Levice hrad
Najvýznamnejšou pamiatkou mesta je hrad, postavený v druhej polovici 13. storočia na strmom skalnom výbežku, siahajúcom do rozsiahleho močariska, napájaného vodami Hrona a Podlužianskeho potoka. Hrad mal za úlohu brániť prístupovú cestu z dolného Pohronia k stredoslovenským banským mestečkám. V hornej časti hradu sa zachovali zrúcaniny gotického paláca, najstaršej časti opevnenia. Pri jeho múroch z východnej strany sa zachovala spodná časť kruhovej bašty, na ktorú bol v 19. stor. nadstavaný letohrádok (v súčasnosti je v nej čajovňa). Zachovali sa obvodové múry pevnosti, kamenné nárožné rámovanie, gotický portál najstaršieho paláca, fragmenty omietok a opevnenia. V 16. stor. bol hrad rozšírený a spevnený zemným valom a kolovou hradbou na jeho hrebeni, čo neskôr postupne nahrádzali kamenným opevnením s nárožnými delostreleckými baštami. Ďalšie pevnostné objekty z obdobia tureckých vojen uzatvárajú dolné nádvorie. Najväčší z nich je renesančný obdĺžnikový kaštieľ (Dobóov kaštieľ) s poschodovou vežou nad vchodom do mesta z roku 1571. Z vonka bol prístupný iba padacím mostom. V 17. stor. bol kaštieľ nadstavaný a barokovo upravený. Miestnosti kaštieľa sú zaklenuté krížovými a lunetovými klenbami. V západnej časti nádvoria bol postavený tzv. Kapitánsky dom, so stredným schodišťovým rizalitom. Dnes má v ňom sídlo Tekovské múzeum. Na severozápadnom okraji nádvoria stojí mohutná polygonálna delová bašta, v ktorej bola v dávnych časoch hradná kaplnka, v rokoch 1663 – 1664 moslimská mešita. Na hradnú pevnosť nadväzovali mestské hradby, ktoré poskytovali ochranu stredovekému mestečku. Mali štyri brány: Cisársku, Bátovskú, Mlynskú a Malú bránu. V období stavovských povstaní, najmä však v roku 1696 bol hrad ťažko poškodený. Roku 1702 ho obsadili Rákózciho kuruci, ktorí sa ho pred ústupom z Levíc r. 1709 rozhodli zničiť. Hrad podpálili, pevnostné múry poškodili rúcaním, priekopy zasypali ruinami, takže hrad prestal mať hodnotu vojenskej pevnosti. Menej poškodené objekty tzv. dolného hradu boli neskôr opravené, nevhodné prístavby odstránené.
Levický hrad bol postavený pravdepodobne na prelome 13. a 14. storočia. Spresnenie datovania by mohol priniesť možný budúci výskum hradného jadra.Stavitelia si pre stavbu hradu vyhliadli nevysoké avšak močaristým územím obklopené návršie, ktoré od pokračujúceho hrebeňa oddelili šijovou priekopu. Jadro pôvodného hradu pozostávalo z blokového paláca, ktorý postavili na vrchole brala a viackrát zalamovanej gotickej hradby, ktorá vymedzovala malé predhradie (dnešný stredný hrad) v južnom úseku bola hrubá 2,2 m a studňovej bašty na severozápadnej strane hradného brala. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1318 kedy sa spomína v súvislosti s Matúšom Čákom. Po roku 1321 hrad pripadol kráľovi. Neskôr ho vlastnili Levickovci až do prvej pol. 16. storočia. V období 1/2 16. storočia sa Levický hrad stáva jednou z dôležitých protitureckých pevností. Postupne sa hrad ešte v období gotiky rozširuje severozápadným smerom, kde vzniká nové predhradie. Ku koncu 15. storočia dostáva parkánové opevnenie s tromi valcovými delostreleckými baštami. Začiatkom 16. storočia dostáva veľké južné nádvorie postupne opevnované až do konca 17. storočia. Levický hrad niekoľko krát odolal turkom hoci podhradné mestečko bolo niekoľkokrát vypálené. Turci ho však dobyli v roku 1663 no v rámci protiofenzívy ho cisárske vojsko dobylo už v r. 1664 naspäť. Po roku 1664 bol hrad znovu opevňovaný a ku koncu 17. storočia jeho opevnenie mohlo konkurovať aj súdobým bastiónovým pevnostiam. Opevnenie hradu bolo prepojené s mestským opevnením a hrad od mesta oddeľovala vodná priekopa. Do hradu sa vchádzalo kamenným mostom.
Upadok hradu nastáva už ku sklonku 17. storočia. Začiatkom 18. storočia boli niektoré jeho časti zámerne zborené. V rokoch 1688 – 1867 areál vlastnili rodiny Eszterházyovcov, Schöellerovcov až do roku 1945. Najstaršia časť hradu zostala v ruinách, dolná bola využívaná na prevažne hospodárske účely. Rozpad najstaršej časti hradu sa pokúsila zastaviť až konzervácia v 30-tych rokoch 20. storočia a následne v druhej pol. 20. storočia. V areáli hradu v súčasnosti sídli Tekovské múzeum s expozíciami.
Prvá konzervácia hradného areálu sa uksutočnila v 30- tych r. 20. storočia, kedy boli konzervované čiastočne vonkajšie bastióny a z priestoru stredného a horného hradu boli odstránené sutiny a murivá čiastočna zakonzervované. Následná konzervácia v 70-tych až 90-tych rokoch vo veľkom využívala nevhodné technológie (betón, vysoko nastavované cementové malty). V r. 2005 bol zrekonštruovaný juhozápadný bastión, ktorý v 90. tych r. 20. storočia vybágrovali bez predchádzajúcich výskumov. Do bastiónu umiestnili amfiteáter. Zároveň boli v r. 2005 realizované začisťovacie práce v strednom a hornom hrade opäť bez odborného dohľadu v súvislosti s pripravovanou obnovou hradných ruín. V r. 2009 bolo zakonzervované vypadnuté murivo na tzv. čajovni.
Biely, Pius: Milénium Tekova. Žiar nad Hronom, Aprint s.r.o. 2005, s. 74-75. Pius, Miroslav: Turci v Tekovskej župe. ZISK Levice, 2004, s. 67 – 69. Reško, Alexander Ing. - Behula, Pavol: Levice, Léva. KT s.r.o., 2001, s. 15.
Plaček M., Bóna M.: Encyklopédia slov. hradov, Slovart 2007
Kol. autorov: Renesancia, Slovart 2010
Gojdič I., Paulusová S.: Architektonicko-hist. výskum stredný a horný hrad - záverečná správa, 2007, archív TM
Text čiastočne doplený o vedomosti M. Martináka.
