bulsara
Forum Replies Created
-
A pritom by riešenie bolo úplne triviálne … Úplne by mi stačilo, aby niekto od fachu (Mišo Š. či vyššie menovaný žijúci) povedal – tá tlstá ropucha plná kamenného tuku – tá severozápadná bašta bola dotvorená do dnešnej podoby v polovici, či v druhej polovici 16. storočia …. A už by som prestal, už by som nelepil obrázky v skicári a neohrabane nečmáral farebné čiary bez ladu a skladu … :-D
-
Nemám proste guráž na „asteroidy“ … Ja riešim len také „trochariny“ :-) . Stále mi motá v hlave rébus, tak zľahka načatý šplechom o datovaní dostavby ochodze západnej hradby stredného hradu … Tým rébusom je usporiadanie poradia jednotlivých stavebných etáp, identifikovateľných na dnešných ruinách stredného hradu s ťažiskom na SZ baštu … Dlhá veta, nebude jediná. Ako „poučený“ laik, pamätám si z múdrych textov, že ak samotné holé múry nič neprezrádzajú o svojom veku, hilfnúť by mali kamenárske arch. prvky (ak sú vôbec dáke) … K dispozícii tu máme (na Lietave) kopu jednoduchých kamenných ostení drobných otvorov (okien, prieduchov, strielní …). Jednoduchých v zmysle žiadnych okosení hrán na lícnej časti (exteriérovej). Z vnútornej strany sú identické aj s tými náročnejšími (s okosenými hranami v nadpraží a cca v 2/3 bočných hrán) … Pozrime sa na malú selekciu … (zdatní isto trafia, čo je odkiaľ). Akoby ich jedna mater mala :-) … Podľa múdrych textov časť z nich je v thurzovskom murive a časť (identifikovaná datovaním v múdrych textoch) v kostkovom murive … A teraz si skúsme podla tejto pomôcky zadefinovať, či bolo najprv vajce a až po ňom sliepka alebo ….. :-D
-
Jediné miesto na mini-pinčes som vtedy „objavil“ tesne pod polygonálnym bastiónom … ale fakt len na mini …
-
A predsa len sem dám čosi, čo pôvodne malo byť obranou proti tvojmu prvému „asteroidu“, a čo vzápätí spôsobilo, že z „jozo“ sa musel stať „bulsara“ :-) …
Ja aj keď pri mudrovaní väčšinou sedím za stolom, niekedy „neortodoxne“ zdvihnem zadok a poberiem sa „do prírody“ … A keď som raz tak chystal porobiť zase dáke kraviny na papieri, „trošku“ som si po tej prírode pochodil, aby som bol „hodnoverný“ :-D … Terén sa možno vydaril, ale zbytok (nižšie na výseku) bez komentára …. Ty si tam niekde vymyslel cestu k hradu … Aj keby som ako vymýšľal, mňa by to nenapadlo … Slabo vymýšľam. Napravím to ? …
-
naj, naj ty si hotová neriadená strela … :-D
O sebe si myslím, že občas „vypustím“ až pridrzlé myšlienky na to, že som laik totálne najlaikovitejší, bez odborného vzdelania … Napriek tomu ale vždy vychádzam z odborných textov už publikovaných … a len vlastným špekulovaním občas dospejem do bodu, že logika odborníkov nie vždy zodpovedá mojej logike. Nemám za sebou roky vedeckého štúdia a výskumnej praxe v teréne, tak radšej vždy „v tom bode“ stiahnem chvost (hoci niekedy veľmi pomaly :-) ) … Ale proste to, čo tu tak bohorovne vycapíš … a už si sa nedávno tiež predviedol …. to je fakt ako dopad asteroidu. Otázočka: máš prečítaných Gardavského, Bónu, Menclovú … ?
Možno zabŕdli do omylu oni a ty si ten ozajstný vizionár. V každom prípade, sánka mi spadla ……
-
Nechcem tu moc múdrovať (aj tak sa mi iste darí tak pôsobiť), len som posledným obrázkom vyššie chcel naznačiť, že v rámci „chaosu“ identifikácie jednotlivých fáz (mikrofáz) stavebného vývoja v tejto časti stredného hradu v priebehu 16. stor., ma prvotne „zaujalo“ opakované konštatovanie (aj na stránke nášho združenia), že: „rondelová, delová veža získala podobu v prvej polovici 16. stor za panovania Mikuláša Kostku“ … Môžbyť to tak aj bolo, ale s ohľadom na zrejmý fakt, že obmurovanie SZ bašty hrubým plášťom bolo posledným stavebným zásahom v tomto „kúte“ stredného hradu, nadstavba hradby na severnej strane (druhé podlažie, dnes takmer bez zbytkov zrútené) ako súčasť vybudovania obytného traktu s prejazdom Peréniho brány, bola (možno o chlp) staršia než dostavba SZ bašty do dnešnej „tlstej“ podoby … Ja len, že som v encyklopédii sl. hradov videl datovanie tohoto severného obyt. traktu do 2. pol. 16. stor.. a teda do thurzovskej éry (samozrejme samotné prerazenie Peréniho brány spadá do Kostkovej éry)…
-
No napísal som (tipoval som), že horná ochodza hradby so strielňami pochádza zo začiatku 16. stor.. Ak tú jedinú preživšiu strielňu (jej ostenie) „chvíľu“ očumujem, môže mať niečo spoločné s typom ostenia okenných otvorov (strielní) na hornom podlaží VSB či SZ bašty … Môžbyť teda pochádzajú z totožnej stavebnej fázy … z éry Františka Thurzu (3. štvrtina 16. stor.) … a možno strielne boli v tejto ére len upravované a samotná ochodza bola vymurovaná za Kostku … Už sa v tom motám, tak radšej končím …
-
Hm, dúfam, že si svojpomocne nepreskúmame ten hrad skrz-naskrz skôr, než nám dáky profesionálny historik-hradár vydá dáke poriadne analytické dielo o hrade … :-D (žartujem samozrejme).
No „riešil“ som tu „onehdá“ dýmnik, predsunutú vežičku, či dávnejšie padaciu/nepadaciu vstupnú bránu do hradu … Dám zase niečo :-) … Nebude to nič náročné, taký vychádzkový „nedeľný“ rébus. Však je tak strašne vonku pekne (aj keď je útorok) na hlboký november, že by sa aj murovať dalo, tak načo trápiť hlavu „ťažšími kalibrami“ …
Miesto deja – spojovacia (západná) hradba stredného hradu. Najväčšia a najkompaktnejšie zachovaná hradba na hrade (ak „veľký rondel“ nie je hradba :-) – ten je síce kompaktnejší, ale pôdorysne menší). Na 100% jej hlavná hmota bola vybudovaná koncom 15. stor. (Pavol Kiniži). Vrchná časť so streleckou ochodzou je (asi?) mladšia … Tipujem na začiatok 16. stor.. A práve na tejto ochodzi máme malý rébus (skôr možno s ohľadom na dostupné fakty a obrazové zdroje malinkatý) … Je ním počet a tvar strielní v predprsnom múre hradby. Moje riešenie je v priložených „montážach“ … Snáď jediné čudo, ktoré mi nedáva logický (a funkčný) zmysel, je ten prekliato nepraktický tvar strielne (?) číslo „5“ (nič iné ako pojem „strielňa“ ma nenapadá). Podobu zvyšných 8 môžeme odvodzovať zo zachovanej podoby strielne č. 2. Pravdu povediac aj výhľad z týchto zostávajúcich 8 nebol nič moc pre „kontrolu“ (najbližšej) spodnej úrovne kurtiny (pod hradbou) a nebyť ZS-bašty vo svojom pôvodnom tvare – podobe – výbave, obranci na ochodzi by boli k uvedenej polohe „slepí“ (strielňa na SZ-stene VSB síce je, ale na priestor pod soklom hradby je nepoužiteľná). Tá „5“, ale bola fakt divná :-) . Odhadujem, že spodný okraj vizuálneho výhľadu z nej končil ledva na úrovni ochodze dolnej hradby („múru nárekov“). Čo bolo nižšie ju už „nezaujímalo“ :-) . Prečo taká jedna výnimka? Prečo vôbec? To by mohli doriešiť iní … :-)
-
-
Taký pekný hrad a tak málo „historických záberov“ … Nebol by som to ja aby som to aj tu (trochu) nezaplácal … Renesančný palác 16.07. a. d. 2006 …
-
…………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………..
Uf to bola slohovka …, ale mimo témy, tak preč s ňou …
PS: k obnove a tomu „avataru“ – som z toho vedľa, na kompe v práci je to O.K., doma je tam dáka blbosť … Takže neviem, akí duchovia to ovládajú. Ak tam vidíte na vaších mašinách fúzatého pošuka, je to zle, ak je tam „šiška“ robotizovaného kovového lebkouna z jedného kultového albumu, tak je to správne …. :-)
-
Pociťujem nedostatok obrazového materiálu k „palácovým novinkám“ na hrade … Tuto som niečo viac, než je zvykom nájsť, našiel … http://www.skreality.sk/Web/Clanky/skr/Dispskr.aspx?ID=596&Source=/Web/Spravy/skr/Dispskr.aspx?ID=674&Source=/Web/CasopisHarmonogram.aspx
-
Hmmm, neviem v čom blbnem, ale za boha nemôžem ten ksicht vľavo od nicku zmeniť na to, čo tam má (definitívne) byť ….. :-(
-
Neskoro, moc som síce nehľadal, mal som v gebuli hneď adepta (adeptov), ale už som zlepil niečo dokopy … Myslím si, že najlepšie je „vytiahnuť z vrecka“ pojem „bašta“, či to bude veža, rondel či torión je už druhotné :-), „baštou“ nikto moc nepokazí … Ad „batériová veža“ (teda k veci), aj keď to má v pôdoryse uzavretý zvar (prevažne), v bardejovskom „okruhu“ ja vidím pár kúskov, ktoré moju predstavu o „batériovosti“ v zmysle definície napĺňajú dokonale … Neviem, či mestské fortifikácie sú ináč ponímané … V každom prípade oficiálne mestské tabule to pomenúvajú univerzálne najlepšie – t. j. „baštovo“ …. Ten posledný mastodont dole by možno hnidopich nazval „torionom“ :-) ….