[harp]

OFF TOPIC: Dvojičky pripomenie voda a kamene

Reflecting Absence (autor:Reuters)

7. januára 2004 15:26 Projekt s názvom Reflecting Absence (Odrážajúci neprítomnosť) vybrali organizátori konkurzu ako pamätník obetiam teroristických útokov z 11. septembra 2001 v USA. Vybudujú ho na mieste Svetového obchodného strediska v New Yorku, kde stáli mrakodrapy – Dvojičky. Rozhodnutie si však vyslúžilo aj kritiku.

Autorom víťazného amerického návrhu je 34-ročný architekt izraelského pôvodu Michael Arad. S týmto synom bývalého izraelského veľvyslanca v USA sa na projekte podieľal aj newyorský územný architekt Peter Walker. Stavba sa má začať v roku 2006. Projekt ráta s využitím zvyškov oboch zrútených mrakodrapov a s podzemnými pasážami, ktoré budú okolo.

Do súťaže na architektonický pamätník bolo prihlásených 5201 návrhov zo 63 krajín sveta. Návrhy prišli aj zo všetkých štátov USA. O víťazovi rozhodovala trinásťčlenná porota, ktorú tvorili odborníci z rôznych krajín.

Reflecting Absence charakterizuje voda v podobe kaskád a dvoch bazénov. V kameňoch okolo nádrží budú vyryté mená nielen newyorských obetí, ale aj podobných atentátov vo Washingtone a Shanksville.

Arad pri slávnostnom vyhlásení na newyorskej radnici vysvetlil, že voda padajúca na mená zabitých má vyjadrovať náhodnosť a brutalitu ich smrti.

Podľa mnohých ľudí je víťazný projekt sterilný, neinšpiratívny a nepôvodný, reagoval hovorca obetí z roku 1991 Anthony Gardner, ktorý pri útokoch v New Yorku prišiel o brata. Aradov minimalistický dizajn podľa neho neodráža veľkosť udalosti. Viacerí sa takisto pýtajú, prečo nie sú jasne pripomenuté fasády zrútených Dvojičiek, ktoré podľa nich najlepšie oživujú vy mysliach ľudí vtedajšiu hrôzu, vysvetlil Gardner kritický postoj.

[harp]

BA: Na sochy stavebné povolenie netreba

Tento rok pribudla na Michalskej socha Daniela Brunovského. Stojí pred galériou, ale pôsobí, akoby patrila k čokoládovni.
Foto: (japa)

Medzi sochami, ktoré v poslednej dobe zmenili miesto, je socha Andreja Bagara, ktorú z Hviezdoslavovho námestia premiestnili do Parku družby. Sťahoval sa aj Sándor Pettöfi, sochu premiestnili zo Sadu Janka Kráľa, kde ju sústavne atakovali vandali, do Medickej záhrady, ktorá je v noci uzatvorená.

Sochy osobností nie vždy zostanú na tom istom mieste, kde ich postavili. V Bratislave sa ich v minulosti sťahovalo niekoľko.

Presúvanie monumentov sa ne­­stretáva s porozumením odbornej verejnosti.

„Socha má mať svoje miesto v meste, umelecké objekty nemajú byť chaoticky premiestňované,“ hovorí sochár Michal Moravčík.

Mesto pred časom uvažovalo o premiestnení súsošia štúrovcov z Námestia Ľ. Štúra. Jedným z návrhov bolo, aby sa sem vrátila replika sochy Márie Terézie, ktorá kedysi stála na nábreží.

Niektorí sochári sú však proti tomu, aby sochárske diela v meste neustále migrovali. „Som za vrstvenie jednotlivých období, inak tu nikdy nevznikne autentická mestská štruktúra – vzťah k miestu,“ myslí si Michal Moravčík. Spolu s ďalšími umelcami a teoretikmi začal kritizovať úroveň diel, ktoré zaplnili centrum mesta.

Poukazujú aj na ďalší problém s umiestňovaním sôch. Na to, že do verejného priestoru si umiestňujú sochy – atrakcie podľa vlastného vkusu investori, majitelia podnikov, občianske združenia. Umiestnenie sochy Andersena na Hviezdoslavovo námestie presadilo občianske združenie, socha papparazziho bola nápadom majiteľov rovnomennej reštaurácie, strážna búdka s vojačikom, ktorá pribudla na Hlavnom námestí, je darom Vodárenskej spoločnosti, fontána, ktorej dominuje mramorová tabuľa s menami sponzorov, stojí na Františkánskom námestí, do pasáže v Starom Meste si jedna z bánk umiestnila dve sochy – ponáhľajúceho sa pána, pozerajúceho sa na hodinky, a slečnu, opierajúcu sa o stĺp.

„O výzore mesta tak rozhodujú investori, bankári a podnikatelia, poslanci im ich projekty len odklepnú,“ hovorí Moravčík.

Aké povolenia potrebuje socha na umiestnenie

Mestská časť Petržalka v súčasnosti rieši umiestnenie pamätníka Danielovi Tupému na Tyršovom nábreží. Hovorca Marek Papajčík povedal, že stavebný zákon pojem socha nepozná, z čoho vyplýva, že žiadne stavebné povolenie nepotrebuje. Umiestnenie sochy na verejnom priestranstve však musí odsúhlasiť obec a majiteľ pozemku, na ktorom má stáť. Väčšie sochy by mali byť ohlásené ako drobné stavby stavebnému úradu s údajmi o soche a lokalizáciou jej umiestnenia. Táto povinnosť sa však nevzťahuje napríklad na také typy sôch, ktoré nie sú zapustené v zemi.

V pamiatkových zónach by však každú novú sochu mali schváliť pamiatkari.

Na panákov a smrtky súhlas netreba

Sezónne v uliciach historického jadra pribúdajú pred podnikmi rôzne pútače, veľkorozmerné bábky, atrakcie. Každý rok pred Valentínom či počas Halloweenu na seba upozorňujú podniky, napríklad Irish pub v súčasnosti na chodník vyložil horiacu tekvicu alebo Antinari na Michalskej vysunul do ulice obrovské bábky kostliv­cov. Na to, či iniciátori potrebujú na umiestnenie bábok a rôznych panákov, pandrlákov a „sôch“ do verejného priestoru povolenie, sme sa spýtali hovorcu Starého Mesta. „Na podobné sochy a výtvory netreba stavebné povolenie, stačí, ak ich úradu ohlásia,“ povedal hovorca Peter Kimijan.

zdroj: http://www.sme.sk

[harp]

Ja hladam informacie o priezviskach:

Hrčka, Huntata, Mahút, Zajac,

O priezvisku Hrčka sa mi podarilo najst par infoemcii na internete sumar na http://www.hrcka.tk, alebo na http://www.obnova.sk/harp/genealogy

[harp]

tento rod ma svoje korene uz okolo roku 1430, podla vsetkeho pochadza z anglicka, aj prepis prveho znameho prislusnika rodu je Michael de Endreed ako homo regius v sporoch slachty z Tekova. malu tabulku o rode uverejni Nagy Ivan. rod prezil do dnesnych dni pod priezviskom Endredy.

Vzdy ked sa takto odpoveda treba stlacit to tlacidlo quote (odpovedat s citatom) tak sa nestrati kontext. Predpokladam ze pisete o priezvisku „Endred“

[harp]

Ja osobne vlastnim Mio168 PDA+GPS v europe sa mi nepodarilo chytit viac ako 9staelitov (Dialnica DE) data som vsak ziskal iba zo 6-tich. V banskej stiavnici chytim max. 5. Na kalvarii aj 6. V Bruseli medzi vysokymi budovami som stratil prijem uplne (kde-tu)

[harp]

Na Ľupčianskom hrade opravili Gizelin dom

V popredí je delová veža a napravo barbakan.
FOTO – AUTOR

Stredoveký Ľupčiansky hrad leží na okraji obce Slovenská Ľupča neďaleko Banskej Bys­trice.´Postavili ho na brale na severnej strane pomerne úzkej kotliny Hronu, uzavretej z južnej strany svahom Slovenského Rudohoria a zo severnej svahmi Nízkych Tatier.

V najstaršej písomnej zmienke sa okrem iného hovorí, že hrad kontroloval cestu z Banskej Bystrice do Brezna, ležal na významnej diaľkovej ceste Via Magna a známy je už od roku 1250 pod názvom Liptza.

Ľupča patrí medzi najstaršie hrady stredného Slovenska.

Dokumentuje rozvoj stredovekej stavebnej kultúry na tomto území. Svojím komplexom stavieb dokumentuje vývoj hradnej architektúry od 3. až po 19. storočie s pozoruhodnou dokumentárnou hodnotou. Hrad bol sídlom ľupčianskeho panstva. Hradný areál sa počas storočí neustále menil a v každom historickom období sa budovali nové prístavby.

Dnes sa hrad člení na horný hrad s nádvorím a dolný s veľkým štvorcovým nádvorím s hospodárskym zázemím. Na vrchole skalného brala bola postavená ranogotická centrálna hradná budova pozostávajúca z obytnej veže donjonu – a opevnenia, ktoré využívalo tvar skalného masívu. Ide o dispozíciu gotického hradu so zachovalými detailami a s obvodovými múrmi, ktoré sa na severnej a južnej strane viacnásobne lomia.

Na horný hrad sa vchádzalo cez predopevnenie – barbakan – s podkovovitou baštou v severnej časti obvodového muriva horného hradu. Hrad v období novoveku často menil vlastníkov a správcov, ktorých sem umiestňoval štát.

Priestory hradu v druhej polovici 20. storočia slúžili na rôzne účely od skladových priestorov po školiteľské centrum. V súčasnosti sú jeho majiteľom Železiarne Podbrezová.

Jeho správca Peter Mosný na hrade i spáva. Prišiel tam v roku 1988 ako člen výskumného tímu a od roku 1992 je kastelánom.

„Od môjho príchodu bol síce hrad prístupný širokej verejnosti, ale len v provizórnych podmienkach,“ hovorí Mosný. „V poslednom období sme čiastočne zrekonštruovali tzv. Gizelin dom, kde pripravujeme kultúrnospoločenské akcie. V areáli však stále prebiehajú výskumy aj sa stavia, takže možnosti prezentácie hradu sú obmedzené. Hrad je však prístupný, ale len s lektorkou.“

I napriek obmedzeniam návštevnosť tejto historickej pamiatky neklesá. „Máme pomerne stabilný počet návštevníkov, ktorý je samozrejme najvyšší v prázdninových mesiacoch,“ dodáva Mosný.

ŠTEFAN FILICKÝ, SME

[harp]

Tak ako to vyzera na korlatke? Vzniklo tam nejake zdruzenie? Zacalo sa s konzervaciou na hrade?

[harp]

V tomto roku prebiehaju prace na konzervacii Perenyiho baste na Hrade Filakovo. Prace realizuje firma Obnova.sk z Martina a Banskej Stiavnice. Po ukonceni prac v tomto a na zac. buduceho roku by mala byt tato basta zastabilizovana. Momentalne je jej statika ohrozena kavernami na fasade. Konzervacia vyzaduje pozorne sledovanie a dokumentovanie zlozitej konstrukcie basty. V ramci jadra a lica su odhalene rozne otlacky podlah a tramov a kam. prvkov. Konzervacia prebieha tradicnou technologiou na harucu maltu s pribuznym pojivom a plnivom.

Pamiatkovy vyskum: Mgr. Michal Simkovic
Projekcia a architektura: Ing. arch. Peter Niznasky (A4+1)
Pamiatkarsky dohlad: Ing. Arch. Botos (PU SR Lucenec)
Realizacia zachrannych prac: Mgr. Michal Hrčka (Obnova.sk)

Celkovy pohlad na vnutorne livce basty.

Prebieha rekonstrukcia zaklenkov na ktore bude mozne polozit stabilizacne murivo.

Cast kamennych blokov sa opracovava kamenarskym sposobom spicovanim a stokovanim, aby bolo mozne prisposobovat velkost blokov kamena.

Vo vonkajsom lici bude potrebne zastabilizovat kaverny, ktore ohrozuju statiku basty.

Dalsie vycerpavajuce informacie najdete postupne v tejto teme a na web stranke firmy: http://www.firma.obnova.sk

[harp]

V pripade záujmu o uvedené kachle, zasielam mail: jurajpo@gmail.com. Kachle Vam prepošlem.

Juraj aj tak by som bol rad keby ste tu zaradili fotografiu. Nech tato tema nezostane uplne chodobna na informacie.

[harp]

[harp]

[harp]

[harp]

[harp]

Ako vhodne zvolit nazov prispevku

Rozhodol som sa napisat tento prispevok pre ludi kt. s obnova.sk a formani na internete iba zacinaju a nevedia ako pisat prispevok. Uvediem tu par prikladov akym sposobom je a nie je vhodne zvolit nazov prispevku aby z neho bolo hned jasne o com bude pojednavat.

Zacnem nevhodnymi prikladmi a doplnim ich vysvetlenim a prikladmi vhodnymi.

– Super (z prispevku vonkoncom nie je jasne o co ide)
– Otazka (taktiez nie je jasne o co ide, lepsie je zvolit nazov: napr: „Ako konzervovat drevenu lavicu“?)
– pomože mi niekto? spravny nazov: staršia mapa – konzervacia
– pekna starozitnost (prispevok je uz konkretnejsi, stacil by vsak iba na inom fore u nas kde sa pise o starozitnostiach bezne nie je vypovedny. Lepsi nazov: „Pekny starozitny klavir“, avsak aj tento prispevok moze byt zavadzajuci. Nie je z neho jasne o com bude prispevok pojednavat, idealne je pripisat este jedno slovo napr: „Predam pekny starozitny klavir“, alebo „Prosim ohodnotit: starozitny klavir“)
–zachrana hradu (nevhodny nazov… nie je jasne o aky hrad sa jedna. Priklad vhodneho nazvu: „Zachran hradu Korlatka“, alebo „Korlatka: zachrana hradu“)

– PREDAM KLAVIR (toto je dalsia kategoria nevhodnych nazvov velke pismo nie je napadnejsie prave naopak)
– Konzervujem zelezo……….. (bodky nic nevypovedaju a standardne sa pouzivaju tri „Konzervujem zelezo…“ v tomto pripade vsak botky nemaju zmysel)
– SSSSúúúúpppeeeeeeeer kaštiel (okrem toho, ze nie je jasne o aky kastiel ide je nezmysel takto natahovat slova. Ak vsak niekto takto potrebuje vyjadrit pocit mozno ze je lepsie zvolit nazov ktory je citatelny napr.: „Supeeer kaštiel“)

Priklady budem priebezne doplnovat….

[harp]

re:harp
Skoda ze ste sa nepodpisali. Predpokladam, ze ste pracovnikom tohoto muzea. Neviem neviem podla mna mosadzne boli. (alebo ine skrutky z farebneho ci ineho kovu ako ocel). K zvysku sa nevyjadrujem pokial nemam s kym.

miro
Len poukazujem na to co vidim okolo. TO ze sa venujem podobnej (nie tej istej) cinnosti nic nepredpoklada. Keby mi islo hlavne o ziskavanie zakaziek uz davno by som sa zameral iba na propagaciu svojich komercnych cinnosti a na tejto domene by mohlo byt moje portfolio. Skor sa zamerajme nato preco robia odbornu pracu ludia ktori o tom nic netusia. A ked to uz robia preco ich o tom niekto nepouci. Pokial mozno niekto kto aj chape pojem autenticita (aj ked priznavam ze v tomto sa zo mna coraz viac stava extremista).

mikulasm
Nepovedal by som ze cistit stare drevo drotenym kartacom stastne riesenie, ale mozeme to rozdiskutovat inde.

Anet
Plne suhlasim s nazorom pridania tretej vrstvy aj cez stare natery pripadne pred tym napustit trochu lanovym olejom.