steve
Forum Replies Created
-
Miesto na ležanie sú komínové ťahy, ich konštrukcia nie je jednoduchá. Polohou a rozmermi určuješ teplotu plochy na ležanie.
-
Posielam foto celoliatinovej konštrukcie. „držáky“ (liatinové) sú upevnené skrutkami. Je potrebné ich odvrtať a pri montáži nahradiť trhacím nitom alebo skrutkou z ktorej následne odstránime hlavu.
-
Tie liatinove „držáky“ sú v podstate L aj keď nie doslova. Spoj je skrutka alebo nit. obe je možné odvrtať z nádstavcom na vrtačke, ktorí umožňuje vrtať za roh. Nedávno bol v akci v nemenovanom obchodnom reťazci.
-
1.Myslím že olejovka splnila v určitej dobe svoje opodstatnenie, sám sa pamätám keď otec v našej prvej kúpelni natrel stenu olejovkou, pretože kachličky v obchode nikto nekúpil.
2.Neskúšal som to odstraňovať, ale skúsil by som použiť brúsku a čierny brúsny papier na kameň.
2.Stena musí dychať je zažitá fráza, skôr by som povedal musí mať paropriepustnosť min z jednej strany. -
Ja som sa zatial stretol z dvomi vyhotoveniami, jedná varianta je, že súčasťou rámu dvierok sú pásiky plechu, ktoré sú v podstate zohnuté dovnútra kachlice a vlastne „zamurované“. Druhá varianta je že na predný štít, ktorý je vlastne vyrobený z L profilu, je privarený, priskrutkovaný L profil a navzájom tvoria U do ktorého je vložená kachlica. Obe varianty sú riešitelné a namiesto skrutiek alebo zvaru by som asi použil nerezové trhacie nity.
-
Takže sporák zo šamotu hreje rýchlejšie než z hliny. (pri rovnakej hrúbke materiálu) Sporáky nemožno porovnávať s ťažkou akumulačnou pecou kde je tona materiálu. Sám som sa obával pred stavbou ako to bude z nábehom teploty, ale dnes som spokojný, výsledok je lepší než som očakával.
-
Pri rovnakej hrúbke materiálu šamot na povrchu 10x rýchlejšie odovzdáva teplo do okolia ako hlina.(ak sú predchádzajúce hodnoty správne)
-
Musím reagovať na vlepovanie šamotových pásikov do kachlíc pri stavbe sporáku. Sám som si to vyskúšal a foto som zverejnil v inom fóre. Neviem koľko tepla naakumuluje hlina a koľko šamot, ale šamotová bola rýchlejšie zohriata než nepálená, a do kachlíc som vlepoval 2 cm plátky a nie 7 cm tehly. O spaľovaní v šamotovej komore a liatinovej sa vedú tiež diskusie.
-
čisto teoreticky 1 cm hrúbky na 100 m2 je 1 m3, ja som kúpil 3 m3 a piesok sa na chalupe nestratí. Mám vápenné omietky na hlinenej chalupe, ale dnes by som to už nerobil. Chalupa nie je zvonku doposiaľ omietnutá a vonkajšiu omietku budem robiť určite hlinenú. Tie vápenné omietky bol omyl pred 8-rokmi a dnes to ľutujem. Nepoužil som rabicové pletivo (obalené keramickou látkou) kvôli cene a zajačé pletivo (pozink) už na miestach ukazuje svoje vady.
-
Nechcem polemizovať čo je lepšie ale po otvorení hraníc 1990 som navštívil Grécko a tam mali rozvody vody v medi asi všade. Čo tak kotlík medený ako spieval Dočolomanský, alebo navštívil niekto pálenicu. Asi tá meď nebude až taká škodlivá.
-
Rothovu šamotovú maltu mi doporučil a predal výrobca kachlíc, nakoniec som ju použil len na vlepovanie šamotových plátkov do vnútra kachlíc. V Ostrave som spolu s šamotovými tehlami a plátkami kúpil aj lepiacu zmes, ale tá je vhodná len na lepenie šoamotu navzájom no je desťnásobne lacnejšia. Kachlice sú lepené navzájom kachliarskou hlinou (nevypálena tehla + piesok+voda) bez špár, len zabrusené ručne.
-
pod úrovňou ohniska môže byť ľubovolná omietka, teplota tu nedosahuje ani 30, žiarová omietka je dostať kúpiť v mechoch a má označenie podla tepelnej odolnosti. Kachlice na mojom sporáku pri pečení dosahovali 120 v trúbe bolo 190.
-
nemyslím že kachlice pôsobia luxusne, ak ich nepoužiť tak potom použiť bielu žiarovú omietku. Doposiaľ som sa nestretol na starej chalupe s pôvodnou šamotovou stavbou. Všetky staré pece sú len z hliny a pálených tehál. Sám som použil šamot, ale zastávam názor, že je ho nutné prekryť omietkou. Šamotové tehly sú potrebné len v ohnisku. Mám na chalupe aj veľkú chlebovú pec (asi na 10 bochníkov) ktorú plánujem opraviť lebo dymí.Chlebová pec dostane novú hlinenú omietku pretože vápenná po zakúrení popraskala. -
pokročil som a už prebehla prvá skúška horenia. Záklop dorobím po odskúšaní pečenia. Dúfam že to dopadne dobre. -
Briketovací lis je dobrý pre stolársku dielnu a pod. ale nie pre chalupárov. Ekonomika takého stroja je postavená na spracovatelnosti niekolko sto kg za hodinu a nie ročne. Ak sa pustí niekto do stavby nebude to lacné. Na nete je na predaj dokumentácia s výkresmi za 300 Kč.
http://stroje.bazos.cz/inzerat/4097444/Briketovaci-lis-vyrobni-dokumentace-mechaniky-li.php