Forum Replies Created

Page 1 of 2
  • sabatier

    Member
    8. septembra 2009 at 13:05 in reply to: chladny dom

    raz som travil dovolenku na podobnej chalupe. v lete sme to riesili jednoducho. ked bolo vonku teplo, otvorili sme okna a do dvoch polozili ventilatory tak aby do vnutra vhanali teply vzduch zvonka. dost to pomohlo.

  • sabatier

    Member
    4. augusta 2009 at 17:48 in reply to: Katarínka – bývalý kláštor sv. Kataríny

    vlcik-tlcik: to je pravda, katarinka je idealne “skolske” pracovisko. Najma s georadarmi ktore priviezli z univerzity v Kieli (Nem) vychadzali velmi slusne vysledky aj v sutine, nebol potrebny az taky markantny kontrast ako rovnoroda hlina – murivo.
    Vystupom boli 3D mapy, cize nielen podorys ale aj hlbka nalezov (napr. murivo v hlbke 1,4-2,7m), sledovatelne boli dokonca aj zmeny hrubok murov v roznej hlbke. Zostava len dufat ze taketo technologie budu coskoro standardnou vybavou pri vyskumoch aj tu u nas…

  • sabatier

    Member
    4. augusta 2009 at 11:04 in reply to: Katarínka – bývalý kláštor sv. Kataríny

    28.7.2009 prebehli na Katarinke rozsiahle geofyzikalne merania v ramci medzinarodnej letnej skoly archeogeofyziky. Vysledky merani su velmi zaujimave – podarilo sa objavit 2 nove kaplnky pred klastorom, velku budovu na sever od kostolnej veze, ukoncenia bocnych kaplniek v kostole, priebeh zaniknutych murov klastora, pravdepodobnu lokalizaciu dalsich krypt a niektore dalsie vysledky, ktore bude este potrebne overit. Viac informacii vratane vizualizacii a posterov najdete na .

  • sabatier

    Member
    22. júla 2009 at 18:55 in reply to: Nadmurovanie kamenných múrov

    Urcite treba rozpadnutu cast koruny rozobrat a znova namurovat. Technologia zalezi od viacerych veci. Co cches robit so stlpami potom? Znova ich omietnut (potom tiez davat velky pozor na vhodnu omietku) alebo nechat obnazene murivo? Ak omietat, mohlo by sa to aj vymurovat zo starych tehal, najlepsie vapennou maltou mierne nastavenou cementom. Ak by si chcela namurovanu vrstvu nechat bez omietky, radsej tehly nepouzivat, ta zmena materialu by posobila dost agresivne. Najlepsie je namurovat to z kamena vapennou maltou tak ako sa to robi na vacsine zachran ruin hradov (Lietava, Uhrovec, Katarinka, Tematin…) Odporucam ti vykaslat sa na beznych murarov, ti ti to na 99% pokazia nejakym betonom, nedodrzia riadkovanie a pod. Bud si skus zohnat nejakych ludi ktori maju s takymito obnovami dlhsie skusenosti, alebo chodte na vikendovku ci workshop na niektory z hradov, naucte sa tam murovat (fakt to nie je nic zlozite) a urobte si to sami :-) A bude aj radost z dobre vykonanej prace a usetrite za pochybnych majstrov.

  • sabatier

    Member
    29. apríla 2009 at 19:52 in reply to: Výroba tiahla

    Dobry den, mame kovacsku dielnu a nie je problem vyrobu tiahel zrealizovat. ak by ste mali zaujem, ozvite sa na sabatier@azet.sk s konkretnejsimi informaciami (miesto realizacie, pocet tiahel, ich rozpatie…). Tesim sa na pripadnu spolupracu.

  • sabatier

    Member
    3. októbra 2008 at 22:24 in reply to: Vtip dna

    :D :D :D http://www.sme.sk/c/4105025/patejdl-spieva-piesen-o-katastri.html … to snad nevyzaduje komentar :D :D :D

  • sabatier

    Member
    3. októbra 2008 at 3:16 in reply to: SOČ – namet z oblasti umenia, historie a archeologie

    No, archeologia je na SOCku trocha blba, pretoze bez licencie nemozes robit vlastny archeologicky vyskum. Skor by som Ti poradil zajst do Oravskeho muzea (administrativa je tusim v Dolnom Kubine)a poprosit tamojsieho archeologa ci by mepomohol vymysliet nejaku temu dostatocne jednoduchu aj pre stredoskolacku. Urcite by sa naslo cosi jednoduche, nejaky supis alebo porovnavacky na ktore casto nema archeolog pri kope dalsich povinnosti cas. Cosi ako Kelti na Orave, Puchovska kultura, Praveke opevnenia na Orave, prve oravske kostoly… Zaroven by Ti mohli poradit kde zohnat potrebnu literaturu. Prajem vela stastia :)

  • sabatier

    Member
    24. septembra 2008 at 23:25 in reply to: Magický prazdroj všehomíra na Podbranči.

    :) mile :)
    nemate niekto nejake informacie o tom japonskom reaktore alebo jeho fotku? ak teda nie su tajne…

  • sabatier

    Member
    15. septembra 2008 at 0:08 in reply to: Trnava

    Vladimira Kotrusova – ano, ten udaj ktory je v poznamke internetovej podoby Paradisum Plantavit som vygooglil tiez. Ale nasiel som to aj v niektorych referatoch o dejinach Trnavy na referaty.sk a je nepravdepodobne ze by trnavski stredoskolaci citali zbornik madarskych benediktinov :-) Da sa preto predpokladat ze boli tieto udaje vypublikovane v nejakych starych monografiach Trnavy, napriklad v Posteniho prispevkoch v knihe vydanej nejak okolo roku 1938 alebo v nejakej Menclovej studii. Asi stale sarapatia davno prekonane informacie ktore sucasna veda uz zavrhla. Aspon ja som sa s tymito udajmi v novsej literature nestretol. Preto ma zaujima pramen tychto informacii, ci sa jedna o nejake skreslenie, alebo informacie k inej lokalite (ktorej?) atd…

  • sabatier

    Member
    11. septembra 2008 at 21:08 in reply to: Trnava

    xixi: Tym “1075 Tornowa” si ma celkom prekvapil. Mohol by si prosim uviest zdroj (najlepsie hodnoverny) odkial si tuto informaciu cerpal? Vopred dakujem :)

  • sabatier

    Member
    4. septembra 2008 at 1:19 in reply to: Starý orech – výrub?

    hmm, nie som na stromy odbornik, ale co ho takto skusit nad prasklinou zviazat zeleznou obrucou alebo ocelovym lanom? uz som videl take riesenie na velmi starych stromoch…

  • sabatier

    Member
    22. júna 2008 at 0:10 in reply to: Prístup do depozitárov múzeí a galérií v zahraničí

    nenene: pevne dufam ze nemas v sprave ziadnu zbierku a ak ano, tak dufam ze z nej nic potrebovat nebudem. ved naco su tam tie veci? aby na nich sedel ktosi ako zaba na prameni ako si to prezentoval ty? ja si myslim ze spracovat diela zo Slovenska v zahranicnych zbierkach a zasadit ich do kontextu z ktoreho boli vytrhnute je mimoriadne dolezita vec, samozrejme nie ako otazka nejakeho narodniarskeho boja. Poliaci sa o to uz dlho snazia a ich praca prinasa velmi zaujimave vysledky najma v oblastiach ktore neskor pripadli Ukrajine. O situacii v Madarsku viem len tolko ze je tam sialena byrokracia ohladne tychto veci, ale so spravnymi kontaktami sa da vsetko :-)

  • sabatier

    Member
    6. februára 2008 at 16:28 in reply to: problematika odsvätených kostolov

    Trstena, obuv-textil


    Komarno, fitcentrum

    Zatisie z Tvrdosina…

    Zdroj fotografii: slovak-jewish-heritage.org

  • sabatier

    Member
    6. februára 2008 at 16:00 in reply to: problematika odsvätených kostolov

    Mne osobne tento maastrichtsky klastor nepride ako az take zle riesenie. Zasah je plne reverzibilny a kostol ako taky vyzera byt vzorne zrestaurovany, co je pre mna podstatne.

    Inak je zaujimave ze take vasne dokaze rozputat vyuzitie sakralneho priestoru v Holandsku, ale na to ako u nas vyuzivame velku skupinu byvalej sakralnej architektury, menovite zidovske synagogy, si nespomenieme. Staci si pozriet zoznam vyuzitia byvalych synagog na slovak-jewish-heritage.org . Je pravdou, ze sa s maastrichtskym klastornym kostolom co do architektornickej kvality nedaju porovnavat, ale tiez su to byvale sakralne priestory a trocha ucty k nim by nezaskodilo.

    Niektore si uchovali povodny ucel, niektore sa pouzivaju na kulturne ucely, ale mnohe dopadli dost katastrofalne…Komarno – fitnesscentrum, Poprad – tlaciaren, Tvrdosin – bar s diskotekou, Trstena – obchod s obuvou a textilom , atd. osobne by som si dal radsej dobru veceru v maastrichtskom klastore ako si v trstenskej synagoge kupil vietnamske tenisky.

    Dalsi diskutabilny priklad je podla mna synagoga v Ziline, dielo slavneho nemeckeho architekta Petra Behrensa, jedna z najlepsich stavieb na Slovensku v prvej polovici 20. storocia, prestavana na kino. Ucel je sice kulturne zamerany, ale co to s tymto sakralnym priestorom spravilo v interieri … skoda reci.

    Ale aby som nebol len negativisticky, uplne ma nadchla renovacia nitrianskej synagogy, dole koncertna sien a na galeriach vystavne priestory, idealne :-)

  • sabatier

    Member
    5. januára 2008 at 4:18 in reply to: vojna 1866 na slovensku

    Skromny pamatnik na udalosti v roku 1866 je pod Kamzikom. vid napr.
    http://sk.wikipedia.org/wiki/Kamz%C3%ADk_(vrch) , viac info o pamatniku je tu: . okrem tohoto pamatnika je myslim este niekolko mensich rozne rozstusenych v lesoch na ubociach, jeden je v uzkej doline ktorou prechadza chodnik z kamzika na zeleznu studnicku. pamatniky (vratane velmi zaujimaveho pamatnika na turecke boje z r. 1683) su zakreslene aj v turistickych mapach vku.

Page 1 of 2