Forum Replies Created

Page 163 of 253
  • harp

    Member
    15. októbra 2006 at 19:55 in reply to: Napadite formy byvania
  • harp

    Member
    15. októbra 2006 at 19:54 in reply to: Napadite formy byvania
  • harp

    Member
    15. októbra 2006 at 19:30 in reply to: Najodvaznejsia moderna architektura

    Co myslite kde je obyvacka a kde WC a kde komora?

  • harp

    Member
    15. októbra 2006 at 19:23 in reply to: Je reklama umenie?

  • harp

    Member
    15. októbra 2006 at 19:16 in reply to: Je reklama umenie?
  • harp

    Member
    14. októbra 2006 at 20:23 in reply to: Divadelna skrina / maringotka

    Raz som sa rozpraval s jednou historickou umenia, zameranou na hnutelne pamiatky a pocac rozhovoru sme si prezerali fotografie soch. Na jednej fotografii boli barkove skulptury aj spolu s obrazmi ulozene na povale fary. Boli zapadnute prachom a znecistene trusom vtakov. Vtedy som sa nad tym zhrozil, ze ako je to mozne,?! A spytal som sa jej, ze ci by nebolo lepsie ich venovat nejakemu muzeu, kde by ich cakala lepsia buducnost.
    Na to sa len usmiala a povedala: Tu na tej povale je im lepsie. Keby si len vedel ako vyzeraju depozity muzei a kolko pamiatok sa tam znici.
    :(

    Zazil som raz jednu situaciu ked depozitom pre podobny oltar (dokonca aj oltarny obraz a sochy nielen architekturu) bola prave spominana povala jedneho nemenovaneho objektu vo vlastnictve muzea. Aj oltar bol vo vklastnictve muzea.

  • harp

    Member
    13. októbra 2006 at 14:03 in reply to: Hrad Modrý Kameň

    Dalsie postrehy z Hradu tu: http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=1344

    Tykajuce sa konzervatorov tohoto muzea.

  • harp

    Member
    13. októbra 2006 at 13:52 in reply to: Re: Uvod do mechanickeho a chemickeho cistenia starych kramo

    Navrhujem skriňu dôkladne vyčistiť, ošetriť drevo proti plesniam, hubám a drevokaznému hmyzu. Ak si trúfaš predtým rozober rozoberateľné spoje. Lepené časti vôbec nerozoberaj. Nič netmel a urob len povrchový konzervačný náter. Skús ho najskôr zozadu na chrbáte skrine. Skriňa bude plne funkčná a bude vyzerať aj dôstojne.
    Úprimne Ti radím získaj najskôr časť podobného nábytku (rozbitý, neúplný a podobne) a všetko si najskôr vyskúšaj „na nečisto“.
    Pekný deň.

    Plne s tebou suhlasim. Nie si az taky laik ako pises. :) Keby bolo na mne tiez to tak urobim. Koniec koncov aj to tak robim. Aj teraz tukam do klavesnice ktora stoji anstole, kt. som iba cistil a prevoskoval.

  • harp

    Member
    13. októbra 2006 at 13:25 in reply to: Fiľakovský hrad

    MOja fotografia z konca septembra 2006. Je na nej vidiet horný hrad.

  • harp

    Member
    13. októbra 2006 at 13:15 in reply to: Fiľakovský hrad

    Mesto Fiľakovo má bohatú historickú minulosť, na ktorú budujeme budúcnosť. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1246. Pevný hrad s osadou v podhradí už aj v tom období odolával tatárskym nájazdom. Jeho prvým známym majiteľom bol Matúš Csák Trenčiansky. V roku 1423 Fiľakovo ako Oppidum Fylek získava mestské privilégiá. Hrad vlastnili Perényiovci, Ján Jiskra z Brandýsa a neskôr František Bebek. V roku 1554 hrad dobyli Turci, mesto sa stalo sídlom sandžaku, – okupácia trvala 39 rokov. V 16. storočí bolo Fiľakovo remeselníckym centrom regiónu. Najslávnejším obdobím mesta je pravdepodobne 17. storočie, keď sa hrad stal sídlom komitátov Novohrad, Hont, Heveš a Pešť a mal takých slávnych kapitánov ako Tomáš Bosnyák, František Wesselényi a Štefan Koháry II. Hrad aj mesto dal v roku 1682 vypáliť Imrich Thököly. V 18. storočí bolo Fiľakovo poľnohospodárske mesto. V 19. storočí sa stalo okresným mestom, v ktorom sídlili stoličné úrady. Začiatkom 20. storočia bola postavená medzinárodne uznávaná smaltovňa, ktorá priniesla veľké zmeny do života obyvateľov regiónu. Koncom storočia bol podnik pretransformovaný na menšie spoločnosti. V súčasnosti sa pripravuje Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta súbežne s Územným plánom zóny pre centrum, ktoré je totožné s chráneným územím Národných kultúrnych pamiatok (Fiľakovský hrad a Františkánsky kláštor s kostolom). Mesto Fiľakovo chce v budúcnosti svoje historické a kultúrne dedičstvo zviditeľniť aj v rámci Európskej únie, chce sa aktívne zapojiť do cestovného ruchu. Samotné mesto – s celkovou výmerou katastrálneho územia 1645,90 ha – sa nachádza v južnej prihraničnej oblasti Banskobystrického samosprávneho kraja, v krásnom prírodnom prostredí na okraji Chránenej krajinnej oblasti – Cerová vrchovina. Počet obyvateľov mesta -so zmiešaným národnostným zložením – je 10198.


    Fiľakovský hrad

    Pôvodný hrad tvorila v 12. storočí štvorboká veža, obvodový múr s palácom na juhozápadnej strane a pravdepodobne val s palisádami. Počas prestavby v roku 1551 bol hrad rozšírený o stredný hrad s dvojicou mohutných pentagonálnych bášt (západná nesie dodnes meno Bebekova). V mohutnom 6m hrubom múre medzi nimi boli zriadené 3 delostrecké pozície a 6 výklenkov pre hákovnice. Pristavaný bol aj parkanový múr s dvojicou okrúhlych nárožných bášt, ktorý vymedzil prístupový koridor do stredného hradu. Dolný hrad zabezpečovali tri polygonálne bašty a dve vežové brány s padacím mostom a 10 metrov hlbokou priekopou. Súčasťou prestavby bolo aj vybudovanie mohutných mestských hradieb s bránami a rondelmi.
    Z mestského opevnenia sa zachovala jediná bašta. Dolný hrad bol pohltený mestom, zachovala sa len časť nádvoria. Hrad vyhorel v roku 1682 počas obliehania a odvtedy je v ruinách.

    Stručná História
    Už v 12. storočí stál pravdepodobne na mieste hradného vrchu kamenný hrad. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1242, kde sa píše, že Fiľakovský hrad odolal Tatárskym nájazdom. Hrad vlastnilo viacero majiteľov, medzi nimi aj v rokoch 1311-1321 Matúš Čák Trenčiansky. V rokoch 1348 a 1385 sa v listinách spomína ako kráľovský majetok. V roku 1435 ho dostali do zálohy Perényovci, v roku 1440 majiteľka hradu – kráľovná Alžbeta poverila zabezpečením panstva Jána Jiskru. V roku 1483 dobili hrad vojská kráľa Mateja Korvína a vyhnali z hradu Štefana Perényho. Od roku 1490 je správou hradu poverený kapitán Raškai. Jeho dcéru si zobere za ženu František Bebek a hrad dostáva ako veno. Silnie turecké nebezpečenstvo a preto dáva hrad v roku 1551 prestavať podľa plánov talianskeho staviteľa A. da Vedano na mohutnú renesančnú pevnosť. Spolu s hradom sa vybuduje aj mestské opevnenie nadväzujúce na hradnú akropolu. Hrad sa napriek snahe obrancov však v roku 1554 dostane do rúk Turkov, ktorí sa na ňom usídlia na 39 rokov. Odtiaľto vládol beg Hamza a po ňom beg Šaman veľkej časti južného Slovenska – Fiľakovskému sandžaku. Cisárske vojská dobyli hrad späť od Turkov až v roku 1593.

    Hrad na príkaz snemu 1602 a 1604 obnovili, ale hneď ho obsadili bocskayovské vojská. Časté vojenské nepokoje medzi mocenskými skupinami habsburskej ríše a cisárom si vynútili aj rýchle a opakované úpravy – v rokoch 1608, 1609, 1613 a znova v roku 1619 (po požiari 1615). V rokoch 1621-1623 o hrad bojujú bethlenovci, kapitánom hradu je Tomáš Bosnyák, Judita Bosnyaková, a počas Rákocziho povstania, keď je kapitánom František Wesselényi obsadí mesto cisárske vojsko. Hrad aj mesto prosperujú, na Červenej skale je postavená strážna veža a na Strážnej hore je trvalo umiestnená posádka. V hrade sa konajú zasadania a porady okolitých žúp. V rokoch 1650-1664 je kapitánom hradu Adam Wesselényi, a od roku 1657 sa dedičným kapitánom stáva Štefan Koháry I. a od roku 1667 Štefan Koháry II., ktorý dáva v roku 1672 opraviť hradné múry akoby predpokladal vznik Thökölyho povstania. Ten na hrad v roku 1678 zaútočí, ale nedobije ho.

    Rok 1682 je pre hrad aj mesto osudným. Thököly sa za výdatnej podpore Turkov (60tis. vojakov) sústredí na znovudobytie hradu, čo sa im po náročnom obliehaní aj podarí. Hrad vyhorel spolu s ním zhorel aj župný archív a mesto bolo zničené. Odvtedy je hrad v ruinách. Od roku 1972 sa uskutočňuje konzervácia hradných ruín. Po rekonštrukcii Bebekovej bašty je v nej zriadená expozícia z historie hradu a mesta.

  • harp

    Administrator
    12. októbra 2006 at 10:01 in reply to: Obiekt 2000 v Martine

    stale som sa nezmieril s touto stavbou…
    ale len na margo tohoto nedavno som videl celkom peknu pohladnicu martina prave s objektom milenia zaujimavo nasvietenu ako turistu by ma to mozno zaujalo…
    preco nie prezentacia….
    ale na ten koktejl ako spominal harp som tam este nebol… uprimne este som tam ani nevkrocil aj ked som si vravel ze sa pojdem na nieco spytat do 3.poschodia – informacii na nejaku blbost ako turista aby som zistil ci ta nasa TIK ma vobec vyznam…

    Koktejly tam uz bohuzial nerobia. A ak ano tak nestoja za rec. Obsluha je tam neprijemna a drza. Napojove listky su uz nie v style dizajnu budovy ale uplne mimo s cudnymi obrazkami z wordu.

    Na margo informacky… Pred par rokmi to bolo ukazkova TIK, teraz neviem…
    http://www.tikmartin.sk/

  • harp

    Administrator
    9. októbra 2006 at 18:37 in reply to: Navrh na tricko Obnova.sk

    Vzhledem k tomu, že na Obnově pomalu ale jistě zapouštím kořínky a takřka jsem zde i za to krátké období zdomácněl, tak bych i já rád oplýval zmíněným tričkem (klidně i s dlouhým rukávem)!
    Tak co, harpe, v jakém stadiu je celá věc? :?:

    Je nakupenych 50 triciek a dalsich 50 objednanych takmer. Navrh je u tlaciarov na nacenenie. Ked pridu cenove ponuky davame ich tlacit.

  • harp

    Member
    8. októbra 2006 at 12:51 in reply to: KTO JE VIKTÓRIA MAJERNÍKOVÁ!?

    A okrem toho bol by som radsej keby si portal nenavstevoval. Nie som rad ze musim po tebe mazat vulgarne prispevky. Ako ten posledny z temy o knihach o chemii.

    tvoja IP: 85.237.21.21

  • harp

    Member
    8. októbra 2006 at 12:43 in reply to: KTO JE VIKTÓRIA MAJERNÍKOVÁ!?

    Ja ked uz tak casto pises mohol by si sa aj zaregistrovat pripadne napisat nieco viac o tom preco hladas taketo informacie.

  • harp

    Administrator
    8. októbra 2006 at 11:12 in reply to: K A V I A R E Ň

    Skus preso stroj bez elektriky:

Page 163 of 253