Forum Replies Created

Page 4 of 5
  • stratus

    Member
    24. marca 2009 at 13:42 in reply to: Hrad Tematín

    Zdravim…

    nahodil som nejake to nove video na siet

    http://www.youtube.com/user/MojmirC

    skoda ze sme mali hmliste pocasie ale aj tak to stalo za to ako vzdy :)

  • stratus

    Member
    19. marca 2009 at 19:07 in reply to: Archeologia bagrom

    asomtam

    Ano rozumiem velmi dobre… Som za ochranu pamiatok a som za dobry vyskum. Len som chcel poukazat aj na tu obratenu stranku, na ktoru malokto je ochotny pozerat. Potvrdzujem, ze uz pred zacatim stavby su vyclenene miliony na pokuty. Vyska tohoto vyclenenia sa stanovuje podla jednoducheho rebricka a to podla stropu pokut za jednotlive priestupky… To iste sa roby, ked stavba je v oblasti kde je dovolene len niekolko podlazi a napriek tomu sa zakladova doska budovy nadimenzuje tak, aby sa pokojne dostavalo aj dalsich 10 podlazi. Ved pokuta za prekrocenie zakona je dnes tak nizka, ze pri nakladoch na stavbu sa to strati ako ihla v kope sena. Vela krat som pocul o zabetonovanych hroboch na stavenisku, ci zabagrovane pozostatky sidiel. A to, aby si niekto nemyslel, ze aky su ti investori arogantny, tak poviem, ze toto je ovela castejsia vec na nasich dedinach pri stavbe domov, kde si majitel nieco, ako pokutu ci predlzenie casu dovolit fakt nemoze. Kolky ujovia mi uz ponukali hromady kosti co vykopali pri stavbe pivnice a kopec inych archeo materialov… Fakt je asi ten, ze dnes sa nikto k ucte k takymto veciam nevychovava. Nasa mladez je obetou materializmu a hladi sa na vsetko cez bankovky. Nemozeme potom naozaj cakat, ze ak z nich vyrastu investori ci stavbari, ze s nadsenim zavolaju archeologa, aby sa dozvedeli, ze na akom vyznamnom mieste ma ta ich stavba stat. Vsak ake by bolo uzasne mat v hale budovy regale s materialom najdenym pri vyskume prave na mieste, kde stojite? Ak tlacime mladezi do hlavy, ze „dostuduj a zarabaj co najlepsie a ked sa neda inak tak aj dodrzuj zakony“, necudo coho sme svedkami. A neda mi dodat, ze podla trendu co vidim, tak sme svedkami len zaciatku devastacie pamiatok…

  • stratus

    Member
    19. marca 2009 at 12:30 in reply to: Korlatský hrad

    Talvex

    (Ok tesim sa, a ospravedlnujem sa ak som vytvoril zmatok…od Sept. som mimo SR a so skutrom nemame tak caste rozhovory, ako predtym. Hlaven tyzden pred akciou zavolaj Skutrovi, lebo sem-tam sa akcie posuvaju.)

    No z NASEJ STRANY ako OZ by slo fakt len o take male vypravy na Ostry Kamen. Ziadne velke brigady. Vezmeme sa 5 chalanov s pilkami, noznicami a spacakmi a porobime co sa da. Pravda teraz sa snazime vybavit vsetky potrebne papiere, aby bolo vsetko tak, ako ma byt. Ak sa niekto rozhodne Ostry kamen rozbehnut naplno s nejakym OZ, tak sme jednoznacne za a pomozeme, ako len budeme moct.

  • stratus

    Member
    18. marca 2009 at 14:25 in reply to: Korlatský hrad

    Talvex

    K Ostremu kamenu – Rozhodli sme sa tak pred polrokom tam trosku angazovat, ako OZ hrad Tematin, ale nie na plno, ale ako postranne, pretoze je nam to velkym klenotom, ale naplno by sme ako mlade zdruzenie dva hrady nezvladali. Tym postranne myslim to ze tam chceme robit len take zakladne veci, ako cistenie od naletovej zelene, vyroba nejakych zabran, tabule, ale nic konkretne s murovanim neplanujeme. Mame uz vytvorene kontakty s obcou. Prave sme aj hladali nejakeho domaceho nadsenca, ktory by to vzal a od nas by mal plnu podporu a vedenie, ako a co treba robit, na co si dat pozor a podobne. Uvazovali sme nad tym, ze by sme tychto ludi co chcu na ostrom kameni cosi robit, vzali na par vikendoviek a tabory k nam na Tematin, aby vedeli co ich caka a vedeli sa rozhodnut az po tom ako zaziju co to naozaj obnasa. Ak by sa do toho pustil niekto bez nejakych skusenosti, tak by ho to mohlo znacne demotivovat… Zaklad je neplanovat vzdusne zamky a zacinat po malych krocikoch… A aby som zatvoril usta horlivcom co si radi pustaju jazyk na spaci nie s dobrym umyslom, mozem kludne prehlasit, ze nam je uplne jedno ci zaujemcovia sa pridu „otukat“ na Tematin, alebo inde. Ide nam o Ostry kamen. Na zasluhy, reklamu a prestiz sa mozeme z vysoka vykaslat a komu to nedochadza tak je obetou vlastnych predsudkov. Takze ak ta to zaujalo, alebo kohokolvek co toto cita, viete kde najdete podporu… Ostry kamen je uzasna perla a stoji za to priniest obete, aby sa aspon trosku zachoval… :)

    A ku Korlatku – velmi sa tesim, ze sa do toho oz Renova pusta a akonahle budem coskoro na Slovensku, ziadam Metoda, aby si prisvojil pravo ma tahat na svoje akcie :) kde mozem, pomozem…

  • stratus

    Member
    13. marca 2009 at 16:18 in reply to: Technicke novinky v archeologii

    Sa nam to tu akosi pred rokom zastavilo… :)

    Ja som v sucastnosti posadnuty georadarom, tak sa aspon podelim o nejake tie informacie, ak by to niekoho zaujimalo.
    Georadar funguje na zakladnom principe vysielania a prijmania signalu, v podstate ako vacsina geofyzikalnych pristrojov. Sustava sa sklada z anteny a zakladnej jednotky, teda procesneho pocitaca. Tento pocitac sa pripaja bud k notebooku alebo k externemu dispay-u (vacsina vsak preferuje notebook vzhladom na to, ze tieto display-e su v cenach asi tak 4x cena notebooku). Na notebooku potom sledujete vysledky merania. Data sa samozrejme ukladaju. Signal je v podstate mikrovlnny impulz, ktoreho sila zavisi od anteny (50MHz az 2GHz aj viac). Antena ma teda jasne stanovenu intenzitu, napr. antena 200MHz. So silou anteny zavisi dosah do hlbky. Zavislost je urcena, ze cim je frekvencia vysia, tak hlbkovy dosah je mensi ale kvalita dat je kvalitnejsia. Takze s antenou 100MHZ mate dosah tak 10m, ale kvalita dat nieje na vysokej urovni, zatial co pri antene 800MHz je dosah tak 2m, ale kvalita dat je neporovnatelne vyssia a tak sa z tychto dat da urobit ovela lepsia modelacia. Signal vysielany antenou prechadza horninovym prostredim a v miestach, kde su rozdiely v homogenite sa vlny lamu. Toto je zdrojom informacii co pod nami je. Kazdy material ma pritom rozlisnu schopnost odrazu tychto vln takze kovove materialy lamu vlny lepsie, ako len zmena v podnych horizontoch. Da sa teda povedat, ze georadarom v zemi najdete skoro vsetky zmeny homogenity (pravda pamatajte, ze cim nizsia frekvencia tak tym nizsia rozlisovacia schopnost). Dalsi faktor je druh anteny – tieneny alebo netieneny. Netieneny nieje vhodny do zastavanych oblasti, budov, lesa a podobne, pretoze jeho signal sa siry vsetkymi smermi a zaznamenavate aj lamanie od okolitych objektov a to nehovoriac od elektrickych vedeni, ak su pobliz. Taketo anteny su dobre na polia a luky. Su predovsetkym urcene na vysoke hlbkove dosahy (dobre na geologiu). Tienene anteny chrania prijimac od rusivych odrazov takze su pouzitelne vsade. Nevyhodou je vyssia vaha a to, ze tienenie v istom malom percente ubera na hlbkovom dosahu signalu.
    Namerane data mozete spracovat aj nemusite. Mozete s tym behat a hladat ci niekde nieje dutina, a ked ju najdete, tak to miesto oznacite a zavolate prislusnych ludi co to lepsie preskumaju, takze po prichode domov sa nemusite trapit pri pocitaci s modelaciou (odborne povedane – interpretaciou) toho co sta namerali. Ak vsak chcete robit vyskum aj s nejakymi lepsimi vysledkami a zaverecnou spravou tak si za to sadnete, interpretujete rezy alebo 3D.

    Teraz k tomu menej prijemnemu. Co to stoji. Nepodarilo sa mi ziskat ziadnu cenovu ponuku od firiem co sa tym zaoberaju na slovensku (a je ich sakra malo) no moji byvali spoluziaci geofyzici robia na meraniach, kde sa ceny pohybuju v desattisicoch, az stotisicoch. Mozete si zobrat do hlavy, ze si take vybavenie kupite sami (ako ja :)), no cenova ponuka co som dostal na zakladnu vybavu je od 600tis SKK (20 000 EUR). ked si vezmete, ze to zbalite do 80l ruksaku, tak sa to zda ako riadna palka. Osobne si vsak myslim, ze ak by som tym nejako pomohol ludom ako som ja – nadsenec na historiu a pamiatky, tak by to splnilo svoj ucel. Este musim najst obchodneho partnera co mi to pomoze z casti zafinancovat… :D Viem…sanca ziadna, ale aj tak hladam cesty, ako to dostat do reality…

    Nasu vedu nedostaneme z prachu tym, ze sa budeme na tychto forach natahovat o zachranach, ale tym, ze do nej zainvestujeme kazdy ako vie (niekto casom, vedomostami, financiami, ucastou na zachranach,…), a zodvihne sa spoza pocitaca a fakt to spravy. A vyhovorky typu „nemam na to cas, nemam kde, nemam informacie, som unavenu z prace, nemysli mi to tak dobre, som stary/primlady…“ to si moze kazdy nechat. Kde je vola, tam je cesta.

  • stratus

    Member
    12. marca 2009 at 18:09 in reply to: Archeologia bagrom

    Precital som si vacsinu a dost ma to tu zaujalo.
    Najprv vsak poviem, ze nechcem, aby si ktokolvek myslel, ze zastavam jasnu poziciu pro/proti.

    Isty cas som pracoval v jednej veeeelkej stavebnej firme, kde sa realizovali veeelke projekty. Bol som tam ako odborny poradca uplne v inej oblasti, ale zaujimal som sa vtedy, ako sa to riesi s archeologiou. Predtym som mal jasny nazor proti povrchnej archeologii na stavenisku, no dnes som na vazkach a ten co naozaj pracoval v nejakej manazerskej stavebnej firme, tak vie o com hovorim. Velmi strucne opisem ako funguje vystavba cohosi. Investor sa rozhodne pre investiciu, team projektantov vypracuju navrhy, nieco sa vyberie a dalsi team vypracuje predbezne plany, tie sa upravia a dalsi team spracuje finalnu verziu. Poveri sa realizator – manazerska stavebna firma. Ta zazmluvni mnozstvo stavebnych firiem na prace. Este pred tym vsak sa spracuje casovy plan – ktory vam poviem nieje jednoduche spravit, ked si uvedomite, ze mate dobre zosuladit aj 20 firiem kde je aj 300 pracovnikov. Vsetko musi sediet na den, niekedy doslova na hodinu. Preco je to take dolezite? Okrem toho pragmatickeho hladiska je to napriklad aj zmena ceny materialov a sluzieb na vystavbu, takze cim dlhsie stavate, tak tym sa vam enorme zvysuju naklady, nehovoriec o mnozstve problemov z toho vzniknutych, ked meskaju dodavky ci prace. Kazda dodavka a praca musi byt nacasovana, lebo je problem, ked vam dovezu stovky kubikov betonu a armatura ci salung este nieje hotovy. Su to neskutocne nervy a vsetko to robia len ludia, co maju doma rodinu. Vsetkym to poskytuje zivobytie. Teraz si predstavte, ze pri vykopoch narazite na kus opevnenia. Mur meter vysoky a par metrov dlhy v hroznom stave. Pride archeolog a povie vam, ze to je neskutocna historicka hodnota co nemoze byt zastavana. (teraz nehovorim o nejakom naozajstnom poklade, ale fakt len o kuse historickej stavby – dufam ze ma rozumiete – proste ziaden extrem) Bol by som zvedavy, ci by sa taky archeolog, alebo niekto z tu pritomnych horlivcov za „zachovanie za kazdu cenu“ – vedel postavit pred tu masu ludi, co z toho ziju a povedat im, ze „je mi luto ale stavba sa konci lebo tu je tento mur“. Pre nas/vas – viem co je historicka hodnota, verte mi – tento mur predstavuje nieco vynimocne, co si spojime s istymi udalostami kedysi davno a vybavia sa nam obrazky z historickych knih, ale pre tych robotnikov co mnohokrat cestuju aj stovky km na tyzdnovky, aby uzivili rodinu, ten mur nebude znamenat nic ine, ako to ze si musia rychlo najst inu brigadu, aby mohol zaplatit fakturu za kurenie.

    Niektory pohrdate investorom a generalizujete aj vsetkych, co na tej stavbe pracuju, ako za zaslepenych egoistov, co im ide len o velke zisky. Nevnimate to, ze takych je v tom mravenisku velmi malo a vacsina je existencne na tom zavisla. Robia co vedia a v inom sa uzivit nevedia. Mojou otazkou je potom: Naozaj stoji zachovanie nevelkej casti historickej pamiatky za to, aby dnes tym ludia trpeli? Ak sa to zachova, vyrovna historicka hodnota tohoto objektu nielen materialne straty tychto ludi? Co sa stane s tym murom? Zrestauruje sa a v strede mesta medzi budovami bude prazdna parcela s tymto murom?

    Na nikoho neutocim a nesnazim sa nikoho vyprovokovat. Mojou tuzbou je len, aby boli ludia aj trosku otvoreny a zamyslali sa aj nad druhou stranou mince. Extremizmus nam ani v historii velmi nepomohol vybudovat lepsie podmienky na zivot. Ja som tiez sem-tam extremny v nazoroch, vsak kto nie, ale clovek je clovekom vtedy, ked sa snazi chapat aj ine veci ako su tie, co zastava. A ano, niekto na tej stavbe na tom ziska, ale vsak ani dom ci byt, v ktorom byvat sa nestaval zadarmo z dobreho srdca niekoho co poskytol financie na „charitu“. Tiez som si isty, ze keby ste boli na mieste tych manazerov, tak by ste skor asi pretlacali stavbu, co vam cosi zarobi, ako ju uzatvarali, cim pridete o miesto.

    Ak niekto chce na toto reagovat tak dopredu mi je luto, ak budu pouzite vyrazi „…co si zhuleny?“, alebo „… si uplne mimo a nevies co hovoris.“ To co hovorim nieje nazor co som si vytvoril doma citanim historickych kniziek od detstva. Prave naopak…moj nazor som prehodnotil akonahle som musel prepustit 5 sikovnych vychodniarov z dovodu meskania casoveho planu vdaka vyskumom…

  • stratus

    Member
    9. marca 2009 at 13:10 in reply to: Príbeh konzervácie hradu Hohensax (Švajčiarsko)

    Uzasne :) mne sa pacia z toho dokumenty hlavne tieto fotky:


    Inak pekne to je aj po dokonceni…. :) Veru kde sa chce a su prostriedky, da sa vselico.

  • stratus

    Member
    6. marca 2009 at 15:29 in reply to: ako vytipovat miesto,kde by sa mohla nachadzat hradna studna

    :)

    Pavol – v 12 storoci mozno ludia nepoznali to co vieme teraz, ale boli dost chytri na to aby vedeli, ze voda je kvazi vsade…zavisi to len od hlbky. Aj v skale najdes vodu v dostatocnej hlbke, pretoze na slovensku je malo neporusenych skalnych masivov, kde vodny stlpec nikdy nenavrtas. Slovensko ma v tomto uzasnu vyhodu, a to ze voda je fakt ze skoro vsade. Ak na hrade potrebovali vodu a rozhodli sa pre studnu, tak im bolo jedno ci budu kopat 20 alebo 100m. Z okolia im bolo jasne ako hlboko priblizne ten horizont asi je.
    Osobne som na prutikarov v tomto skepticky, pretoze volat ho na zahradu niekde na poddunajskej nizine ci na riecnych nivach je zbytocne vyhadzovanie penazi. Hocijaky aj ten najhorsi hydrogeolog majitelovi povie, ze kde bude kopat tak tam voda urcite bude. Takze vytycenie studne prutikarom na konci zahrady je z mojho pohladu blbost, lebo majitel preplati na vedeniach vody do domu a to nehovorim o zvysenych nakladoch ak sa ma vrtna suprava trepat niekde do zastavaneho uzemia. Na obhajjobu tohoto mozem povedat este jedno. Ak si vsimneme kde su studne na hradoch, tak je to na miestach, kde sa to naozaj hodilo. Nikde nieje studna napriklad pod branou, alebo vchodom do palaca, ci niekde hore na skalnom brale v najvyssich miestach hradu. Studne su proste tam, kde sa to naozaj hodilo z pohladu zasobovania a z pohladu znizenia vykopovych prac. Taka studna nesluzila len na to aby si pani mali z coho varit ale aj pre zvierata, umyvanie a rozne ine ucely. Predstava zaspineneho a nehygienickeho pristupu je davno prekonana. Preto su studne napriklad na nadvoriach a velakrat na spodnych, pretoze spotreba vody na zvierata, kovacov a ine veci co ma teraz nenapadaju bola daleko vacsia ako to z coho varili a pili. Taketo mnozstvo sa dalo pokojne nosit v sudoch do vyssich casti. Ale nemusi to byt pravda pravidlom. Osobne sa domnievam ze studna bola sucastou projektu hradov, takze umiestnenie bolo dopredu urcene. Nemyslim si ze by najprv vystavali hrad a potom volali prutikara aby im urcil kde kopat. Vsak aj na stavbu bolo treba vodu a tak miesto malo korespondovat s tym, ako bude stavba prebiehat. Nieco ako vykopanie studne na mieste buducej hradby neprichadza do uvahy tak ako aj posuvanie hradieb ci objektov kvoli studni (viete si predstavit vyklenok hrubej hradby aby nezastavali studnu?). Pre mna to vsetko je dokazom, ze tak ako dnes tak aj ludia v stredoveku mali analyticke myslenie.
    Chcel som este napisat preco sa niekde rozhodovali viac pre studne a niekde pre nadrze, ale uz toho sem pisem privela tak mozno neskor… :)

  • stratus

    Member
    5. marca 2009 at 15:07 in reply to: Doporuceny postup zakladnej konzervacie hradu

    :)

    vyzera to nadludsky komplikovane ze? :)

    preto doporucujem este pred konkretnym zacatim toho co harp a vlcik napisali:

    – zamysliet sa, co chcem vo svojom zivote robit a kolko tomu chcem dat casu (takyto projekt je praca na velmi dlho a zasahuje vsetky oblasti zivota – podla vlastnych skusenosti)
    – popri rozhodovani sa, sa o tom zhovarat s priatelmi a hladat ludi co by do toho sli s tebou (sam clovek pri takom projekte rychlo „vyhori“ bez podpori)
    – po rozhodnuti si spravit skupinku, nieco ako realizacny team a rozdelit si jednotlive zodpovednosti a oblasti (kazdy bude robit to co mu prinalezi a jeden to bude cele koordinovat)

    Az po tomto sa da naozaj nieco zodpovedne, dobre a hlavne efektivne rozbehnut. Fakt je to vela oblasti a vela veci, ktore treba sledovat a robit, preto „management“ je najdolezitejsi. Akonahle zacne byt chaos tak to cele moze zacat rychlo stagnovat.

  • stratus

    Member
    5. marca 2009 at 14:40 in reply to: ako vytipovat miesto,kde by sa mohla nachadzat hradna studna

    Ad radar: suhlasim s Vlcikom… geofyzikalnych metod nieje vela len preto ze geofyzici sa v labakoch nudili, ale preto ze kazda metoda (pristroj) ma iste obmedzenia (koherentnost pody, obsa vody, mineralizacia pody…), preto najlepsie vysledky prinasa kombinacia niekedy aj niekolkych metod…

    Ad prutikar: ano niekedy kde nevladze veda vladze nepoznane tajosvo… :)

    Ad letecke snimkovanie: v istych podmienka silna metoda, problem je ze oblast musi byt snimkovana aj niekolko krat v roznych obdobiach (niekedy aj niekolko rokov) a nielen beznym fotacikom ale aj infra cervenou a ultra fialovou… nasledne sa snimky porovnavaju ci kombinuju…letecke snimkovanie vsak zatial stale vynde o dost drahsie ako geofyzika… Na hradoch ktore su vsak dost znasne zavalene sutinami a ktore su pravidelne kosene a cistene nam tato metoda prinesie akurat tak pekne a zaujimave (hlavne dost drahe) fotocky :)

    Z mojho pohladu ako hydrogeologa a inzinierskeho geologa by mohli byt zaujimave vysledky pri istej derivacii vodnych tlakovych skusiek, kedy sa do zeme zarazi sutycie a tlaci voda. Sleduje sa mnozstvo stratenej vody v case a vysledok je, ze viete v ktorych miestach a v akych hlbkach sa voda rychlejsie straca. Problem moze nastat tak ako pri vrtani (najlepsie len zarazanie bez vrtania skalneho podlozia) tak i pri narazeni pivnic. Je to vsak len uvaha. Nepredpokladam ze by sa niekto dal na zarazanie sutycia na hrade (acheolog aj pamiatkar by asi skolabovali :))

    Upne naj metoda je po geofyzike (kombinacia vhodnych metod) robit plosnu archeologiu. Nesnazit sa prilis zbrklo urcovat presne miesto, pretoze dnes uz nieje velky problem hocikde vytrepat par sudov a plnit ich dazdovou vodou… Dolezitejsie je sanovat murivo co moze za moment padnut ako studna ci nadrz, ktora viac zapadat sutinou uz nemoze :) takze si na svoj objav trosku pocka… :)

  • stratus

    Member
    10. novembra 2008 at 19:05 in reply to: Hradarske konferencie "sto a jedna"

    Za seba mozem povedat, ze by som sa do toho dal hned. Praca na hrade ide predsa len rychlejsie ked sa zdielaju skusenosti, nech su akehokolvek druhu.

    Mojou otazkou je, ze ak by to mala byt velka spolocna konferencia, tak na kolko by bola odhadovana ucast pri trvani asi okolo 3-4dni? Vsetko sa odvija hlavne od toho. Myslim ze naplnit tieto dni dobrym obsahom nieje zlozite. Mam trosku skusenosti s konferenciami v poctoch od 100 do 500 ludi v dlzke 5-7 dni. Nieje to zlozite ako sa to zda len treba mat vo veciach poriadok a dobry system.

    Pre nieco ako Hradologica je lepsie zvolit putovny system, aby ucastnici z roznych casti mohli spoznavat nove oblasti v ktorych sa to bude konat. Staticka by stracala casom svoj punc.

    Vela ludi si mysli ze je to otazka penazi, ale fakt je ten ze na konferencie sa pomerne rychlo daju najst financie a to hlavne z hladiska reklamy. Vela sukromnych subjektov by sa chcelo spolupodielat na niecom takom, ako su obcasne velke akcie… Vsak co myslite odkial idu peniaze na letne hudobne festivaly? Neexistuje ziadna „organizacia na zachranu hudobnej kultury“ co si podava grant na ministerstvo, aby ziskali polku z toho co ziadaju. Isty cas som pracoval pre jedneho giganta v oblasti stavebnictva… Kazdorocne boli vynalozene neskutocne peniaze na podporu vsetkeho co i len trosku zavadilo o stavebnictvo, lebo tam sa prezentuje nielen firma ale aj jej vztah a zaujem o akekolvek rozvijanie stavebnej aktivity.

    Velmi lutujem ze som na tej konferencii nebol teraz…. :( hadam nabuduce.

  • stratus

    Member
    10. novembra 2008 at 16:30 in reply to: Historická hodnota

    peco pises ze „ja si myslim, ze mozu, ale historicka hodnota v tom nebude. a ked to nie je hodnota, ktora pomaha ludom lepsie zit, uz to nie je hodnota“

    Ty zijes pre hodnoty? Nemali by hodnoty vyplyvat z nasho zivota? No to uz sme vo filozofii a myslim ze sa uz dost odklaname od hlavnej temi.

    Zamotavame sa do roznych veci a miesame ich. Jedna je historicka hodnota, dalsia je vseobecna hodnota, potom spolocenska hodnota a neviem este do coho.

    Historicku hodnotu peco nezvysis tym, ze tam budes ucit narkomanov varit halusky… A ak chces robit taketo veci, tak na to mozes vyuzivat akekolvek priestory kdekolvek, to znamena ze nechapem preco sa pytas na historicku hodnotu, ked chces robit s problemovimi ludmi. Tieto dve veci spolu vobec nesuvisia. Ok mozu robit ako ucastnici a zacat tam novy zivot, ale tu potom o ziadnu historicku hodnotu predsa nejde. Ide tu o znovunajdenie ludskych hodnot zivota, co mozes robit pre mna-za mna aj na Marse. Jedno neovplyvnuje druhe. Keby ano, tak to by sme potom mohli posielat narkomanov na starsie a lepsie hrady, ktore maju vacsiu hist. hodnotu, lebo tam by dosahovali mensie abstinencne priznaky.

    Tiez pises ze ak to nepomaha ludom naco to teda je… z toho mi vyplyva ze asi nemas velky vztah ku historii, ktora je plna veci a informacii, ktore dnesnemu beznemu cloveku v nicom nepomahaju. Myslim ze prave takto rozmyslaju aj ludia co na hradoch odvaluju kamene, rozbijaju to co este stoji a rozhadzuju vsetko co doma nasli a strcili do batohu.

    Mojou otazkou je potom, ako ukazat ludom, ze to naozaj histor. hodnotu ma a ze aj tato je pre nas dolezita, lebo clovek co sliape po diele vlastnych otcov si nezasluzi ziadne potomstvo…

  • stratus

    Member
    9. novembra 2008 at 0:34 in reply to: Hrad Tematín

    Dalsi klip …. no co vam poviem…. v robote nuda tak co budem … :)

    Tento je o ludoch co pracovali na hrade…uz sa stale obmiela ako im dakujeme. Ja teda poviem len jedno… „detto“ :)

    http://www.youtube.com/watch?v=7GiSLAm9PaA

  • stratus

    Member
    7. novembra 2008 at 0:08 in reply to: Historická hodnota

    Peco na tvoju otazku sa da odpovedat vselijako. Napriklad ako chobot – profesionalny hradorekonstrukter :) pouzil velmi vystizne odborne hodnotenie, ktore vsak vacsine laikov nic nepovie (mne osobne sa vsak paci a sam by som to lepsie nenapisal ani do mojej doktorskej prace).

    Ja ti odpoviem trosku inak a skusim zabrat dve „dimenzie“ :)

    Prva je, ze ked mas doma nieco velmi vynimocne (napr. zbierku modelov), tak to chranis ako oko v hlave a na sklonku svojho zivota to odovzdas svojim detom. Deti vsak nemusia mat k tomu vztah a tak to mozu znivocit. No mozno vnucata alebo dalsi potomkovia si to budu vazit a starat sa o to. Pre mna je pamiatkovy zakon nieco ako mala ochrana pred takymito deckami co by vsetko rozmlatili a pomaha zaroven tym co si ju vazia a chcu jej pomoct. Pravda je vsak mnohokrat ina, ze zakon nas, ako tych co chceme pomoct, aj trosku obmedzuje.

    Druha „dimenzia“ je to na co som prisiel po niekolkych akciach u nas na hrade (Tematin). Vytvorila sa skupina ludi – blizkych priatelov, ktory su si oporou aj v tazkom case. Nasiel som priatelov, ktorym mozem verit a pritom si mozem byt isty, ze tak skoro sa niekam nestratia, co v dnesnom case nieje take bezne to najst. Pochopil som, ze tu niesme pre hrad, ale hrad pre nas, a ze je to on co nas spaja. Preto pre nas nieje dolezita rychlost zachrannych prac ci megalomanske projekty co hlcu neskutocne peniaze, ale spolocna praca, oddych, smiech…jednoducho dobry cas pri zachrane toho vzacneho co ostalo po nasich prapra…praotcoch. Clovek co povie ze priatelia pre neho niesu doleziti pre mna nieje clovekom.

    Tak hadam ti to trosku pomohlo. Je to len moj nazor a kludne to moze fungovat inak. Ja to vnimam takto.

  • stratus

    Member
    5. novembra 2008 at 22:11 in reply to: Hrad Tematín

    Po dlhsom case nieco pridavam… :)

    Video klip co som robil z fotiek a nahravok z akcii co sme robili na hrade

    http://www.youtube.com/watch?v=3FS_DmYd7us

    Tohtorocne prace su uz oficialne ukoncene a tesim sa na dalsi rok… poriadne to rozbehneme… :)

Page 4 of 5