augustin-ugroczy
Forum Replies Created
-
Tobol smajlik jako na povzbudenie, že si to ozaj dobre premyslel. Nič iné. Ideš na to dobre
-
Nuž palo, vyzerá že to máš teda vymyslené :-)
-
Dik za pochvalu harp.
S tou trstinou to je tak, že sa ťažko porovnáva s bežným materálom ako je napríklad minerálna vata a aj programy na počítanie energetickej hospodárnosti sa zameriávajú hlavne na parameter “tepelný odpor konštrukcie”. Takže ak by sme mali porovnávať tento parameter, tak trstina v bežnej hrúbke ako sa robí, čiže cca 300 až 350mm, má tepelný odpor približne ako 145mm minerálnej vaty. Lenže trstina okrem tepelného odporu disponuje ešte jednou vlastnosťou a to je tepelná kapacita. Tá je pri vate a podobných ľahkých materiáloch zanedbatelná, ale pri trstine výrazná a spôsobý že trstina sa vie teplom nabyť a uchovať ho nejaký čas v sebe. To je výhoda keď nieste doma a nekúrite, ale aj v lete to spôsobuje tzv. fázový posun -čiže cez horúci deň teplo absorbuje a vnoci emituje do exterieru -takže zabraňuje prehriatiu. A potom je tu tretia vlastnosť a to je nízky difúzny odpor v spoitosti s tým že trstina nestráca izolačné vlastnosti pri zvýšenej vlhkosti -čo napríklad vata stráca a rapidne.
Takže by som to zhrnul tak, že trstinová strecha je tak dobrá, že sa používa už tisícky rokov, napriek neustále sa meniacim teplotechnickým trendom :-)
-
Niečim podobným som prechádzal keď som projektoval rekonštrukcie druhým luďom. Ale najviac som sa do tejto témy zahrizol pri svojom vlastnom dome.
1.Takže najčastejšie narážam na problém ako spraviť kontinuálnu parozábranu keď sú tam tie trámy -no a na to som uspokojivú odpoveď pri takýchto domoch nenašiel. Jej zrealizovanie by si vyžadovalo tmelenie trámov, hoblovanie, a potom precizne lepenie fólie originálnou páskou -ešte som nebol na stavbe, kde by sa s tým ozaj vyhrali a spravili to ako treba.
2.Takže som sa začal zaujímať o materiály ktoré izolujú a nepotrebujú parozábranu, lebo sú paropriepustné. Tu je na trhu “chytrá izolácia” alebo nazývaná aj “striekaná” ide o niečo čo vyzerá ako purpena a teda spolahlivo zaizoluje krov. Nieje to však prírodný materiál, tak som pátral ďalej
3. Prišiel som k skúmaniu a vymýšlaniu nadkrokvových izolačných systémov. Tých je ozaj vela a celú vec s parozábranou rieši tým, že sa všetko montuje až nad krokvy -to sú tie šikmé trámy. Takže celý krov je potom viditelný z interierovej strany. Ako izolanty sa tu využívajú potom všetky možné produkty: polystyren, panely, minerálna vata, fúkaná celulóza, drevovlákno, konope, ovčia vlna, slama… Je však treba povedať že takéto riešenie môže finančne výsť aj na viac ako 2násobok bežného riešenia. Ide však o spolahlivé a krásne riešenie a ušetrí sa svetlosť /priestor/ v podkroví.
4. Takže keď som šiel robiť podkrovie na svojom dome, rozhodli sme sa s manželkou pre nadkrokvovú izoláciu. Potom čo som si zkreslil konštrukciu, začali sme hladať vhodnú kritinu a tu sa všetko zrazu, ani neviem ako to popísať. Proste sme sa dostali k rákosovej streche, ktorá spĺňala všetky naše potreby a na koniec bola aj lacnejšia ako konvenčné riešenie s izoláciou medzi a pod krokvi. Krov nieje ešte zobytnený, ale prikladám foto
-
Rád by som poradil, len by som si potreboval ujasniť niečo.: Ide teda i tú injektáž. Píšete že ste ju teda aplikoval, potom šla ta sanačka a dom následne znovu vlhol -ale už asi menej, alebo len lokálne.? -súdim podla ďalších komentárov ktoré ste písal. Znamená to že dom stále saje vlhkosť zo zeme aj napriek injektáži? Alebo že by šlo o vlhkosť z mokrých stavebných procesov? Ako je to dávno od toho omietnutia?
Ďakujem
-
Prajem pekný deň.
Predpokladám že teraz na betonovu dosk chcete dať tepelnú izoláciu a potom podlahové kúrenie.? Ak neuvažujete zateplovať, tak budete zrejme potrebovať nejaký relatívne silnejší zdroj tepla, takže tepelné čerpadlo by to nemuselo utiahnuť. Plynový kondenzačný kotol by to určite zvládol a asi aj nejaká peletová pec -ale na to je určite vhodné dať si to prepočítať a navrhnúť kurenárovi.
Výhodou podlahového kúrenia v starom dome je, že zohrieva na vlhkosť najnáchylnejšie časty domu -čiže styk podlahy a múru.
Určite však odporúčam mať aj krb, alebo pec. Tie sálajú infračervené svetlo ktoré zohrieva masívne múry a tie akumulujú toto teplo. Tiež pomáha vysušiť príliž vlhký vzduch a naopak, až by bol vzduch suchý, tak sa dá miska s vodou na pec a odparuje .
Robil som poradenstvo pri rekonštrukcii starého hlineného domu kde bolo presne toto riešenie a funguje im to tam výborne.
-
Myslím že to môžte spraviť presne tak ako píšete a asi sú to aj najtradičnejšie materiály aké sa dajú použiť. Ovčia vlna je vhodná do vlhkého prostredia. Rákos by sa dal nahradiť už len modernými prírodnými materiálmi, ako je drevovlákno, korok… Alebo dať vlny viac -do roštu, ten zaklopiť doskami, na to nastrielať štukatérsky rákos a ten omietnuť.
Prestupu vodných par by som sa nebál. Pary sa budú do značnej mniery vstrebávať do hlinenej omietky a potom do ovčej vlny. V príhodnom čase sa potom znovu uvolnia do vzduchu. Ak by chcelo ešte niečo emitovať smerom von, tak to pôjde cez spoje jednotlivých brvien zrubu -tam predpokladám že je výplň z niečoho vysoko paropriepustného -vlna, konope, slama mach…?
Tak asi takto