa nepamatam kde som cital priblizne zlozenie OSB
ale toho lepidla je tam min.10% hmotnostných a pri OSB4 ešte o niečo viac

pri MDF je to tiez najmenej 10% hm.
vid. tab.33

[yergush]

čo tak transparentnú tepelnú izoláciu, prepúšťa slnečné lúče a presun tepla spomaluje.

Konkretne?
Viem si mozno predstavit vatu z dutych sklenych vlakien. Je to vobec mozne? Transparentna tepelna izolacia….

certifikovaný ETICS s transparentnou TI “voštinového typu” – StoSolar od STO (AT)
http://www.sto.at/evo/web/sto/57829_DE
je tam aj animacia fungovania

platne :
200 x 120
100 x 120
50 x 120
100 x 60
200 x 60

hrubky 16 cm, 12 cm

WLG 090 ! EPS Styropor je 040, teda lambda 0,04 W/m.K
to znamena ze cca o 50% menej izolujuci ako EPS

[yergush]

od dreven.terasy (ci exotika alebo obolnejsie lokalnejsie) je to poriadne daleko, posobia na mna moc plastovo
pre niekoho to moze byt dobra volba, len neviem do akej miery sa to dá recyklovať, teda materialovo recyklovať, lebo do peci na palenie slinku prihodia vsetko a nazyvaju to energeticka recyklacia

[yergush]

donedavna som sledoval emisne triedy formaldehydu jednotlivych OSB či DTD dosiek
teraz do interieru navrhujem uz len
http://www.kronospan.cz/osb-superfinish-eco.html
kde lepidla s formaldehydom nahradili leidla na báze PUR
viac v brožure či bezpečnostnom liste
http://www.kronospan.cz/download.html

[yergush]

tak to stojí za to :lol:
len neviem či to majú zohraté alebo je to fakt taka bieda českých zelených
vďaka janko

[yergush]

nedávno som si robil porovnanie “beznych a prirodnych TI” vid http://uloz.to/1651365/porovnanie TI.pdf
ceny iba za material, mierne zavadzajuce lebo nepoznas mieru rabatov ktore mozes vyjednat,
EPS si “zije”, zlacnela ropa, granule a teda aj EPS (polyform 1.Q 2008 a 1.Q 2009 pokles o 25%), MW nema ako cenovo konkurovat (cena zemneho plynu len stupa) preto vypustili “kacicu” o skodlivosti EPS, vyrobcovia celulozy s poklesom ceny neuvazuju aj napriek tomu ze za odovzdanie papiera do zberu musel kamarat platit (nie oni jemu !!! marec, TN),
s korkom som sa stretol iba v jednom pripade ked investor nechcel mat na dome ziadny plast preto v soklovej casti nahradil XPS 10cm doskou expand.korku od Jelinka, uvidime pocase
cena korku nie je az taka zla vzhladom na vlastnosti ktore má a MW ma rozne ceny (sklo/kamen alebo do prevetravanych/kontaktnych fasad)

[yergush]

pozri si aplikácie fi http://www.hei-tech.nl
napr. http://www.shower-save.com/pdfs/Recoh- vert%20grey%20water%20heat%20recovery.pdf
vyssia ucinnost
alebo svojpomocne systemy typu “rura v rure”