dorotka
Forum Replies Created
-
Ešte mi tak sentimentálne napadlo, akí sme bohurovní a európski a kozmopolitní..A ako málo vieme o tých našich krajanoch, ktorí po 1711 hľadali novú vlasť, ale srdcom, kultúrou a jazykom ostali v tej starej. Tak neviem, či sa mám hanbiť za tú moju lokálpatriotskú senzibilitu. Alebo naopak, vniesť pokec o tých našich skromných, úžasných rodákoch ????
-
chobi – už dávno som chcela čosi napísať, reagovať. Keďže som tak mimo fyzickej pomoci na Lietave, neprichodilo mi, akokoľvek sa ohlásiť. To však neznamená, že nesledujem vaše úžasné úsilie korunované úspechmi, nemalými, na rekonštruovaní hradu.
Veľmi vám fandím, žiaľ, to je všetko, čo zatiaľ môžem pre vašu skupinu urobiť. Ale ktovie, my zo „zázemia“ možno budeme skôr či neskôr dáko užitoční ! No, aspon sa budeme o to usilovať… -
Rohac Jano – povedal si aj to, čo som z ohľadov faľlošnej kolegiality nespomenula. Robiť si aktivity sami pre seba (teda pre okruh muzejnikov či iných spríbuznených odborníkov), je dnes už tvrdý egoizmus.
Musíme však priznať, že v ponuke je kopec zaujímavých podujatí (výstavy, debaty, vystúpenia+výstavy, etc) Možno by sme len radi spoznali to hnuteľné kultúrne dedičstvo utajené v depozitároch slovenských múzeí…l -
harp, posielam ti pozdrav do Rumunska a teším sa na tvoju reportáž. Pozdravujem Slovákov v Rumunsku, s ich mäkkou archaickou slovenčinou a človečenstvom, ktoré ich stále zdobí !
-
Auditórium v celistvosti stále podriemkáva…Možno zaberú :
Dĺžkové mierycól – 24,34 mm, ale aj palec
dlaň – 7,4 až 8 mm, alebo šestina lakťa
lakeť – pôvodne vzdialenosť od konca prstov po lakeť, rôzne modifikovaný : mestský – 118,4 cm, malý – 44,4 cm (tj. 6 dlaní ,24 palcov), veľký 226,4 cm (tj. 9 nôh ,36 dlaní), obyčajný (16 dlaní, 4 nohy), viedenský – 68,8 cm
noha – 18,6 až 31,6 cm, alebo stopa i šúch – 25 až 34 cm, v podstate dĺžka ľudského chodidla
prst – 1,9 cm alebo aj jedna dvadsaťštyricina lakťa
krok – 0,725 m
dvojkrok – jedna tisícina rímskej míle
piaď – vzdialenosť medzi palcom a malíčkom pri roztiahnutom palci, alebo aj polovica lakťa (22,9 cm)siaha – 1,96 m ale i lachtor, lakter, laktor
prút – 3-4 m
ríf – 0,779 m alebo aj lakeť
kosisko – zodpovedala dĺžke drevenej rúčky na kose
hon – 125 krokov, ale aj plošná miera so stranami 125 krokov
hod kameňom – asi 45 m (lat. lactus lapidis)
hod kyjakom – asi 30 m (lat. lactus baculi)
hod sekerou – asi 35 m (lat. lactus securis)
strelenie šípu z luku – asi 60 – 70 m (lat.lactus sagittae)
strelenie z pušky – 100 – 300 m (lat. lactus pixidis) -
Peter – zanedbateľnú. V kurze boli kypré tvary. Zato v súčasnosti (za) platí nevyčísliteľne.
-
lazymann – si ma úplne odzbrojil a pravdaže získal !
Aj ja by som tu rada privítala dákeho docenta ba priam profesora, ale takí sa, ver mi, sem k nám neznížia. Leda žeby som sa mýlila.
A je dobre, že to na Obnove konečne trochu iskrí, pravdaže tvojou zásluhou. Inak som tu už dlhodobo zaspávala od nudy na klávesnici ! -
V rokoch 1989 – 1990 bola na III. posch. bratislavského hradu nádherná výstava : Historické sklo na Slovensku.
Exponáty vtedy zapožičali viaceré múzeá zo Slov. (SNM – Historické múzeum, Červ.Kameň, Etnograf.múzeum MT, MM Bratisl., BM Bans.Stiav., M Kežmarok, LM Rbk, Arch.ústav SAV, Trnava…) a tiež súkromní zberatelia.
Ale rada by som si ju pozrela (ba aj zostavila ) opäť.
Nemyslím, žeby sa SNM zapojilo… -
jasné, v tomto teple môžu zaujať len historické :
OBJEMOVÉ MIERY
bečka/bočka – sud
džber – drevená okovaná nádoba s obsahom 68 – 84,6 l
fúr – 28 – 36 okovov
okov – uhorský 54,3 l, rakúsky 56,58 l, veľký 61,1 l, alebo 85 holieb
holba – 0,7 l, väčšia 1,749 l, menšia 0,84 l
korec – pôvodne miera na sypaniny, 25-85 l, neskôr ustálená na 30 l alebo 25 kg
gbel – 13-156 l (používané aj vo forme kabel)
kubulus/lukno – miera na sypaniny 156-159
merica – 30-60 l, bratislavská 61,5 l , trnavská 31, 3 l, viedenská 42,3 l
miera – pôvodne v objeme 54-67 l
mierka – na severovýchode Slovenska 7,5 l, inde až 10-15 l
mut – 24 bratislavských meríc (1 300 l), ale aj 31 bratislavských meríc
pinta – 1,9 – 2,1 l
pintlík – 0,4 až 0,5 l (pol holby)
romplík – 0,2 l (slávne dva deci)
tretiník – miera na víno, asi 20 – 24 okovov
tyna – približne 68 l
viko – veľmi rozmanitá mierka, v roku 1848 uzákonený objem 26,67 l , alebo 32 holieb
žajdlík – 0,35 l, ale aj 0,47 l, alebo pol holby -
lazymann,
pôsobíš ako odborník na pozdvihnutie sebavedomia.Dám na teba typ mojej mame. -
Musím odpovedať, milá Lujza, najmä z dôvodu – potenciálnej polemiky.(na ktorú sa, pravdaže teším, lebo s osobou so zrelými názormi moc rada polemizujem. Polemika, ako som už viackrát uviedla, je pre mňa pozitívny pojem. Posúva názory vpred)
Priznám to, viac rokov som bola entuziálny muzejník a i teraz ako i navždy som s muzejníctvom spojená pupočnou šnúrou.Nikdy, nikde som nezažila také perfektné kolegiálno-odborné vzťahy, ako v múzeu. A toľko múdrych ľudí. Ale i toľko nerozhodných, komótnych a unpragmatických ľudí.
Prežila som časy, kedy bolo dostatok financií a zbierky sa budovali jedna radosť. I na výstavy a expozície bol dostatok(aj libretá a scenáre sa zaplatili) Zažila som však i éru, kedy nebolo na nič, výstavy sme robili na kolene!!!a boli to prvé výstavy v danej téme a boli úspešné u laickej i odbornej návštevnosti.
Ale je fakt, že sme prijali nový systém. Ke´d neboli peniažky v múzeu – tak som žiadala o všetky možné granty. A bolo i na publikácie, na zbierky, na autorské honoráre. Stálo to viac námahy, no a čo ?
Tiež nemám pochopenie pre tých večných ufňukancov. A tak ďalej….
No, to by pre počiatočnú diskusiu snáď stačilo, aj to uvidíme… -
ešte k jednej cigaretke ..patria :
KUSOVÉ MIERY
hromádka – 13 snopov
hrsť – množstvo čohosi, čo sa zmestí do privretej dlane
kopa – 52 – 92 snopov nevymláteného obilia, alebo 60 kusov niečoho (z lat. capecia)
kríž – 15 snopov obilia uložených do tvaru kríža
kyta – aj zväzok – zväzok ľanu, konopí s obsahom 20 až 24 hrstí (kyta sa ako miera používala do 15. storočia)
mandel – 15 kusov alebo kopa poukladaných 15 snopov
maradík – 18 snopov
pár – dva kusy, alebo dvojica tvoriaca celok
tucet – dvanásť kusov
žmuď – žmud– množstvo stebiel odtrhnutých na jeden raz -
bacil, súhlasím – nech je na výber, napr. historické sklo (čo tu bolo sklární na Slovesnku !!!) spojené trebárs s „kurzom“ podmaľby na sklené tabuľky. A predaj rámčekov, aby si tie maľbičky hneď deti (alebo dospeláci) zapaspartovali. Atď, atď…Len pri takomto podujatí sa dá vymyslieť mnoho ďalších atraktivít, o ktorých som vlastne hovorila.
lucia – dobrá otázka, kto má právo určovať, čo je gýč, čo už je dekorativizmus. A tiež, kto má právo obmedzovať ľudí, čím sa obklopia ? V akom interiéri /prostredí sa cítia dobre a čo ich neruší ?
Veľmi zaujímavá téma ohľadom vkkusu a gýču. Ešte nedávno platilo, že historizmus ako zmes štýlov/slohov je celý dekadentný. A pozrime sa, ako idú „na odbyt“ predmety z tohto obdobia !
Škoda, budem mimo comp, ale teším sa na debatu po príchode. -
lazyman, i ja v niečom s tebou súhlasím. Ja osobne by som radšej navštevovala výstavy prezentujúce zbierkový fond daného múzea a výstavy prezentujúce monotematicky viaceré zbierkové fondy jednotlivých múzeí. A tak podobne. Ale koľkých návštevníkov by to prilákalo ? A myslíš na tie malé mestské múzeá a vlastivedné múzeá, ktoré už odprezentovali celý svoj fond v rozličných variáciách pre viacero generácií ? Čo s tým ? Opakovať ? Zaujmú tie predmety deti ? Aj o tomto to je. Jednoducho si už ani múzeum nemôže dovoliť žiť len z výstav svojich fondov, lebo ho budú obchádzať stometrovým oblúkom. Žiaľ, ľudia chcú atraktivity a pokiaľ si ich budú pýtať od štátnej inštitúcie akou sú múzeá, tak muzejníci nesmú ich požiadavky odignorovať.
-
lazyman, dobre si si prečítal podklad na ktorý si odpovedal ?
Je tam niečo o kvalite práce múzeí ??? Je to postreh o aktivitách hradov/zámkov, ktoré priťahujú najviac návštevníkov. A hneď zhora je rozlíšenie – múzeum – hrad. Ak má najvyššiu návštevnosť zámok XY kde každú noc vylieza mŕtvy z krypty, tak asi chcú návštevníci oživené mr´tvoly a nie výstavu, napr. historické sklo.
Archívy ? Kvalita ? Ja by som ju merala počtom spracovaných jednotiek, aby mohli historici, archívnici, bádatelia a tí ostatní osvetliť čo najväčší diapazón faktov a udalostí. Čím by vytlačili z postov poloprávd napríklad tie hradné legendy.