Hrad Plaveč čaká vďaka objavu postup v rebríčku veľkosti hradov

Obrázok k článku od zora.

Pôdorys hradu Plaveč v okrese Stará Ľubovňa a rovnako aj história jeho stavebného vývoja sa bude prepisovať. Ukázalo sa, že hradný objekt bol väčší, ako sa doteraz predpokladalo. Archeologický výskum tam počas leta nečakane odhalil základy murív, o ktorých sa predtým nevedelo. „V súčasnosti sú odkryté a čakáme na vyhodnotenie. Pravdepodobne ide o časť murív pred novoobjavenou bránou, ktorú sme zdokumentovali vlani. Hrad teda jednoznačne zväčší svoj pôdorys a možno sa posunie v rebríčku veľkosti hradov na Slovensku o zopár priečok nahor,“ povedal pre agentúru SITA Martin Sárossy, koordinátor projektu obnovy hradu, ktorý realizuje obec Plaveč s podporou Ministerstva kultúry SR.

 

Takýto nález archeológovia ani pracovníci zapojení do obnovy hradu neočakávali, nenasvedčoval tomu ani terén. Prvotným zámerom projektu obnovy hradu je totiž zachovať to, čo ostalo z hradu nad zemou. „Chceli sme zachrániť asi 1,5 metra vysoké torzo múra, pri ktorom sme nevedeli, aký mal v skutočnosti tvar. Predpokladali sme, že pôjde len o nejaký úzky múr na menšej ploche, no dostali sme sa k rozsiahlemu výkopu, pretože ten múr stále pokračoval a zrazu na neho stále niečo nadväzovalo. Takýmto spôsobom sme sa od prvotného cieľa, zachrániť kúsok pôvodného muriva, dostali až k objaveniu rozsiahlejších častí,“ vysvetlil Sárossy, podľa ktorého boli objavené objekty zasypané pravdepodobne pri poslednej prestavbe hradu, keď už plnil skôr reprezentačnú ako obrannú funkciu. „Pre nás je to veľmi cenný údaj, pretože vďaka nemu vieme čítať stavebný vývoj hradu a určite sa o niečo obohatí aj prehliadka pre návštevníka, bude to zaujímavejšie,“ skonštatoval koordinátor obnovy hradu.

 

Z akého časového obdobia základy muriva pochádzajú zatiaľ nie je úplne jasné. Sárossy hovorí o rozpätí od 13. do 17. storočia, keď hrad menil postupne svoju podobu. „Indície nám zatiaľ, vzhľadom na použitý materiál, ktorým je vápencový kameň, z ktorého sú postavené staršie stavby, napovedajú, že sa tam nachádzajú prvotné architektúry,“ poznamenal. Faktom podľa neho je, že obranné múry v strmom svahu z plaveckého brala nad riekou Poprad boli dosť úzke, pričom sa zdá, že objavené murivo akoby podopieralo či postupne posilňovalo tieto múry. „Zo začiatku bol hrad zrejme, čo sa týka financií a materiálu, postavený subtílnejšie, teda hradby z toho obdobia boli v porovnaní s inými doslova tenké, nepresahovali hrúbku ani jedného metra. Neskôr boli pristavené a posilnené, čiže postupne, ako sa zvyšoval význam hradu a zdokonaľovali sa dobývacie techniky, tak prirodzene ich posilňovali. To, čo stačilo v 13. storočí, teda obrániť hrad pred lukostrelcami, nepostačovalo v 17. storočí, keď boli zbrane dokonalejšie,“ dodal.

 

Vďaka prácam, ktoré trvajú na hrade Plaveč šesť rokov, sa darí získavať väčšiu predstavu o tom, ako hrad kedysi vyzeral. Z čias jeho existencie sa totiž podľa Sárossyho nezachoval žiaden obraz či rytina. „Z obdobia krátko po zániku hradu v druhej polovici 19. storočia sa zachovali kresby hradu, kde už síce je ako zrúcanina, ale veľmi cenným údajom je na nich ešte zachovaná renesančná veža, ktorá nám určuje maximálnu výšku hradu. Ide o práce Viktora Miškovského (1838-1909), ktorý zdokladoval viaceré hrady. Máme aj jeho jeden fotografický záber z prelomu 19. a 20. storočia, čo má máloktorý hrad,“ uviedol. Prezentovať súčasné objavy však podľa neho nebude možné v rámci aktuálneho projektu obnovy, keďže prioritné zdroje z Ministerstva kultúry SR sú určené na záchranu ešte stojacích nadzemných častí. „Bude na obci, ako vlastníkovi hradu, či dokáže využiť aj iné zdroje, ako napríklad zdroje cezhraničnej spolupráce či zapojiť sa do nového programu na záchranu kultúrnych pamiatok, ktorý v tomto roku spustil Prešovský samosprávny kraj,“ uzavrel Sárossy.

 

Kamenný hrad Plaveč leží na miernom návrší nad rovnomennou obcou. Postavený bol okolo roku 1294 ako pohraničná pevnosť, vybudovať ho dal šľachtic Arnold. Jeho súčasný názov je odvodený pravdepodobne od názvu kmeňa Plavcov, ktorí obývali pohraničné oblasti vtedajšieho Uhorska. Na hrade sa vystriedali viacerí panovníci a významné uhorské rodiny, v 18. storočí hrad stratil vojenský význam. Jeho poslednými obyvateľmi boli ešte v 19. storočí Paločajovci, pre narušenú statiku hradu sa však presťahovali do kaštieľa pri Plavči. Hrad v roku 1856 postihol ničivý požiar, odvtedy pustol. Hrad Plaveč patril ešte pred niekoľkými rokmi medzi tie, na ktorých sa nerealizovali žiadne reštauračné či záchranné práce. Pomohol až národný projekt Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva, do ktorého sa obec Plaveč zapojila v spolupráci s Občianskym združením Rákociho cesta po prvýkrát v roku 2014.


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  
Kategórie: SITA, Hrady a zámky, Pamiatky

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.