mojmir-ch
Forum Replies Created
-
trnavaarcheology – nasledujúce riadky ber len ako môj názor. Ak to vnímaš inak, ok.
No v zásade by som to nevidel tak blede. V prvom rade na mieste každého záujemcu o vysokú školu by som si ozrejmil fakt, že vysoká škola nieje stredná škola, kde dostaneš učebnicu a hotovo. Samoštúdium je jasná vec všade či si tu na SR alebo chceš ísť do Kodane (tam som dostal len sylaby s 12 stranovým zoznamom literatúry). VŠ ti len poukazuje na smer a ty sa k nemu musíš dopracovať sám aj po vedomostnej stránke a aj po praktickej. Nikto ťa črepy kresliť nenaučí…nieje to štrikovanie (…treba rozmýšlať). Tých pár pravidiel si všimneš aj sám práve pri tom samoštúdiu, keď si začneš všímať v AVANS-och, či iných periodikách kresby a k výsledku sa znova sám musíš „prekresliť“. Na tie výskumy ti poviem len toľko, že som v Ba na katedre, ročne som na minimálne 6 výskumoch (min. 70 pracovných dní) a na ani jednom som za posledné 2 roky nestretol študentov z Nitry, preto nerozumiem tvojmu tvrdeniu o tom, že v Ba sú obmedzené možnosti na výskumy a ak tak sa tlačíme k Nitrančanom. Celé je to len a len o šikovnosti jedinca. Aj u nás sú ľudia čo lamentujú, že je nízka úroveň a nemajú kam na výskum, pretože čakajú, že k nim príde niekto z vedenia a bude ich prosiť aby prišli kopať ale keď je vyvesená možnosť na nástenke, tak akosi sa tam nikto nehrnie. Väčšinou by som týchto ľudí radil naozaj ešte na strednú školu, pretože na VŠ už musí jedinec dokázať svoje schopnosti a nie aby mu VŠ materinsky donášala na podnosoch všetko čo k dobrým aj životným výsledkom potrebuje. Úroveň katedry určujú aj schopnosti študentov, ich záujem, to čo spravia aj na vrch toho, čo je od nich očakávané, ich svedomitá práca v knižnici aj v teréne. Keď stretneš študenta zo zahraničia a vidíš že maká, že sa nevzdáva, že uvažuje, tak jeho kvalita je prisúdená aj škole odkiaľ je. Kopal som s troma partiami z TT (dohromady asi okolo 22 ľudí z rôznych ročníkov – viem nieje to veľa ale aspoň čosi) a len jedna dosahovala skutočné výsledky (Budmerice). Takže ak máte šikovných a kvalitných ľudí, tak potom stav ktorý vnímaš a opisuješ naozaj nieje podľa môjho osobného názoru spôsobený vyučujúcimi, technickým vybavením katedry, alebo akýmsi nedostatkom výskumov. Tie totiž nezastúpia absenciu osobnostných predpokladov študenta vysokej školy. V Ba nemáme totálku, geofyzikálne prístroje, stacionárne GPS, kurz fotogrametrie a predsa s tým niekoľký vieme pracovať čo i len na základnej úrovňi. Ničo je “vygooglené”, niečo vydiskutované, niečo odkukané a čosi aj skúsené. Na počiatku každého zlepšenia je vôľa a práca.
-
►U nás používame len dolomitické a neviem si to vynachváliť. Pomer používame 1:2, čo je dosť vysoké ale pri 1:4 z toho po roku bolo len zoschnuté bahno a kamene sa dali bez problémov vyberať. 1:3 to už malo charakter takej tej zoschnutej renesančnej malty čo síce držala, ale v ruke pod tlakom prstov sa drolila. Pri 1:2 malta vyslovene sa stáva maltou a nie je možné do nej ani nechtom rýpať. Používame nehasené vápno mleté dolomitické 80% .
►Hasíme v 200l sudoch a zmestia sa nám do jedného sudu tri 30kg vrecia. Pri spomenutom pomere miešania nám jeden sud vystačí na jeden pracovný víkend a murujeme na skelet nie na plnivo. Jeden nemenovaný murár z nemenovaného hradu nám vynadal, že zbytočne predražujeme maltu. Len som sa na to v duchu pousmial a pomyslel si svoje. Inak čo ste hovorili o týchto percentách tak sa mi to veľmi nezdá. Pokiaľ viem tak toto percento určuje najnižšiu závodom garantovateľnú hranicu obsahu vápna, pričom zvyšok nie sú nedopalky, ale prímesi pochádzajúce zo zdroja nerastného ložiska (železo, hliník….).
►„Podľa mineralogického zloženia rozdeľujeme vápence na vysokopercentné s obsahom CaCO3 nad 98%, mierne znečistené s 90-98%, stredne znečistené s 80-90% a veľmi znečistené pod 80% CaCO3. Zo znečisťujúcich zložiek, ktoré sprevádzajú CaCO3, sú najobvyklejšie oxid kremičitý (zvyčajne vo forme kremeňa) a zlúčeniny železa a hliníka. Samostatnú skupinu tvorí oxid horečnatý, ktorý síce nie je počítaný medzi nečistoty, ale je zložkou, ktorá CaCO3 sprevádza obvykle ako izomorfná prímes. Podľa obsahu oxidu horečnatého hovoríme potom o horečnatom vápenci, dolomitickom vápenci a potom o dolomite, kedy sa jedná o ekvimolárnu zmes CaCO3 a MgCO3.”(Kotlík, P. 1999:STAVEBNÍ MATERIÁLY HISTORICKÝCH OBJEKTÚ – MATERIÁLY, KOROZE, SANACE. Praha.)
►Čo ste nespomenuli a osobne mi príde tiež veľmi dôležité, je zloženie a charakter kameňa. Je všeobecne známe, že vápenec po kontakte s kyslejšou vodou uvoľňuje CO2, ktoré príma malta na svoju karbonizáciu. Proces zretia muriva je tak o dosť rýchlejší ako pri kremičitých horninách. Preto by som miešanie malty prispôsoboval tomuto a na to sú práve tie dodatočné prímesi na zlepšenie zrenia. Neviem.
-
Pripravuje sa nové združenie. Horizont spustenia projektu asi tak do dvoch mesiacov – podľa posledných informácií. Dúfam sa všetko podarí a bude dosť ľudí, čo hradu pomôžu.
Je to tak trošku “zakliata pamiatka”, pretože bolo už niekoľko ľudí, ktorý chceli Ostrý Kameň rozbehnúť ale na koniec z toho vycúvali. Dvaja chalani čo to raz chceli robiť, nám prišli na Tematín pomôcť na jeden deň vláčiť šutre. Ako v ten deň odišli, už som o nich nikdy nepočul. Pravdepodobne mali o práci na hrade inú predstavu, alebo im do toho niečo prišlo…neviem. Zjavne záujem je, ale nikto nebol dostatočne silným lídrom a autoritou, čo by sa do toho poriadne pustil a vedel by so sebou strhnúť aj iných.
-
►strajker – prepáč mi ak sa ťa dotknem, ale ak máš akési podozrenia tak sa obráť na kompetentných:
Predseda OZ
Martin Slezák
tel.: +421 948 502 822
e-mail: ozrenova@ozrenova.eu
– alebo priamo na orgány činné v trestnom konaní.
►Nemyslím si, že je vhodné sa tu zaoberať takýmito podozreniami, čo sú koniec-koncov veľmi vážne obvinenie zo sprenevery štátnych dotácii. Takéto diskusie potom vrhajú nielen zlé meno na konkrétne združenie ale aj na komunitu hradárov celkovo.
►Mám odpor k posudzovaniu prác na hradoch a (chobi prepáč – nemyslím to osobne) nerozumiem akémusi stanovovaniu modelu úspešnej konzervácie na základe Lietavy. Pre mňa to pôsobí domotivujúco a teraz keď čítam a počúvam nahnevané hlasy o tom, ako je možné, že Tematin dostal 17 000 eur a pritom v merítku strajkera sa u nás za tých 5 rokov nič nespravilo. Príspevky úplne scestného a nekompetentného charakteru slovenského závistlivého vidieka mi pôsobia fakt ľútosť, pričom autori týchto príspevkov si ani len nedajú námahu prečítať si verejne dostupné zmluvy na štátne dotácie, z ktorých by zistili, že drvivá časť podporených prostriedkov v 1.3 je zameraná na výskum a dokumentáciu. 7000 eur z 10 000 eur minulý rok bolo na Tematine určených VYHRADNE na výskum a dokumentáciu a 3000eur na prepravu lešenia či cestovné náklady. Viete koľko peňazí za 5 rokov práce išlo na Tematín na murárske práce od MKSR??? Nebudem sa asi mýliť keď poviem, že 0 eur, pretože vždy išli dotácie na výskum a cestovné náklady. Teraz sme prvý krát získali od MKSR prostriedky na murára a to 2432 eur (To z tých 17 000 keby to niekoho zaujímalo.)►Takže doporučujem si najprv naštudovať zmluvy…napríklad Dobrá Voda minulý rok 4000eur dotácia, z toho 3200 bolo na geodetické zameranie a hist-arch výskum. Aj teraz sa niekomu zdá, že 800eur na celoročnú prácu na hrade a murovanie je riadne veľa a treba o tom vo veľkom diskutovať ???? Alebo ak je práca na jeden hrad slabo podporená je nepochopiteľné pridať aj ďalšiu pamiatku, keď niekomu sily na to stačia???
►Užitočné:
Centrálny register zmlúv – http://www.crz.gov.sk/ Pri vyhľadávaní do okna „Dodávateľ“ napíšete názov združenia alebo názov hradu ak je v názve združenia. Pokiaľ to nič nenájde skúste to cez „IČO dodávateľa“
Starý centrálny register zmlúv (zmluvy do 31.12. 2010) – http://www.zmluvy.gov.sk/index.php?ID=748 Vyhľadávanie je zlé, treba to prechádzať manuálne, pripadne ak ste prišli na efektívny spôsob tak sem s ním.Pri vyhľadávaní do okna „Dodávateľ“ napíšete názov združenia alebo názov hradu ak je v názve združenia. Pokiaľ to nič nenájde skúste to cez „IČO dodávateľa“.