lucia
Forum Replies Created
-
Niekto iný, prosím Ťa, ozvi sa… veľmi ma to zaujíma a netrpezlivo čakám už 2 mesiace 8O
-
lucia
Member11. októbra 2006 at 17:42 in reply to: Re: Uvod do mechanickeho a chemickeho cistenia starych kramoPáni, s tým mlynárčením mi tak trošku pripomínate Čarodějovho učňa… ale k veci: ako som už spomínala skriňa je niekde inde… akonáhle ju čo najlepšie preskúmam, tak, samozrejme, informácie doplním. Naposledy som ju videla cca pred pol rokom a nepozerala som sa na ňu tak ako vy /bohužiaľ/. Len očkom amatéra, teraz už zhruba viem, na čo sa mám sústrediť. Pre istotu to zhrniem: stav šelakového náteru, zistiť, či sú jednotlivé časti fládrované alebo dyhované, preskúmať intarziu. Pochopila som, že potrebujete lepšie zábery výplne dverí, je tu ešte niečo, čo mám lepšie zachytiť /detailnejšie/ alebo nafotiť? Ďakujem.
-
lucia
Member9. októbra 2006 at 20:02 in reply to: Re: Uvod do mechanickeho a chemickeho cistenia starych kramoNo teda, páni… :roll: Téma je o niečom inom. Odporúčam pokecať si pri šálke kávy v Kaviarni a pri tom aspoň 15 minút venovať mojej “slávnej” skrini… :)
-
Ahoj, Jupiter :smt006 Tak nech sa prezentácia podarí! Zalievanú si nedávaj, skús radšej prekvapkávanú…
-
Bohužiaľ, v kine som ho premeškala, ale DVD som si nenechala ujsť:
Iné svety, rež.: Marko Škorp, 2006
Z prebalu k DVD citujem:
Krátky obsah:
Región Šariš na východnom Slovensku leží na hranici medzi západnou a východnou Európou, medzi racionálnym individualizmom západu a expresívnou emocionalitou východu. Teritórium pod Východnými Karpatami sa historicky vyvinul do rôznorodého národnostného a náboženského mixu, ktorý z neho vytvoril jeden z „malých Babylonov“ tohto sveta. Európa sa transformuje a aj život ľudí na Šariši sa mení. Dokumentárny film sleduje takzvané globalizačné procesy a ich efekt na individuálne príbehy a životy obyvateľov Šariša. Film zobrazuje šesť rozličných postáv, ktoré reprezentujú svoje komunity, sú to Šarišania, Rusíni, Rómovia, Židia ale aj mladí ľudia s odlišnými identitami. Film skúma rôzne podoby konca jedinečnosti spoločenstiev v ich tradičnej rozmanitosti, no zároveň hľadá krásu autentického, zaujímavého a originálneho jednotlivca. Hovorí sa im „šaleni vychodňari“. Film Iné svety skúma šiestich hrdinov na jednom z koncov sveta, na konci globálneho sveta. Sú produktom „made in Šariš“.
/prebal z DVD filmu Iné svety, Artileria and Studio Mirage, 2006/Film veľmi odporúčam. Nielen kvôli mojim koreňom, ale hlavne kvôli výpovedi a myšlienke filmu. Nehovoriac o skvostnej šarištine pána Lazoríka :)
-
Moje najnovšie hudobné úlovky:
–Groovin’ Heads: Overstep, Hev-Het Tune, 2005
Koncert tohto východniarskeho zoskupenia som mala tú česť vidieť v roku 2004 a veľmi som si želala vlastniť aj ich CD. Konečne sa podarilo :) Pre mňa výnimočná zmes funku, jazzu, miestami soulu vytvára veľmi pestrý kolorit, ktorý nabíja pozitívnou energiou. Gratulujem, páni! Teším sa na ďalšie koncerty a počiny!!!
–Vladimír Godár: Mater , Pavian records, 2006
Prvýkrát som sa s majstrovou hudbou stretla v Šulíkových filmoch. Ľudská, dojímavá a nekonečne hlboká… V tomto aspekte mi veľmi pripomína hudbu Z. Preisnera, dvorného skladateľa K.Kieslowského. Spevom dominuje I. Bittová. Booklet je vlastne obalom CD a je to útla knižka s textami piesní a ilustráciami pána Liptáka. Mňa potešilo, že pán Godár prirovnáva človeka ku katedrále, citujem:“Keď sa ocitneme v nejakom neznámom meste, pozrieme si aj miestne pamiatky či kostoly. Vrstvia sa v nich rôzne veky – gotická katedrála obsahuje renesančné náhrobky, barokové sochy, secesné vitráže. Ak nazrieme do seba, uvidíme čosi podobné – naše myšlienky, gestá, citové prejavy, ideály pochádzajú z rôznych hĺbok času. Človek je rovnako polytemporálny či polyštýlový ako navštívená katedrála.”
/V.Godár, z bookletu k CD Mater/ -
Dnes som mala možnosť veľmi inšpirujúco a kreatívne stráviť príjemné popoludnie na tomto jedinečnom “podujatí”. Spomínam podujatie, pretože myslím tým niečo jedinečné a zároveň vzácne. Žiadne podivné tety v plášťoch strážiace poklady ako vášnivé dračice a taktiež žiadne smiešne ceduľky s nápisom “Nedotýkajte sa, prosím!” /ktoré mimochodom vždy porušujem/. Tu vás priamo vtiahnu do deja a môžete sa tak stať spolutvorcom a autorom výstavy. Predstavte si veľkú miestnosť s gaučom a krabicami plných rôznych fotiek, momentiek, záberov, v ktorých sa môžete ľubovoľne hrabať, obdivovať ich a potom vybrané kúsky vystaviť, zavesiť a tie, ktoré sa vám nepáčia, jednoducho dať preč. Som rada, že tu sa táto predstava stala reálnou. Ďalšie exponáty tiež prekvapujú rôznorodosťou, nadhľadom a otvorenosťou. Milovníkov zvieratiek poteším: v záhrade, kde sú nainštalované veľmi zaujímavé exponáty, sa preháňajú nádherné micky.
Jedna vec ma však veľmi zarmútila: nádherná vila s úžasnými priestormi a povalou, v ktorej je nainštalovaná výstava, sa bude o niekoľko mesiacov búrať… -
lucia
Member7. októbra 2006 at 20:30 in reply to: Re: Uvod do mechanickeho a chemickeho cistenia starych kramoĎakujem vám. Veľmi ste ma potešili /teda nie tým, čo ma asi čaká…/, ale za rady a pomoc. Chápem obtiažnosť v radení na diaľku /napadlo ma aj pomenovanie “e-learning” :D /, a o to viac som vám vďačnejšia. Už do toho aspoň “vidím”. A mám pocit, že to tu po dlhšej dobe “ožilo” :) .
-
lucia
Member6. októbra 2006 at 14:53 in reply to: Re: Uvod do mechanickeho a chemickeho cistenia starych kramoEšte chcem ozrejmiť môj nesúhlas s Duchampom, ktorému samozrejme patrí všetka česť. Išlo mi len o základné postupy na zakonzervovanie, poprípade rady, ako ju aspoň základne ošetriť a priblížiť v čom je problém, pomenovať ho. Áno, spomínala som, že máte mi poradiť postup alebo ma radšej odradiť, ale ja vždy chcem aj vedieť PREČO a ako to funguje. Skrátka pochopiť aspoň zhruba jadro problému, lebo som stále na tom istom. Chcem to spoznať aspoň do malej miery v teoretickej rovine a dimenzii mne dostupnej a možnej. V konečnom dôsledku mi ani nikto zhruba neodhadol cenu odborného zreštaurovania – aby som mala aspoň približný prehľad, keďže som momentálne v BA a “skrinka” v Prešove, aby som si aspoň zhruba vedela vyrátať náklady a pod. Samozrejme, na odbornejšie zásahy si netrúfam /chcem upozorniť pánov, že to nebudem robiť sama, ale so skúseným majstrom – mojím ocom, ktorý vyrobil už veľa vecí z dreva, ale nereštauroval/-to už budem musieť vyhľadať pomoc odborníka, no nechcem aby skriňa naďalej podliehala zubu času… Takže vám vopred ďakujem a budem sa snažiť čo najskôr aj pridať lepšie foto. Možno by bolo fajn, keby ste mi napísali, aké zábery sú potrebné. Je fajn pozorovať a čítať vaše odborné debaty, pri ktorých mi niekedy padá sánka…ale je ešte lepšie, ak niekomu poradíte alebo pomôžete z radov našich – amatérov, ktorým záleží.
-
lucia
Member6. októbra 2006 at 14:36 in reply to: Re: Uvod do mechanickeho a chemickeho cistenia starych kramoĎakujem :) Bohužiaľ, momentálne nemôžem ponúknuť viac fotiek :( Ja som na západe a skriňa na východe…
-
Veľmi zaujímavá vecička! Páčim. :smt023
-
lucia
Member4. októbra 2006 at 8:55 in reply to: Re: Uvod do mechanickeho a chemickeho cistenia starych kramoDuchamp, ďakujem za názor, s ktorým nesúhlasím, ale rešpektujem :wink: Zoberme to z druhej strany – koľko si môže reštaurátor vypýtať za opravu tejto skrine? Aspoň zhruba.
-
Duchamp, ak Ťa neurazím len mojimi laickými načítanými informáciami, tak pridám nejaký svoj názor na pravú drevorezbu, tá ľavá bude asi tvrdší oriešok. Sv. František za zvykne zobrazovať s úsmevom /ako jediný svätý proklamoval význam smiechu, ktorý bol v stredoveku veľkým tabu, ale je dosť možné, že to ako tabu zobral aj umelec, ktorý stvoril tieto drevorezby/. Trošku ma mýli, čo vlastne zviera v ruke, či ide naozaj o kríž. Ak by šlo o niečo ako je barla /ale dosť nepravdepodobné na tento postoj/, mohol by to byť sv. Anton Paduánsky, ktorý sa s ňou zvykne zobrazovať a aj so zvoncom na vyháňanie diabla. A taktiež býva oblečený vo františkánskom habite.