[rb]

Ked sa jedna o suteren a bar, resp. hygienu (navyse ked si predstavim upratovacku, ako tam hodi namocenu handru bez zmykania rovno z vedra… pripadne aj vyleje vodu, aby nemusela tolkokrat handru namacat), mozno by nebolo odveci vytvorit podlahu vhodnu na dennodenne umyvanie  na systeme iglu – a odvetrat to bud do komina (nevyuzivaneho) alebo niekam nad teren…

Vrtsvy odspodu:
podlozie – iglu – ZB doska na systeme iglu, oddilatovana min 3cm od stien – podlaha.

Ten zelezobeton sa mi nepaci, ale neviem, ci sa to s iglu da aj inak – poradte niekto, ake mate skusenosti. Dilatacia dosky od stien kvoli reverzibilite zasahu.

Chcelo by to poznat konkretnu situaciu – a v pripade ocakavaneho velkeho zatazovania a vyuzivania suterenu si dat radsej urobit posudok, resp. navrh opatreni od odbornej firmy na sanaciu vlhkosti, ktora je overena na realizaciach v pamiatkovom prostredi.

[rb]

Možnosť opravy zrubu tu je, je to však aj otázka financií a trvanlivosti riešenia v zmenenej konfigurácii terénu (jeho navýšenie oproti originálnemu stavu z doby vzniku domu). Tak či tak, takmer s istotou sa nám nepodarí zachovať kamennú nadmurovku vrchného stuženia drevenice, ktoré je už teraz vyosené zhruba o 15cm oproti stene. Je zázrak, že nám to ešte nespadlo na hlavy… (priložené fotografie)

Stropy, okná, dvere, podlahy – a vôbec všetko, čo sa dá, chceme ponechať originálne a pokiaľ možno na svojom mieste (okrem podlahy, ktorá by mala ísť nižšie – zostávajú však originálne dosky). Okná, ktoré sú v stenách, ktorých rozsah je potrebné vymeniť, prídu na svoje pôvodné miesto. Krov je tam momentálne provizórny doskový “priehradový”, na ktorom sú plechové šablóny, ktoré podfúkava a dostáva sa tak vlhkosť priamo na stropy (tiež je to nutné urýchlene riešiť). Zaiaľ som na najohrozenejšie miesta dal rôzne nádoby na zachytávanie zrážkovej vody, odvtedy sa stav stropných trámov zlepšil. Pomúrnice (v našom prípade asi nesprávny termín, keďže sú uložené priamo na stropných trámoch mimo stien) sú v stave prachu, takže obvodové stuženie strechy momentálne neexistuje.

Ešte tu bol návrh urobiť do dreva zrubu z interiéru drážky a vložiť decentnú oceľovú kostru… ale to mi príde o dosť viac disneyland.

A čo sa dreveníc týka – u nás nie je taká kontinuita remesla ako v severských štátoch, nie sú také klimatické podmienky (veď vo Švédsku doteraz fungujú drevenice z 12.storočia) a v posledných desaťročiach už nie je možné zohnať kvalitné drevo (všetko bolo pestované na objem a nie na kvalitu)…

Idealisticky som za reštaurátorsko-konzervačný prístup k obnove so všetkým, čo k tomu patrí – na druhú stranu by bolo smutné prísť o ostatné hodnotné súčasti objektu z dôvodu meškania celej záchrany pre nedostatok financií alebo z dôvodu zrútenia sa celého objektu kvôli oslabeným vrchným partiám základov. (Podľa vyjadrenia statika súčasný stav základov nie je schopný niesť stavbu s pôvodnou hmotou krovu.) 

Pre upresnenie rozsahu zamýšľaného premurovania: 

na výkrese súčasného stavu ide o U-čko troch obvodových stien v južnej časti objektu.

Zrubové T-čko v severovýchodnej časti objektu cheme opraviť v pôvodnom materiáli. Staticky je to tam oveľa jednoduchšie, keďže severná, západná a časť vnútorných stien sú dostatočne únosné murované steny.

[rb]

Nie je neskoro, zatiaľ sme sa nepohli, stále hľadáme aj iné alternatívy riešení.

Medzičasom som zmenil názor na materiál steny, mala by to byť čisto tehla – buď HELUZ 300mm alebo pezinská TermoBrik 290mm.

Je tam problém so základom, ktorý vôbec nie je súdržný (ako som písal, sú to v jeho hornej časti len kamene, ktoré boli nastrkané namiesto spodného odhnitého trámu).

Celý domček sa kvôli stavu jeho stenových trámov (teda najmä spodných) začal rúcať rôznymi smermi, stropné trámy sú niekde preborené až o 140mm nižšie ako boli v pôvodnom stave, na dome sú výrazné trhliny. Navyše sa steny bortia snáď všetkými smermi, v smere interiér-exteriér je tam na niektorých miestach rozdiel aj 12cm.

S kamarátom statikom, ktorý pracuje s pamiatkami som sa bavil o možnostiach riešenia problému – navrhol spodný rad vymurovať tehlami a do spár vložiť helifixové pásky a tieto pásky zakotviť do ponechávaných konštrukcií, iný statik mi však toto riešenie neodporúčal z dôvodu vlhnutia tehlového muriva a mrazových cyklov a jednoznačne odporučil betónový základový “veniec” 300x200mm (na miestach, kde sa bude premurovávať stena). Tento veniec by mal v podstate nahradiť tú nesúdržnú vrstvu kamenia na vrchu základov.

Čo sa týka výmeny za zrubovú konštrukciu – terén je v súčasnosti vyššie niekde až o 80cm, ako bol v časoch, keď bol zrub postavený, čiže teraz by sa väčšina týchto konštrukcií nachádzala pod terénom. Pocitovo a “pamiatkársky” by som aj ja bol za originálny materiál, vyzerá to však zatiaľ ako nepravdepodobné.

Zo začiatku som si presne zameral rozsah poškodených častí drevenej konštrukcie, ale neskôr som zistil, že to, čo som považoval za drevo v dobrom stave je pod škrupinkou prežratý materiál, ktorý sa dá vyšparovať prstom (niekde aj vo výške 2m).

Ďalším faktorom je, že na objekte je strecha polovičnej výšky ako bývala v pôvodnom stave (podľa dochovaných fotografií z archívu PÚ a podľa fotiek Ester Plickovej). Chceli by sme sa dostať na pôvodnú výšku a strechu zobytniť (čo nám zvýši nároky na únosnosť spodných konštrukcií).

K vikierom – na jednej z fotiek je viditeľný osvetľovací vikier, na štíte sa črtá okno. Pokiaľ chceme zachovať proporčnosť, tak nám štítové okná vyjdú zhruba v rozmere 350x750mm, čo na presvetlenie celej miestnosti stačiť zrejme nebude, navyše vikiere (trošku sebecky) poskytnú výhľad na mesto a v severnej izbe aspoň trochu slnka z východnej strany. Vikiere dimenzujem tak, aby nijak “nekričali” (500x750mm).

ad pamiatková ochrana – sami sme požiadali pracovníčky PÚ ešte začiatkom roka o návrh zápisu domčeka za NKP (ešte sme netušili v akom je stave, keďže bol omietnutý a vybielený), vyjadrenie PÚ SR nám prišlo až minulý ťýždeň – podľa neho bude domček zapísaný ako NKP. Chceme zachovať maximum pôvodných konštrukcií. Takisto nejdeme zasahovať do dispozície – pre súčasnosť nevyhnutnú kúpeľňu sme navrhli na mieste hospodárskej prístavby – drevenej šopy stojacej pri dome.

Samozrejme som otvorený iným riešeniam, ktoré by boli menej drastické ako spomínaný betón, ktorý mi je proti srsti… aj preto som tu položil do pléna moje otázky.

[rb]

už to aj tu na Obnove bolo v niektorých diskusiách – namiesto Iglu použiť starú škridlu, ktorá sa oprie o obvodovú stenu a tak vytvorí vzduchový kanál (toto však rieši len odvetranie základových pásov). Prípadne použiť nejaký nenasiakavý materiál pravidelných tvarov, ktorým sa vytvorí takáto vzduchová prevetrávaná vrstva, prekryje sa škridľami a nad to už ďalšie vrstvy podlahy.

U nás chcem ten vzduchový kanál využiť na odvetranie čo najväčšieho možného množstva vlhkosti, ostatná vlhkosť by cez vrstvu makadamu (alebo drteného penoskla) nemala vyvzlínať vyššie, jedine vo forme pary a Liapor by mohol byť regulátor tejto odparenej vhkosti (ale nie som si tou regulačnou schopnosťou Liaporu istý :) ) Medzi Liaporom a doskami podlahy chcem nechať vzduchovú medzeru, aby sa tieto vrstvy nedotýkali.

Penové sklo existuje vo forme drte a vo forme dosiek, dosky sú však pre použitie pri rekonštrukciách starších domov zrejme nie veľmi vhodné, keďže sú paronepriepustné (pokiaľ mám správne informácie – a znie to celkom logicky :). 

[rb]

prečítal som si tu (a nielen tu) o skladbe podláh na rastlom teréne už kadečo a napriek tomu (alebo práve vďaka tomu) neviem, pre akú skladbu vrstiev sa rozhodnúť.

Momentálne som priklonený k nasledujúcej skladbe podlahy:

tesárska podlaha na postrholcoch

liapor 12cm (v tejto vrstve budú postrholce)

geotextília

makadam 12cm

rastlý terén

Po obvode muriva bude na teréne (teda v úrovni makadamu) odvetrávací kanál vytvorený buď systémom Iglu alebo šikmo uloženou škridlou; postrholce budú uložené na pásoch murovaných z plnej pálenej tehly, na ktorej bude hyrdoizolácia (aby postrholce nesali vlhkosť z tehly).

Uvažujem aj nad nahradením makadamu penovým sklom.   …má to zmysel?

odkaz na môj pôvodný príspevok, ktorý sa zrejme kvôli svojej rozsiahlosti zatiaľ nedočkal žiadnej reakcie :)
http://www.obnova.sk/diskusia/dom-zmiesanej-konstrukcie-kamen-drevo-–-zrub-nepalena-tehla-s-kamennym-zakladom-vo-svahu-od

[rb]

dopĺňam ilustračné fotografie

[rb]

keďže sa mi nepodarilo pridať viacero obrázkov naraz, pridávam takto ešte raz všetky naraz 

[rb]

http://www.bydleni.cz/kniha/Statni-ustav-pamatkove-pece

[rb]

Drevenicu nebudeme nijak upravovat, len namiesto sopy, ktora je tam teraz, chceme postavit pristavbu kupelne ]
Pristavba by mala mat co najmensi sklon strechy, aby bola vobec vyuzitelna . Ta sucasna sopa je kolma na drevenicu. A prave strecha tejto pristavby by sa dala vyuzit ako terasa pre izbu v podkrovi drevenice .
Mozem pre vysvetlenie prihodit aj schemku, len momentalne na to nemam priestor.

Ohladom stretnutia – pokusim sa poslat osobnu postu cez obnovu, snad sa podari ;]

[rb]

Dakujem za rady a postrehy ;]

Nakoniec som sa rozhodol obit spodnych asi 20-30cm sokla.
Bola to 1-9cm vrstva cementovej omietky, pod ktorou sa ukazalo zakladove kamenne murivo.
Snad to do jari aspon trochu preschne ;]
Casom pojde prec aj betonovy odkvapovy chodnicek a zrejme tam dame drenaz a zasypeme kamenom,

Vyvstal nam ale dalsi “problem” – chceme k domceku pristavat kupelnu na mieste terajsej sopy zbuchanej z dosiek – a chceme ju postavit ako drevostavbu .

Potreboval by som radu ohladom skladby obvodovej steny a stresneho plasta, kedze by sme radi plochu strechu, resp. len s minimalnym sklonom . Miesta nie je vela, obvodovu stenu preto chceme co najtensiu . Celkovy priestor na pristavbu je mierne lichobeznikoveho tvaru s rozmermi zhruba 2,5 x 4 m.
Pozeral som detaily rieseni v roznych knihach o drevostavbach, ale ani jedno z vyobrazenych a popisanych rieseni neriesilo nas problem. Viete mi prosim poradit nejaky dobry zdroj na takyto typ detailov, resp. viete mi niekto prosim poradit zo svojej praxe?

Dakujem,
rb

[rb]

Ahojte,
kúpili sme domček a zistili, že je to omietaná drevenica, v staršej časti zrejme hrazdená stavba (vek zhruba 200rokov). Hrúbka múrov je okolo 30cm.
Aj keď nie je domček používaný posledných minimálne 5 rokov (predtým bol občasne využívaný ako chalupa), vnútri je celkovo sucho. Takisto fasáda je suchá.

Problém je ale v tom, že sokel (zhruba do výšky 60cm) bol omietnutý cementovou omietkou a pod ňou sa vlhkosť nachádza (exteriér). Vlhkosť prestupuje spodnými trámami až pod interiérové omietky.
Aký treba zvoliť postup? Je vhodné obiť sokel ešte pred zimou a nechať to vetrať (nemôže to uškodiť doteraz neodkrytej konštrukcii)? Alebo prečkať zimu a až na jar začať s prácami? Prípadne obiť sokel a ihneď ho nahradiť vápennou omietkou (alebo niečím iným)?
Podotýkam, že nevieme, ako to pod soklom celé vyzerá, keďže sme zatiaľ len skúšobne odkryli len veľmi malý kúsok.

Domček má vybetónovaný odkvapový chodníček, ktorý je široký zhruba len 40cm a nie je zjavne zdrojom problému, keďže je aj okolo hrazdenej časti chalupy, ktorá je úplne suchá.
Podlahy sú tesárske (hrubé fošnové). Odkapové žľaby sú potiahnuté asi 1.5m od chalupy, voda z nich padá už na svah mimo pozemok (pozemok je terasa v rámci svahu)

Ďakujem za rady.
rb