Forum Replies Created

  • marekmahut

    Member
    11. júna 2006 at 13:04 in reply to: Co pocuvate pri prezerani Obnova.sk

    Jamendo : Open your ears

    Download and listen to full albums, legally. Use eMule and BitTorrent, the most popular peer to peer networks to discover talented artists and share your …

    http://www.jamendo.com/

  • marekmahut

    Member
    21. mája 2006 at 11:25 in reply to: Film, kniha a hnutie Da Vinciho kod?

    Nechapem preco robia z filmu take haloo…

    ja to chapem velmi dobre

  • marekmahut

    Member
    18. mája 2006 at 19:07 in reply to: Vtip dna

    haha, aky sexisticky batle :p

    zeny nedajte sa!

  • marekmahut

    Member
    18. mája 2006 at 19:01 in reply to: Symboly, osudové znamenia, mágia

    Moja reakcia bola na harpovu hlášku,
    Dostal som eMail od znameho. Zevraj ukazoval Obnova.sk susedovi a ten povedal ze mu logo Obnova.sk symbolizuje hakovy kriz.ktorá je jasná a zrozumiteľná. Potom som už videl iba to, čo som “chcel” vidieť. Vystihol to svojim rozborom lazyman. Tja komunikácia je niekedy potvora, ale máme aspoň pekný príklad šírenia poplašnej správy.

    :) mas pravdu,
    a to vsetko koli harpovi!!!!!
    :)

  • marekmahut

    Member
    14. mája 2006 at 20:17 in reply to: Symboly, osudové znamenia, mágia

    Pre MarekMahut…
    Nedá mi aby som znova nezaduplikoval – logo Obnovy má s hákovým krížom toľko ako každý ŠTVOREC a kto vo štvorci vidí hákový kríž je CHORÝ.

    vidim ze ma nechapete :)
    on povedal ze logo obnovy ma viacej vyznamov, ako gothicke okno, keltski znat a tak dalej. a potom povedal, ze ludia co nepoznaju pravu symboliku toho loga by si mohli mysliet vsetlico. POTOM dodal ze aj hakovy kriz ma dvojitu symboliku, ako hitlerov kriz, ale aj znak vysochnich kultur.

    takze on VOBEC neprirovnal logo obnova do hakoveho kriza (co by sa asi tazko dalo, lebo sa moc nepodobaju)

    chapete? :) viem ze mozno to zle pisam, ale lepsie neviem :)

  • marekmahut

    Member
    14. mája 2006 at 11:44 in reply to: Symboly, osudové znamenia, mágia

    nie, harp to zle napisal :)

    ten moj “sused” povedal ze logo obnovy ma dvojity vyznam ako hakovy kriz, ktory existoval davno pre druhou svetou vojnou, nie ze sa logo obnovy podobna na hakovy kriz!

    chcel tim nazanacit ze ludia co nepoznaju/alebo poznaju zle/ symboliku by si mohli zobrat logo obnovy za daco uplne ine.

    ako je to z hakovim krizom, kde nalokto vie ze existoval davno pretim a vlastne si ho hitler len privlastnil.

    asi tak :)

  • marekmahut

    Member
    14. mája 2006 at 2:41 in reply to: OBRÁZKY – obrázky – obrázky

    Algoritmy na komprimáciu obrazu

    1. Úvod
    Hlavným zmyslom komprimácie údajov je zmenšiť veľkosť údaja alebo správy, ale pritom zachovať všetky informácie, ktoré obsahuje pôvodný údaj. Samozrejme, požiadavkou je, že údaj musí byť rekonštruovateľný do pôvodnej podoby. Musí platiť zákon zachovania informácií.
    Celý problém komprimácie je založený na transformácií z jednej reprezentácie do inej. Pri komprimácií grafických údajov môžeme použiť bezstratovú alebo stratovú komprimáciu.
    Iné možné delenie typov komprimácií je podľa náročnosti komprimačného a dekomprimačného procesu na symetrické (obidva procesy sú rovnako náročné) a asymetrické (jeden z procesov je výrazne náročnejší).
    Nakoniec je možné deliť typy komprimácií podľa druhu komprimovaných údajov resp. podľa úrovne údajov na fyzickú (dochádza ku komprimácii na úrovni najčastejšie bitov resp. bajtov, bez ohľadu na ich informačný obsah) a logickú (dochádza ku komprimácii na úrovni informačného obsahu)
    2. Bezstratová kompresia
    Pôvodné dáta zdroja informácií je možné obnoviť bez akejkoľvek straty kvality (pôvodné dáta a dáta po kompresii a následnej dekompresii sú totožné) . Bezstratovo sa komprimuje text, kód programov a iné informácie,u ktorých potrebujeme zachovať 100% pôvodný obsah.
    Bezstratová komprimácia grafických dát v zásade využíva tie isté princípy ako komprimácia negrafických dát. Základný spôsob reprezentácie rastrového obrazu je sekvenčný zápis hodnôt jednotlivých pixelov. Pričom buď uchovávame každú farebnú zložku pre každý pixel osobitne (tj. pre každý pixel uchovávame tri číselné hodnoty), alebo vytvoríme paletu farieb, tj. každej použitej farbe priradíme jej index a pre každý pixel uchovávame len tento index. Tento prípad pravdaže vyžaduje pre každý obraz uchovávať niekde informáciu o použitej palete.
    V ďalších úvahách pre jednoduchosť predpokladáme, že obraz je reprezentovaný pomocou palety, tj. jednou číselnou hodnotou pre každý pixel. Takúto reprezentáciu budeme nazývať základnou reprezentáciou.
    Keďže nároky na pamäť pri reprezentácii sú pomerne vysoké, (napr. pri použití 1 Byte na pixel potrebujeme pre obrázok s rozlíšením 1024×1024 pixelov 1 MB pamäti) je snaha o používanie úspornejších spôsobov ako je základná reprezentácia. Používajú sa jednak všeobecné komprimačné metódy, použiteľné pre ľubovoľnú informáciu, alebo metódy vyslovene „grafické“.
    Napríklad Huffmanovo kódovanie využíva nerovnomernú dĺžku bitového kódu pre každý znak, pričom znaky s najväčším výskytom majú najkratší bitový kód a naopak. Dá sa pritom zostrojiť také kódovanie, že bitový kód žiadneho znaku nie je zároveň predponou bitového kódu iného znaku, čo dovoľuje jednoznačné dekódovanie i bez použitia oddeľovača. Táto vlastnosť sa volá prefixnosť kódu.
    Hlavná myšlienka LZW kódovania (Lempel-Ziv-Welch) spočíva v tom, že každé opakovanie slova v dátovej sekvencii je nahradené identifikátorom daného slova. Pritom prvý výskyt je vo výstupnej sekvencii nekomprimovaný – vtedy mu priradzujeme identifikátor. Takto dynamicky generovaný slovník identifikátorov nie je nutné uchovávať. Slovník sa generuje podobne aj pri dekompresii. Tento spôsob je použitý u štandardného komprimovania typu zip.
    Bližšie si popíšeme veľmi rozšírenú komprimačnú metódu, ktorá je vyslovene grafická. RLE (Run Length Encoding) je bezstratová metóda, ktorá vychádza z predpokladu, že v obrázku sú spravidla vždy väčšie plochy ako jeden pixel, ktoré sú jednej farby. Potom napr. namiesto postupnosti hodnôt pixelov
    … 2 2 2 10 10 10 10 10 13 13 13 …
    je výhodnejšie použiť zápis
    … 3 2 5 10 3 13 …,
    tj. obrázok je kódovaný dvojicami čísel: počet, farba.
    Kompresný pomer (čiže pomer veľkostí súboru pred a po komprimácii) závisí na smere načítavania dát: spravidla sa používa načítavanie „po riadkoch“, resp. „po stĺpcoch“. Avšak nie vždy musí viesť táto metóda ku komprimácii.
    RLE kompresia sa uplatňuje napr. pri formátoch gif, tiff, bmp.
    Túto metódu je možné ďalej zdokonaliť. V prípade že štruktúra riadku (stĺpca) je veľmi premenlivá, môže sa najvýznamnejším bitom čísla udávajúceho početnosť rozlíšiť, či dané číslo udáva početnosť nasledujúceho znaku, alebo počet nasledujúcich nekódovaných znakov. Ďalšie možné vylepšenie môže spočívať v tom, že určitým hodnotám sa priradí špeciálny význam. Môže sa napríklad priradiť špeciálny kód posunutiu o určitý počet pixelov, čím sa preskočí veľká homogénna oblasť vzplnená farbou pozadia.
    Častokrát rôzne kódery sa pokúšajú tú istú predlohu skomprimovať niekoľkými typmi RLE kódovania a potom sa vyberie tá, ktorá dosiahla najlepší komprimačný pomer.
    Aj keď RLE je definovaná ako nestratová metóda, je možné u obrazových predlôh použiť určitý typ stratovosti. V prípade, že predloha má dostatočné farebné spektrum a farby sú definované kontinuálne (napr. truecolor), potom podľa koeficientu straty je možné na dosiahnutie väčšej komprimácii oblasti “vyrobiť” stratu. Napríklad majme riadok s nasledujúcou štruktúrou (kódy farieb):
    … 65 65 65 65 66 65 65 …
    potom pri nestratovom spôsobe by vzniklo:
    … 04 65 01 66 02 65 …
    Pri zaradení straty nahradíme “prekážajúcu” farbu 66 farbou 65. V rámci kontinuálneho farebného spektra je táto náhrada nepostrehnuteľná, ale účinok komprimácie je niekoľkonásobný. Môžeme potom písať:
    … 07 65 …
    3. Stratová kompresia
    Vychádzame obvykle z modelu vnímania informácie užívateľom a podľa požiadaviek na kvalitu, resp. rozsahu vnímania, redukujeme obsah prenášanej informácie (pôvodné dáta a dáta po kompresii a následnej dekompresii nieje totožný s pôvodným obsahom, ale je mu do určitej miery podobný ). Stratová kompresia sa využíva hlavne pri kompresii obrazu, videa a zvuku napr. v štandardoch JPEG (statický obraz) a MPEG (audio a video). Stratové algoritmy dosahujú výrazne vyšších kompresných pomerov ako nestratové algoritmy.
    V roku 1986 vznikla skupina expertov označená ako JPEG (Joint Photographics Experts Group), ktorá začala pracovať s cieľom vytvorenia prvého medzinárodného štandardu pre kompresiu a dekompresiu spojito tónovaného (viacúrovňového) statického obrazu.
    Na rozdiel od ostatných kompresných metód nieje JPEG samostatný kompresný algoritmus, ale môžeme ho považovať za súbor komprimačných techník, ktoré môžu byť prispôsobované daným požiadavkám užívateľa. Štandard JPEG predstavuje stratovú metódu kompresie dát, na rozdiel od populárnych kompresných algoritmov ako sú napr. RLE, LZW… ktoré sú nestratové. Podstata kompresného algoritmu použítého v štandarde JPEG, spočíva vo využití transformačných vlastností DCT (diskrétnej kosínusovej transformácie) a kvantizácii získaných koeficientov .
    Pri stratových kompresných algoritmoch sa určité, relatívne nepodstatné detaily strácajú preč. To je aj dôvodom prečo dosahujú lepších kompresných výsledkov ako nestratové algoritmy. JPEG bol vytvorený tak, aby sa strácali iba informácie, ktoré môže ľudské oko len veľmi tažko rozlíšiť. Malé zmeny farieb nieje ľahké ľudským okom rozoznať tak, ako zmeny v intenzite (svetlá, tmavá). Teda ľudské oko je viac citlivé na zmeny v intenzite ako na zmeny farieb. JPEG bol vytvorený hlavne kôli komprimácii farebných, šedo tieňovaných, spojito tónovaných predlôh reálnych predmetov, fotografií,… Pri kompresnom pomere 15:1 až 25:1 nedochádza k výraznej ujme na kvalite predlohy. V praxi však môžeme ísť s kompresiou vyššie, až pokiaľ nám vyhovuje výsledná kvalita komprimovaného obrazu, ktorý po kompresii vizuálne kontrolujeme.

    referat napisal hlsman

  • marekmahut

    Member
    14. mája 2006 at 2:34 in reply to: Symboly, osudové znamenia, mágia

    A co vlastne je logo obnovy?

  • marekmahut

    Member
    6. mája 2006 at 2:22 in reply to: Le Printemps des Musées

    Aj na Slov. budú múzeá do noci, len ti závidím to múzeum piva. Také tu ešte veru nemáme.

    ano, nato sa tesim najviac :) viac ako 1000 piv, a ochutnavka zadarmo… a vstupne iba 3euro, co na belgicko naozaj neni moc.

  • marekmahut

    Member
    6. mája 2006 at 0:49 in reply to: Mravec dole :)

    nikdy ich nezabijaj, lebo aj tak pridu nove hladat nezvestnich. jedno co pomaha je ze mravca len zranis, aby mohol prist ku ostatnim a povedat “ta sa nesie” :) zevraj to pomaha.
    skus a napis freedback.

  • marekmahut

    Member
    5. mája 2006 at 1:50 in reply to: Stretnutia obnova-kov

    Ten irc server by možno stál za hriech, no myslime aj na harpa.

    Mas pravdu, irc server netreba, len kanal. najlepsi by bol na freenode.org, skusim zriesit.

  • marekmahut

    Member
    4. mája 2006 at 5:29 in reply to: Stretnutia obnova-kov

    Mozno dovtedy spacham nejaky CHAT. Teda realnu online komunikaciu. Nieco uz na obnova.sk (starej) fungovalo. Boli tam dokonca dva chaty / čety. V novej vsak iba nieco pripravujem. Ak to ovsem treba.

    A co takto rozbehnut irc server? :) mozno zbytocnost ale skusit jednoznacne mozme. okrem soft klientov su aj web interfaces ako cgi:irc. demo je tu http://cgiirc.blitzed.org/, default design je dost o nicom ale verim zeby sa to dalo zmenit :)

  • marekmahut

    Member
    4. mája 2006 at 5:22 in reply to: May be interesting

    spam?
    zakazal by som annonymnich pouzivatelov.