[petra]

Najskor sa ospravedlním za formuláciu ” kolegiálna výpomoc”, chápem že to može podráždiť.
Doplním: v NG v Čechách to bola výnimočná akcia (zákazka) a fotodokumentácia a ostatné informácie mi boli poskytnuté nakoniec ochotne. Bolo mi vysvetlené, že depozitár je prístupný na základe konkrétnej písomnej žiadosti KAŽDÉMU. Nie len vyvoleným. A tento prístup je myslím správny. Pre koho by sa mali deponované diela uchovávať? ak by nemali byť vobec prístupné v súčasnosti? v ktorej budúcnosti?…som reštaurátorka a aj pre mne zverené diela je myslím vždy prospešné keď mám možnosť ( veď je to úžasné, nie?) vidieť rukopis, podanie, techniku Majstra, ale aj sposob predchádzajúcich reštaurátorských zásahov aj na iných jemu pripisovaných dielach. Považujem za svoju povinnosť dohľadať si čo najviac informácií.
sabatier ďakujem za pripomenutie Polskej praxe
Saša – vobec nepredpokladám, že niekto bude nadšene otvárať depozitár, aby som sa tam ja a mne podobní hrabali a bude mi plniť priania. Projekt je jasný ( treba len formulovať), záštita organizácie by bola. Len dohľadať inventárne čísla v kartotékach.
Zaujímala ma prípadná podobná skúsenosť ( nebudem iste prvá ). A keď chýba z napr. pašiového cyklu 8 scén a na Slovensku sú dve maľované tabule….( na Slovensku vystavené v Maďarsku deponované) to je zaujímavé aj z hĺadiska klimatogogického – k akým viditeľným zmenám došlo/ dochádza na dielach vzniklých súčasne, ale dlhodobo zaišťovaných v iných klima režimoch….vedľa ďalší možných porovnávaní reštaurátorských prístupoch….Aj pre tie “budúce generácie” by bolo lepšie, keby súbory diel boli kompletované aspoň v katalógovej – knižnej podobe.
som idealista s dostatkom pochopenia pre vyťažených nedocenených pracovníkov kultúrnych inštitúcií…