Forum Replies Created

Page 114 of 253
  • harp

    Administrator
    27. novembra 2008 at 13:15 in reply to: Anglický park

    To ma tesi. Dufam ze si nas vo svojej praci citovala :)

  • harp

    Member
    27. novembra 2008 at 13:14 in reply to: Vákuové zateplenie

    tomboy,

    mohol by si nam aspon strucn eobjasnit princip?

    vdaka

  • harp

    Administrator
    27. novembra 2008 at 13:13 in reply to: Martin na bielom koni

    Aj pre ostatnych fotografie z BS:

  • harp

    Member
    26. novembra 2008 at 12:29 in reply to: Novostavba hradu Guedelon vo Francúzsku

    Novinky:

    Aj pre pala. Krov uz stavali zo stiepaneho dreva.

  • harp

    Member
    26. novembra 2008 at 11:51 in reply to: Chcel by som zistiť pôvod svojho priezvyska Metes

    Mnoho navodov ako najlepsie realizovat genealogicky prieskum najdes tu: http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewforum&f=28

    Listuj aj na ine stranky.

  • harp

    Member
    26. novembra 2008 at 7:40 in reply to: Živelná obnova zrúcanín na Slovensku?

    Aj tak by som si rad precital odpovede na moje otazky ak mate chut a cas. To, ze mate odlisny nazor neznamena ze sem nemozete pisat. Rad si precitam vas komentar.

  • harp

    Member
    25. novembra 2008 at 21:34 in reply to: Živelná obnova zrúcanín na Slovensku?

    Temu som presunul z temy o Hricovskom hrade nakolko tema tejto diskusie nekorespondovala s diskusiou o Hricoskom hrade.

    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=44309

    Rad by som sa pana pletu opytal na jeho nazor na sposob konzervacie, kt. by on pokladal za vhodny? Tiez by ma zaujimalo ci podla neho existuje na Slovensku dobra realizacia (konzervacia, obnova) hradu ci zamku? Tiez by ma zaujimalo ci videl viac SK hradov ako Uhrovec a Hrusov.

    strombus72: ano nazov tuto stranku znacne limituje, ale musim povedat ze Obnova.sk uz davno nie je iba o obnove. Obnova.sk by mala byt aj o obnove, ale najma o sirsej teme kt. obnovu zahrna a to o Kulturnom dedicstve. Aj ked priznam sa ze sa mi zatial nedari rozprudit diskusie o tom nehmotnom. To je ale ina tema.

  • harp

    Member
    25. novembra 2008 at 21:28 in reply to: Hrad Hričov

    Prispevky o Zivelnej obnove zrucanin, ktore nepatrili dotejto diskusie boli presunute tu: http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=26523

    Zivelna obnova zrucanin na Slovensku?

    Vznikají díla, nad kterými se zastavuje rozum. Nejhorší příklad je asi na Uhrovci. Prostředky a technologie, které tam používají jsou sice v souladu se zásadami památkové péče o ruiny, ale rozsah je nehorázný a je s podivem, že žádný z památkářů již neřekl dost – takhle ne…

  • harp

    Administrator
    25. novembra 2008 at 8:24 in reply to: 3D zobrazovanie pri dokumentacii kulturneho dedicstva

    Dokumentácia kultúrnych pamiatok – laserové skenovanie a digitálna fotogrametria

    Článok pojednáva o nových technológiách v geodézii, ktoré majú svoje široké uplatnenie v pamiatkovej architektúre. Na konkrétnych príkladoch historických pamiatok sú predstavené výsledky zamerania a spracovania nameraných údajov technológiami terestrického laserového skenovania a blízkej digitálnej fotogrametrie. Obe technológie sa vyznačujú pomerne krátkou dobou zberu údajov, spracovaním, tvorbou ich 3D modelov a zisťovaní geometrických súvislostí na modelovaných objektoch.

    http://www.obnova.sk/clanok-2409.html

  • harp

    Member
    25. novembra 2008 at 7:49 in reply to: Chatrč

    Podla mna su tie chatrce krasne. Je vsak tazke najst krasu v nepravidelnosti a casto kat chaose. Ako celok vsak na mna posobia velmi dobre. Hlavne tato:


    Podla mna ide o architektonicky zamer. Tazko by niekto s takou doslednostou vytvoril nieco tak zaujimave.

  • harp

    Administrator
    24. novembra 2008 at 21:37 in reply to: Európska digitálna knižnica kvôli náporu padla

    DIGITÁLNA KNIŽNICA EUROPEANA NEVYDRŽALA NÁPOR ZÁUJEMCOV

    (21.11.2008; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; 1,5 min.; VIROSTKOVÁ Lucia)

    Jana DOVČIAKOVÁ, moderátorka:

    „Digitálnu knižnicu, ktorú Európska komisia včera slávnostne spustila, museli už po niekoľkých hodinách stiahnuť z internetu. Jej servery totiž nevydržali obrovský nápor záujemcov o pohľad na známe diela ako Mona Lisa či romány Franca KAFKU. Spravodajkyňa Lucia VIROSTKOVÁ vysvetľuje, kde nastal skrat ako ho interpretoval Brusel.“

    José Manuel BARROSO:

    „Od dnes sú k dispozícii milióny digitalizovaných kníh, máp, nahrávok, malieb, filmov, fotografií, archívnych dokumentov zo zbierok v 27‑mich európskych krajinách. Pre každého, kto si ich chce pozrieť. Stačí kliknúť myšou.“

    Lucia VIROSTKOVÁ, spravodajkyňa:

    „Takto ešte včera popoludní ohlasoval zrod nového projektu šéf Európskej komisie José Manuel BARROSO. Netušil, že keď myšou kliknú milióny ľudí naraz, servery zhromažďujúce časť kultúrneho dedičstva starého kontinentu to jednoducho nevydržia. Pár hodín od ceremónie sa na internetovej stránke objavila správa, že je nedostupná a hovorca eurokomisie Martin SELMAYER predstúpil pred bruselských novinárov obrnený silnými argumentmi na odbitie ich ironických poznámok.“

    Martin SELMAYER:

    „Očakávali sme ‑ podľa rád expertov ‑ päť miliónov kliknutí za hodinu. V skutočnosti to bolo trikrát toľko a večer sme sa blížili k počtu 20 miliónov kliknutí za hodinu, čo spomalilo chod stránky a už to bolo pre jej návštevníkov neúnosné. Tak sme sa v noci rozhodli ju stiahnuť.“

    L. VIROSTKOVÁ:

    „Najväčší záujem o Europeanu bol z Nemecka a Francúzska. Medzi najviac vyhľadávanými dielami bola Mona Lisa z parížskeho Louvru. Zo Slovenska je zatiaľ v digitálnej knižnici stredoveký kalendár. Brusel sľubuje, že stránka bude funkčná v polovici decembra. Za prvotné problémy sa však sponzori projektu nemienia ospravedlňovať. Hovorí Martin SELMAYER.“

    M. SELMAYER:

    „Európska digitálna knižnica je obrovský projekt a ukázalo sa, že sa stala obeťou vlastného úspechu. Vnímame to ako dôkaz, že má zmysel v jej budovaní pokračovať a že záujem ľudí o kultúru je väčší, než sme mohli očakávať v najdivokejších snoch.“

  • harp

    Member
    24. novembra 2008 at 12:04 in reply to: Zaujímavé historicke stavby na Slovensku

    Toto je tiež zaujímavý objekt, nezapísaný v ÚZPF, ale z ďaleka nie neznámy.
    http://www.e-obce.sk/foto/5373.jpg

    Hmm a kde to je? Banska Bystrica cintorin?

  • harp

    Member
    24. novembra 2008 at 9:09 in reply to: Žilina

    Žilinský kraj chce obnoviť kultúrne pamiatky za vyše 17 miliónov

    ŽILINA 16. novembra (SITA) – O približne 16,5 mil. Sk z grantového programu Ministerstva kultúry SR na rok 2008 Obnovme si svoj dom sa v ôsmich projektoch uchádza Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), informoval agentúru SITA hovorca kraja Peter Kubica. Celkové náklady na projekty predstavujú vyše 17,4 mil. Sk. Rozdiel plánuje ŽSK uhradiť z vlastného rozpočtu.

    Kraj chce obnoviť osvetlenie prístupovej cesty a exteriérové osvetlenie Oravského hradu v Oravskom Podzámku. Na tento účel požaduje z ministerstva okolo sedem mil. Sk, celkovo ide o investíciu približne 7,3 mil. Sk. Druhou, finančne najnákladnejšou investíciou, je obnova kostola Všetkých svätých v Ludrovej – Kúty za takmer štyri mil. Sk. Okolo 2,4 mil. Sk majú stáť stavebné úpravy v areáli Budatínskeho hradu v Žiline. Približne 1,7 mil. Sk si vyžiada obnova administratívnej budovy v Liptovskom Hrádku a okolo 860-tisíc korún reštaurovanie barokového organa sv. Michala na Oravskom hrade. Na sprístupnenie Severného paláca hradu Likava v Likavke požaduje kraj 456 000 korún. ŽSK má tiež záujem zrekonštruovať šindľovú strechu domu v pamiatkovej oblasti Čičmany za takmer 357 000 korún a obnoviť stodolu vo Vlkolínci za približne 199 000 korún.

    Kraj pripravuje aj žiadosti o nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov EÚ za viac ako pol miliardy korún, informoval Kubica s tým, že žiadosti sa budú podávať na obnovu a rekonštrukciu nehnuteľných kultúrnych pamiatok a modernizáciu objektov, v ktorých sídlia kultúrne organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Kraj je zriaďovateľom 23 kultúrnych organizácií v Liptove, Turci, na Orave, Kysuciach a hornom Považí. Medzi priority podľa Kubicu patrí obnovenie prepojenia Kysúc a Oravy rekonštrukciou trate historickej lesnej úvraťovej železnice v Novej Bystrici – Vychylovke, ale aj dokončenie rekonštrukcie Oravskej lesnej železnice Tanečník. Náklady na realizáciu tohto projektu sú 49 mil. Sk. Zo zdrojov EÚ sa plánuje vybudovať aj stála expozícia koľajových vozidiel a rekonštrukcia mobiliáru historickej lesnej úvraťovej železnice v Novej Bystrici – Vychylovke, dodal Kubica.

    zdroj: SITA

  • harp

    Member
    22. novembra 2008 at 8:09 in reply to: Prirodna izolacia

    Popis – výrobný proces

    Ovca dodáva surovinu pre DAEMWOOL®. Ovce sa 2 krát ročne strihajú, čím sa získava nepraná resp. potná vlna. Pranie prebieha zodpovedajúco prirodzeným spôsobom, len mydlom a sódou. Tuk z ovčej vlny sa z nepranej resp. potnej vlny vyperie až do zostatkového obsahu max. 1%. Pri preplachovaní sa nanáša prostriedok proti moľom Mitin (derivát močoviny) a ochranný prostriedok proti plameňom Boralin. Prostriedok proti moľom Mitin sa osvedčuje už po desaťročia v textilnej brandži, nakoľko nepoškodzuje vlnené vlákna ani sa nevyparuje a tým nemá žiadne nevýhody pre konzumentov. Medzinárodný sekretariát pre vlnu predpisuje okrem iného nanášanie Mitinu na dosiahnutie pečate kvality vlny, nakoľko je to momentálne jediný certifikovaný prostriedok proti moľom so zodpovedajúcou garanciou kvality. Po uschnutí a zhutnení nasleduje preprava k ďalšiemu spracovaniu na podložky izolačnej látky.

    Zhutnené baly sa otvoria a predložia rozvolňovaciemu stroju. Potná vlna sa pouvoľňuje, ešte raz vyčistí a transportuje rúrovým vedením v podávacom stroji mykacieho zariadenia. Cez stúpací lamelový pás a automatickú váhu sa vlna dostane k vstupu mykacieho zariadenia. Podávacími valčekmi, rozvolňovacími valcami a prenosovými valcami vzniká vláknová pavučina na tambore, pracovných a obracacích valcoch. Prostredníctvom sčesávacieho hrebeňa odberateľa a prísunového pásu sa dostane vláknová pavučina k vstupným diskom rotačného pokladača. Tu vzniká stojaca vláknová pavučina a pokladá sa na jemnú polypropylénovú mriežku. V horkovzdušnej komore sa aktivuje lepidlo PP-mriežky a stojaca vláknová pavučina sa upevní na mriežku. Odvádzacími valčekmi sa jednovrstvá podložka dostane k samonavíjaciemu zariadeniu.

    Pri tvorbe viacvrstvových podložiek sa buď položia jedna alebo dve jednovrstvové podložky na rotačný podávač a ďalšia druhá alebo tretia podložka sa na ne položia, v sušičke sa navzájom spoja a transportujú na navíjanie. Zariadenie na strihanie pozdĺžne určujú šírku podložky a podľa nastavenej dĺžky sa uskutoční priečny strih pomocou strihacieho noža.

    Hotová rola sa odoberie zo samonavíjača a zabalí do fóliového sáčku, odváži, nalepí etiketa a napaletuje.

  • harp

    Member
    19. novembra 2008 at 22:38 in reply to: Prirodna izolacia

    Este raz by som sa rad opytal na odolnost takejto izolacie voci moliam. Je vlnena izolacia nejak osetrena?

Page 114 of 253