saecula
Forum Replies Created
-
ironické fanfáry sa k tomu článku dokonale hodia. V rebríčku blbých nápadov u mňa tento zámer momentálne vedie.
-
Na terasu je asi najlepšia voľba z bežne dostupných drevín agát ošetrovaný olejom. Na konštrukciu roštu dobre poslúži aj smrek za predpokladu, že palubovka mu tvorí krytie pred dažďom a je odsadený od terénu. Smrekovec sa považuje za najtrvácnejšie rezivo z domácich drevín, ale to hlavne vďaka vysokému obsahu živíc, čo nie je veľmi žiadané na pochôdznych plochách :). Zaujímavá alternatíva môže byť ešte thermowood, bežne v nižšej cenovej hladine ako agát.
-
Solídny dom na prvý pohľad, určite bude lacnejšie realizovať úpravy ako stavať nový, za predpokladu,
že Vaše nároky nie sú v úplnom rozpore z možnosťami, ktoré dom ponúka a ak netrpí závažnejšími statickými
poruchami.
Kedže ste sa pravdepodobne dostali už k projektantovy, tak by bolo zaujímavé podeliť sa z Vašej strany
o koncepčné východiská návrhu. Osobne ma tento druh zadania ako architekta veľmi zaujíma, snažím sa
získavať a overovať skúsennosti s nekonvenčnými materiálovými, prípadne neortodoxnými teplotechnickými
riešeniami.
rýchla analýza potenciálov baráku s ohľadom na pôvodnú koncepciu, investičnú a prevádzkovú efektivitu:
01 orientácia, podľa viniča usudzujem že hlavné priečelie je orientované južným smerom
zbúrať parapety, otvoriť interier slnku pre maximálne zimné tepelné zisky.
V lete tieniť okenicami alebo iným exteriérovým tieniacim systémom.
Okenné výplne vylepšiť osadením dvojskla, ak by sa nemenili. Pri zateplovaní vysunúť celý rám viac
k exteriéru.
02 presah strechy ideálne kryje priestor pre dodatočnú izoláciu slamenými balíkmi alebo konvenčným
systémom
Hrubé murivo predstavuje solídnu akumulačnú hmotu v závislosti od obsahu škvary možno aj nie
nezaujímavú tepelno izolačnú konštrukciu. Určite overiť výpočtom.
03 pivnica, ak nechcete bojovať s vlhkosťou a nepotrebujete ten priestor ako skladové zázemie, vnímajte ju len
ako dištančnú konštrukciu oddeľujúcu dom od zemnej vlhkosti. Ideálne hlavne v záplavových oblastiach.
04 strešná konštrukcia – krov, ak disponujete 1 ha pozemkom a nemusíte využiť každý m2 existujúceho domu,
tak ponechať podkrovie len ako sklad a sušiareň. Tepelnú izoláciu položiť na stropnú konštrukciu a podkrovie
ostane v polohe tepelného filtra. Stanová strecha by sa dala aj otvoriť do jedneho veľkého priestoru,
ak je strop ľahkej konštrukcie.
Prípadné ďalšie rokmi narastajúce priestorové nároky (detské izby) riešiť ľahkou prístavbou krčkom
(vstupným zádverím) prepojenou so súčasnou hmotou.
05 podlaha, škvarový zásyp nahradiť novou tepelnoizolačnou vrstvou, ak by sa dispozícia menila vo väčšom
rozsahu, tak pridať izolácii na hrúbke aj na úkor posunu nivelety nášlapnej vrstvy (výška dverných otvorov?)
06 kúrenie, ak by ste dosiahli nadštandardné tepelno izolačné parametre obvodových konštrukcií, tak kludne aj
elektrické tepelné zdroje. Tepelné čerpadlo je úžasná technológia, len začína byť zaujímavá pri väčšej potrebe
tepla pre viac odberateľov (zapojiť susedov?) Možno by stálo za úvahu preveriť stratégiu, investovať do
tepelného čerpadla bez ambície dokonalého zateplenia domu. Overiť, či budú prevádzkové a investičné
náklady extrémne odlišné alebo prečo sa to takto bežne nerobí? Ak Vás nezaťažuje obsluha kachlí, sporáku,
tak drevo a akumulačná hmota v centre dispozície, prípadne teplovzdušné rozvody.
Posledne ma zaujímajú experimenty, negujúcu všeobecnú potrebu zatepľovania, znižovania tepelných strát
infiltráciou. Viete niekto o príkladoch, že niekto býva v súčasnom štandarde a vetrá prirodzene,
dýcha vzduch s prirodzenou vlhkosťou a nezarába len na to aby to vykúril?
Prajem veľa zdaru a dobrých rozhodnutí a bolo by super, keď by sa dalo sledovať ako sa darí :)
-
Trochu viac sivý plecháč, ako by bolo dobré. Prvotnou ambíciou exkolegov architektov, bolo prevedenie stereotomickej hmoty v medi, čo malo vytvoriť suverénny a kultivovaný aktuálny vstup do hodnotného prostredia. Otázne je, či to bola tá správna lokalita na formálny akcent v susedstve mestskej dominanty. Prvé požiadavky KPÚ viedli v podstate k zrkadleniu charakteru okolitých budov, omietky, rytmika perforácie, pálená škridla a ako prídavok, gotická parcelácia. Čiže, zaplnenie priestoru neutrálnou hmotou a anachronický návrat k zaniknutej parcelácii. Vnútorné zadanie architekta je neporovnateľne komplexnejšie a neviem si predstaviť, že by z konkrétnych čiastkových požiadaviek bolo možné vytvoriť plnohodnotnú architektúru s vlastnou charizmou. Vzhľadom k tomu, že sa obe strany snažili o diametrálne odlišné ciele a autori neovplývajú nadpriemernou citlivosťou ku kontextu pamiatkového prostredia, predsa len sú na stavbe čitateľné stopy vplyvu KPÚ. Pôvodne sa mi postupné úpravy javili ako degenerácia konceptu, ale výsledok získal svoju tvár. Túto stavbu akceptujem ako aktuálny stav veci, aj keď jej materiálová kontroverznosť asi tak skoro nevyprchá. Pamiatkárom odporúčam pri komunikácii s architektom, zamerať sa viac na spoločnú formuláciu zámeru ako na čiastkové detaily, keď je obom stranám jasný charakter projektu, prídu menšie prekvapenia a plnohodnotnejšie návrhy. Kategórie priestorového pôsobenia objektov v urbanistickom merítku konkrétneho priestoru: akcent, dominanta, neutrálny doplnkový objekt, možno by to fungovalo spoľahlivejšie? Neviem, hrám sa na múdreho :D.
-
Spravodajská správa, ktorý pôsobí ako platená inzercia. Alebo je spornosť stavebných aktivít tak internou záležitosťou, že to ešte fakticky nepreniklo na verejnosť? http://zvolen.sme.sk/c/6300758/zamok-je-uz-zvonku-hotovy-pracuje-sa-na-interieroch.html
-
Prvé čo ma napadlo, keď som počul, že horí Krásna Hôrka: „To nik neriešil, že horí kopec?“ Ešte som zalovil v pamäti a spomenul som si na poslednú návštevu hradu cca pred 10 rokmi a zhodou okolností bol kopec po možno aj rozsiahlejšom požiari. Zrejme to nebol nejak výnimočný stav, aby to domácich znepokojovalo. A vlastne, takú obrannú stavbu by to v žiadnom prípade nemalo ohroziť, keď by sa o ňu majiteľ staral. Zjavne sa nestaral. Dilema, či čistiť alebo nečistiť okolie stavieb sa dá rozlúsknuť jednoducho. Stačí si uvedomiť, že ak stavba neprešla už komplexným procesom renaturalizácie, tak umelo vytvorené prostredie je nutné udržiavať vo východiskovom stave. Som presvedčený, že osádka hradu by neriskovala, že ich z hradu vydymí nejaká náhoda. Inak botanici a entomológovia sú vcelku nešťastný, že im zanikajú vzácne xerotermy na hradných kopcoch. Možno by malo dotovanie chovu kôz, kľudne aj z rezortu kultúry, ten správny synergický efekt :D
-
Vrátim sa k Weinwurmovmu domu. Neviem si pomôcť, ale stále ho pokladám za zničený historický artefakt dokumentujúci medzivojnovú kultúru. Jeho zapracovanie do kontextu námestia bolo z nášho cca. súčasného pohľadu ťažšie prijateľné, ale to je aj tým časovým odstupom, vrámci ktorého sa hodnoty X krát zvrtli. Súčasný stav vnímam ako revizionizmus bez dosiahnutia kvality zbúraného objektu. Možno to na tretí pokus /o pár desiatok rokov/ dopadne už lepšie ako postmoderná aj funkcionalistická intervencia, ale určite zase inak :D.
Je to uletené, že postmoderna bola už dávno minulosťou, keď tú troštítovku začali stavať.
Takže rozdiel medzi Weinwurmom a jeho náhradou je v tom, že Weinwurm bol programovo anachronický a to druhé sa len nepodarilo.
-
Najlepšie na celej tejto prestavbe zámku Vígľaš je to, že sa nemusela sekať hradná skala, znásilňovať dispozícia, stavať slohotvorne anachronická, nesúčasná postmoderná polygonálna fasáda konferenčnej sály.
Hneď oproti zámku cez fotovoltaické pole, stojí opustený komplex, ktorý si pýta prestavbu na konferenčné centrum. Ide o majer na produkciu syrov roquefortového typu, ktorý založili viedenskí obchodníci Ž. a K. Burkhartovci v roku 1890 v obci Pstruša. Veľmi kvalitná realizácia s ryolitovými podmurovkami a nárožiami so zachovaným autentickým urbanizmom, ktorý by uniesol adaptáciu aj s novotvarmi bez straty pamiatkových hodnôt. Neviem kedy ľudia pochopia, že nie každý zámer sa dá realizovať kdekoľvek, akýmkoľvek spôsobom a s dobrým výsledkom. Mám pochybnosti o tom, či obnovená silueta zámku stála za všetky tie ústupky. Záludné je zistenie, že prestavba zámku Vígľaš neznamená pre dotknutých žiadne riziko diskreditácie. Väčšina povie,: „konečne, že sa do toho niekto pustil“ a o pár rokov máme zámok (ako nový) na propagačných materiáloch regiónu. No a čo s tým teraz?
Ortofoto dokumentuje rozporuplné dotované iniciatívy, ktoré by mali podporiť rozvoj tohoto regiónu.
-
Lacný dom je pre architekta skôr výzva, v žiadnom prípade rutinná práca. 100 tisíc korún, to je tak tak na projekt. Rozpočet 30 000€ je už reálna suma s ktorou sa dá popasovať a určite sa dá dostať aj nižšie. Pokúsim sa svoje skúsenosti zhrnúť v pár bodoch.
01 Znížiť náklady použitím alternatívnych materiálov je dobrá stratégia, ale musíte si zvážiť mieru a druh vlastnej práce, ktorú môžete stavbe venovať. Táto stratégia stojí na poznaní vlastných možností a dostupnosti vybraného stavebného materiálu vo vašom okolí. Použitie konvenčných stavebných materiálov trpí vysokou pridanou hodnotou, ale ak nebudete entuziasti, ktorí sú ochotní experimentovať, konvenčná výstavba môže byť lacnejšia aj keď nie lacná. Aj lacný stavebný materiál prekročí prvotné očakávania, keď pribudne položka za jeho dovoz a za jeho spracovanie. Všeobecne lacnou materiálovou alternatívou bez väzby na špecifiká vašej situácie je drevostavba, ktorú je výhodné kombinovať s nepálenou tehlou alebo slamou. Ale to je len taký univerzálny postoj bez zohľadnenia špecifík. Plesniveniu slamy sa dá vyhnúť najlepšie priamym odberom počas žatvy a následným zapracovaním do stavby. Určite ju nekupujte dopredu alebo takú, čo bola pred tým skladovaná. Takže len dobre skoordinovať.
02 Štandardnou stratégiou znižovania nákladov je samotný priestorový návrh. Vo Vašom prípade môže byť výhodné riešiť dom ako otvorený priestor. Odpadnú náklady na deliace konštrukcie a dvere. Priestory vyžadujúce oddelenú prevádzku sa dajú vtipne riešiť formou vstavaného nábytku
03 Recyklácia konštrukcií môže byť prekvapivo výhodnou možnosťou výstavby. Torzo starého domu, kostra unimobunky, lodný kontajner. Nízka nadobúdacia cena nosnej konštrukcie, ktorej tepelnoizolačné vlastnosti sa dajú vylepšiť aj alternatívnymi stavebnými materiálmi. Riziko je v pracnosti adaptácie pre nové účely, potreba značnej invencie, ale hrubé rysy budúceho domu máte lusknutím prstami.
04 Paradoxne hrubá stavba tvorí menšiu časť nákladov na realizáciu RD. Dokončovacie práce, teda hlavne cena povrchových materiálov, výber zariaďovacích predmetov robia dom drahým. Nie je nutné zmieriť sa s tým, že budete pozerať na nekultivované materiály, ale je potrebné riešiť dopredu aj koncept interiéru. Hľadať aj nekonvenčné materiály, ktoré sú možno určené na niečo úplne iné. Dom môže získať punc osobitosti aj bez luxusných dizajnových kúskov. Chce to dobrý komplexný návrh.
Dilema, slamenný alebo hlinený. Oboje dobré, len si treba spraviť predstavu o priebehu realizácie.
Rád budem sledovať Vaše ďalšie kroky.
-
(to ksč) nárok na pravdu si v žiadnom prípade nerobím, berte to skôr ako konfrontačný názor, ktorý môže preveriť ten Váš. Možno som nedostatočne vyjadril, že zmysel pamiatkovej starostlivosti celoplošne nespochybňujem. Viem, že mnohé pamiatky by bez nej nemali šancu a vplyv pamiatkových úradov je mnohokrát jedinou akceptovanou možnosťou ako sa postaviť proti bezdôvodnému búraniu alebo neprimeranej výstavbe v historických urbanistických štruktúrach.
Ale jej celoplošná aplikácia na rozsiahly netriedený pamiatkový fond je asi sizyfovskou prácou a s výhradne konzervatívnymi postojmi, v rozpore s prirodzenými vývojovými procesmi.Cieľom pamiatkovej starostlivosti nemôže byť definitívne dosiahnutie zachovania nositeľa vybraných hodnôt, ktoré sa predsa neustále modifikujú, kreujú alebo retardujú aby vytvorili priestor zase pre iné hodnoty. Udržiavať v takom anachronickom stave sa dajú len nehnuteľnosti, ktoré predstavujú naozaj veľmi špecifické hodnoty podložené postojom odbornej verejnosti, alebo nie je potreba zmeny a postačí údržba. To považujem za prirodzený proces bez občasných nepodložených intervencií pamiatkovej starostlivosti.
Týmto spôsobom sa snažím dospieť k nejakej formulácii, čo je pamiatka.
Aby som to presnejšie vymedzil, čo pre mňa znamená nehnuteľná pamiatka. Mnohé stavby pokladám za objekty s pamiatkovými hodnotami, ale tie hodnoty im zase väčšina nepripisuje a naopak. Vcelku to bolí, keď vidím ako si mestá ničia svoju často ešte neobjavenú identitu, ale keď pamiatkam mimo pamiatkového fondu, ja, Vy, jednoducho nejaký entuziasta alebo odborník ich hodnoty nesformuluje a nepresvedčí dotknutých ľudí, tak sa nie je nad čím rozčuľovať.Pamiatka = potencionálny nositeľ hodnôt a kvalít, kde hodnota má význam dynamického vzťahového parametra a kvalita hrá rolu vecného odborného kritéria.
-
/to ksč/ ospravedlňujem sa, trochu nesúrodým spôsobom som zo seba vyhodil pár svojich vnemov a tým som nereagoval úplne vecne na citované myšlienky.
Čo je pamiatka? Zjavne je definícia problematická aj pre Nemcov, ale veľmi rozumne pripájajú poznámku, že status „pamiatka“ nie je závislý od toho, či je predmet / objekt / zahrnutý v nejakom zozname. Definíciu majú tiež postavenú veľmi všeobecne. Mne len nesedí, nazerať na pamiatky ako na spomienkové predmety, ktoré asociujú nejaké spomienky alebo predstavy. A že by mal byť konzervatívny ochranársky prístup jediný legitímny? V prípade hnuteľných pamiatok v pozícii artefaktov bez fyzického kontextu asi áno, do toho až tak podrobne nevidím. Ale v prípade nehnuteľných pamiatok, čo je veľmi komplexná oblasť /široký kontext/, determinovaná permanentným vývojom hodnôt, vzťahových väzieb a konfrontácií s tým spojených.
Konzervatívny prístup je namieste asi len vo výnimočných prípadoch. Tam, kde vo všeobecnom záujme zvláda niesť bremeno nepostihnuteľnej návratnosti jedine štát, prípadne väčší samosprávny celok. Ale keď sa úrad poverený dohľadom nad pamiatkovou starostlivosťou dostáva do role, z ktorej na základe „výhradne legitímneho konzervačného a konzervatívneho postoja“, zasahuje do vlastníckych práv a zaväzuje vlastníkov k veľmi špecifickým povinostiam, nemôže primerane reagovať na aktuálnu – permanentne novú situáciu.
Potom to vypadá tak, že pamiatkový úrad jedná v takom konzervatívnom anachronickom krči a realita sa vyvíja aj tak po svojom. Možno to preženiem, ale za predpokladu, že pamiatkové úrady sa vyjadrujú len k tomu, kde je ohlásený nejaký investičný zámer, tak vlastne obmedzujú každého, kto by mohol nejakej tej pamiatke pomôcť. A konzervačný pohľad na pamiatky ako na celok vedie k záveru, že sa všetko vyvíja negatívne, stále niečo zaniká, ničí sa. Preto sa radšej na pamiatkárčinu pozerám ako na rozvoj potenciálu ktoré v sebe pamiatky majú. Konzervatívny postoj, len tam, kde to za to stojí.
Pamiatku by som definoval ako objekt s historickými konotáciami, ktoré majú silu, dať vybranému objektu pridanú hodnotu evokujúcu ďalšie historické súvislosti a emócie s tým spojené. A pamiatkou sa stane až vtedy, keď ju bude tak vnímať ucelenejšia skupina ľudí. Spôsob narábania s pamiatkou je už závislý od jej kvalít a aktuálnych postojov spoločnosti, ktorá sa k tomu vyjadruje alebo aj nevyjadruje. Pamiatka je potenciál na nové zhodnotenie minulosti, nie na jej obnovovanie alebo udržiavanie pri živote.
Kľudne to môže byť aj stĺp elektrického vedenia z pred dvadsiatich rokov ak má význam pre nejakú societu a spoluvytvára s ďalšími objektami vzťahy, výsledkom ktorých je prostredie zo špecifickou alebo typickou identitou a niekomu to dáva zmysel. Len pochybujem o tom, že sa to dá zabezpečiť nejakým úradom, ten to môže len ovplyvňovať. Škoda, že je tam niekedy ambícia rozhodovať.
V oblasti ochrany životného prostredia je problematika jednoznačnejšia, zriedka kedy tam hrá takú vážnu rolu sociálny faktor.
-
súhlasím, nemusieť zbytočne bojovať o zápis pamiatky do nejakého súpisu, aby sa vzťahovala na ňu legislatívna ochrana. Ten zápis by mal mať význam označenia, potvrdzujúceho kvalitu. Akýsi marketingový nástroj pre vlastníka a užívateľa.
Vandali by neboli, keby videli zaujímavejší spôsob ako naložiť zo svojim majetkom. Jednoducho u nás, je zápis do pamiatkového fondu právnym bremenom. Zjavne to nie je dobrou motiváciou na to aby bolo všeobecne zaujímavé, mať potrebu vlastniť NKP a investovať do nej.
Problém našej legislatívnej ochrany je v tom, že sa vzťahuje len na NKP, čo je skutočne neobhájiteľné, prečo niečo musí a iné nemôže byť pamiatkou a nakoniec ochranársky princíp nazerania na nehnuteľné pamiatky, ktoré sú súčasťou živého organizmu sídla alebo krajiny, nemôže mať pozitívny dopad na vývoj dotknutého prostredia ak spočíva len v udržiavaní nostalgického obrazu a nie v jeho využití pre aktuálnu interpretáciu.
Existuje krajina, ktorá nemá takto postavenú ochranu pamiatok?
-
Citát od Hofmana je dobrý, vystihuje subjektívny vzťah k ľubovoľnému predmetu, ktorý by mohol byť považovaný za pamiatku.
/Malý postreh/
Hmm, ale pamiatkou sa stane len za okolností, že niekto toho vlastníka, samosprávu, ………………………………………………. atď. presvedčí, že hodnoty ktoré ten konkrétny predmet symbolizuje, majú význam pre ich pragmatické ciele v aktuálnom čase.
/Pragmatickým cieľom môže byť aj status, ktorý niekto svojim postojom získa/Z pohľadu kultúrne rozhľadeného alebo aspoň vnímavého človeka má parametre pamiatky, kľudne aj národnej, aj keď tento prívlastok by sa mohol stať archaizmom, oveľa viac artefaktov a nehnuteľností ako je v databázach pamiatkových úradov
A naopak, pre väčšinu: bojisko, kde umelec našiel zmysel nových foriem, naozaj nič neznamená.
Legislatíva to ošetrila, odborníci hodnoty identifikujú, sformulujú, posúdia,
ale z viacerých dôvodov to nič nerieši.rozlúsknutie?
je pamiatková starostlivosť v aktuálnej forme prospešná? -
Toto je smutný a zásadný moment celej pamiatkovej starostlivosti na Slovensku, pamiatkové úrady sa zameriavajú na hodnoty, pravdepodobne by bolo užitočnejšie riešiť kvality ako objektívnejší parameter posudzovania úrovne objektu alebo areálu. Kvalitu chápem ako vlastnosť, hodnota je premenlivý faktor permanentne sa meniaci v čase a silne závislý od vnímateľa. Netuším ako môže nejaký úrad chrániť hodnoty, ktoré si sám špecifikuje a byť krytý zákonom. Príliš veľa stanovísk PU sa vyznačuje absenciou logiky, bezcieľnych direktív a sebapopierania vlastného stanoviska. Kvalita je neznámy termín. Na hodnotu zväčša príliš málo času.