• Starožitnosti a zbierky

  Vynálezy – spoločníci i zberateľský artikel

  Posted by dorotka on 27. apríla 2006 at 22:19

  Každý deň sme obklopení množstvom predmetov, bez ktorých si nevieme už život predstaviť, ale aj viaceré také, ktoré už stratili svoju pôvodnú funkciu. Niektoré z nich sme pre ich nepotrebnosť strčili do pivnice, ale nevyhodili. A to sa nám oplatilo, pretože sa časom stali zberateľským artiklom, dostali druhý dych a novú funkciu. Napríklad taká singerka. sedávame za ňou v Irish pube s pohárom Guinesu a premýšľame, ako vlastne prišla na svet, teda, kým ešte slúžila pôvodnému účelu – šitiu Vynález šijacieho stroja slúži prevažne ženám, ale pri jeho zrode stáli muži. Prvý, kto sa pokúsil zmechanizovať krajčírsku prácu, bol pravdepodobne Angličan Charles Wiesenthal (v r.1755). ďalší pokus bol v roku 1790, kedy dostal patent na šijací stroj stolár, opäť Angličan, Thomas Saint, bol to však šijací stroj obuvnícky. MM MMMMMMMMThomas Saint, 1790MMMMMMMMMMMMMMNemec Balthasar Krems prvý použil ihlu s uškom. Zaujímavý osud mal vynálazca, chudobný krajčír, francúz Barthelémy Thimonnier, ktorému sa v roku 1825 podarilo vyrobiť stroj s rôznymi zlepšovákmi. Tohto vynálezcu sa ujala firma špecializovaná na vojenské odevy (Germain v Paríži). Avšak jej zamestnnaci zo strachu, že ich stroje vytlačia pri revolte stroje porozbíjali. B.Thimonnier zomrel v chudobe a zabudnutí, vlastne ako mnoho vedcov onej doby. V roku 1845 si dal Američan Elias Howe patentovať svoj vynález, stroj na dvojitý steh. MMMMMMMMMMMMMMMM MMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMElias Howe, 1845 Jeden z modelov sa dostal i do rúk nemeckého imigranta Isaaca Merrita Singera, ktorý urobil na stroji niekoľko menších úprav a tento si dal patentovať ! Po sporoch medzi oboma nakoniec prišlo k dohode a podnikavý továrnik Singer začal v roku 1855 masovú výrobu šijacích strojov. MMMMMMMMMMMMMMMM MMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMSinger № 1, 1852 Akú použil reklamu? Dobrý krajčírsky majster urobí za minútu 25 stehov, ale stroj 300! Tak keď budete sedieť v nejakej pôvabnej krčmičke za šijacím strojom, pripite si na zdravie vynálezcom! MMMMMMMMMMMMMMMMMMMMM MMMMMMMMMMMMMMMMGritzner-Werke, Durlach, Nemecko, 1865-1931 Doplnené s láskavým súhlasom autorky.Každý deň sme obklopení množstvom predmetov, bez ktorých si nevieme už život predstaviť, ale aj viaceré také, ktoré už stratili svoju pôvodnú funkciu. Niektoré z nich sme pre ich nepotrebnosť strčili do pivnice, ale nevyhodili. A to sa nám oplatilo, pretože sa časom stali zberateľským artiklom, dostali druhý dych a novú funkciu.
  Napríklad taká singerka. sedávame za ňou v Irish pube s pohárom Guinesu a premýšľame, ako vlastne prišla na svet, teda, kým ešte slúžila pôvodnému účelu – šitiu
  Vynález šijacieho stroja slúži prevažne ženám, ale pri jeho zrode stáli muži.
  Prvý, kto sa pokúsil zmechanizovať krajčírsku prácu, bol pravdepodobne Angličan Charles Wiesenthal
  (v r.1755). ďalší pokus bol v roku 1790, kedy dostal patent na šijací stroj stolár, opäť Angličan, Thomas Saint, bol to však šijací stroj obuvnícky.
  MM

  MMMMMMMMThomas Saint, 1790MMMMMMMMMMMMMMNemec Balthasar Krems prvý použil ihlu s uškom.

  Zaujímavý osud mal vynálazca, chudobný krajčír, francúz Barthelémy Thimonnier, ktorému sa v roku 1825 podarilo vyrobiť stroj s rôznymi zlepšovákmi. Tohto vynálezcu sa ujala firma špecializovaná na vojenské odevy (Germain v Paríži). Avšak jej zamestnnaci zo strachu, že ich stroje vytlačia pri revolte stroje porozbíjali. B.Thimonnier zomrel v chudobe a zabudnutí, vlastne ako mnoho vedcov onej doby.
  V roku 1845 si dal Američan Elias Howe patentovať svoj vynález, stroj na dvojitý steh.
  MMMMMMMMMMMMMMMM
  MMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMElias Howe, 1845
  Jeden z modelov sa dostal i do rúk nemeckého imigranta Isaaca Merrita Singera, ktorý urobil na stroji niekoľko menších úprav a tento si dal patentovať ! Po sporoch medzi oboma nakoniec prišlo k dohode a podnikavý továrnik Singer začal v roku 1855 masovú výrobu šijacích strojov.
  MMMMMMMMMMMMMMMM
  MMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMSinger № 1, 1852

  Akú použil reklamu? Dobrý krajčírsky majster urobí za minútu 25 stehov, ale stroj 300!

  Tak keď budete sedieť v nejakej pôvabnej krčmičke za šijacím strojom, pripite si na zdravie vynálezcom!
  MMMMMMMMMMMMMMMMMMMMM
  MMMMMMMMMMMMMMMMGritzner-Werke, Durlach, Nemecko, 1865-1931

  Doplnené s láskavým súhlasom autorky.

  sasha odpovedal 17 years, 5 months ago 4 Členovia · 16 odpovede/odpovedí

  • cat_starozitnosti
• 16 odpovede/odpovedí

• 

  dorotka

  Member

  27. apríla 2006 at 23:00

  

• 

  sasha

  Member

  27. apríla 2006 at 23:16

  Dám vám hádanku

  Máme volka,
  celý vejde do chléva,
  len rohy nechá venku.

  čo to je?

  N E B O Ž I E C
  neboziec, nebozez, neboziečok, svidrík, s’vider, švider (šarišsky),
  nebozez (česky), bohrer, handbohrer (nemecky), auger (anglicky)
  ručný nástroj určený na vŕtanie otvorov do rôznych materiálov. Osobne sa nazdávam, že nebožiec bol univerzálnym termínom, ktorý až do nástupu vŕtačky zahŕňal všetky druhy a typy vrtákov s držadlom i bez neho.
  MMMM
  Tesár z Maciejowskej biblie, 13.storočieMMMMMMMMAlbrecht Dürer, cca 1496 (Musée Bonnat)

  Prastaré slovo nebozez, nebozíz, nabozec, njeboz pochádza z starogermánskeho slova “naba-gér”, “nebi-ger”, zloženého z “naben”- vŕtať a “geir”- kopija alebo čohokoľvek ostro zakončené.(Zdroj.)
  Anglické pomenovanie “auger” vzniklo z anglického “nave” a “gar” = “navegar”, teda “otáčajúci sa oštep”. Mutáciami – “a nave-gar”-“a nauger”-“an auger”-“nauger” a nakoniec vypustením “n” vzniklo dnešné slovo “auger”. (Zdroj.)
  Prvé vrtáky sa objavujú s najväčšou pravdepodobnosťou v strednom neolite a ich vynález možno spájať s umením založenia ohňa, pri ktorom sa, okrem iného, používal aj tzv. lukový pohon. 40.-10. tisíc rokov pred n.l. sa objavuje vrták na násade, ktorý sa v nezmenenej podobe používal až do 15. storočia, kedy možno doložiť prvé použitie tesárskej vŕtačky využívajúcej kľukový mechanizmus. Vrtáky v tvare, ktorý sa používa aj dnes začal používať angličan P. Cooke v roku 1770.

  
  Vrták s kopinatým hrotom
  Najstaršie vrtáky, nevhodné na ručné vŕtanie, mali tzv. kopinatý hrot, ktorý sa neskôr vyvinul do skrutkovnice, nerozlučne spojenej s dielom gréckeho matematika Archimedesa (287-212 pred n.l.), ktorú možno doložiť približne od roku 250 pred n.l.
  Okrem malých nebožiecov sa používal aj tesársky a kolársky nebožiec. Pracovným výstrojom pltníka bol veľký (kánový), náperkový (slimák) a tenký (vrtáčik) nebožiec. Vo francúzsku sa na zisťovanie kvality a zrelosti syra používa zvláštny nebožiec – trokar a pokiaľ treba odobrať vzorku dreva, napr. z krovu, je tu Presslerov nebožiec.

  MMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMM
  MMMMMMMMMMMM1MMMMMMMMMMMMMMMMM2MMMMMMMMMMMMMMMMMM3

  Obrázok 1 a 3 – burza na Červenom Kameni – tesárske nebožiece po 300,- Sk
  Obrázok 2 – z mojich prebytkov.

  Nakoniec slovenské porekadlo: Hľadí na nebožiec a vidí dláto.
  _________________________
  JÍLEK, F.-KUBA, J.-JÍLKOVÁ, J.: Světové vynálezy v datech, Praha 1977.
  KÁLAL, M.: Slovenský slovník, Banská Bystrica 1924.
  MATZENAUER, A.: Cizí slova ve slovanských řečech, Brno 1870.
  PAVLOVIČ, J.: Podivuhodné príbehy slov, Martin 2004, s. 109.

• 

  dorotka

  Member

  28. apríla 2006 at 0:30

  saša – skvostný materiál ! Od genézy slova, cez použitie až po obrázkový materiál so súčasnými cenami !
  To je na založenie aukčnej spoločnosti (remeslá).

• 

  sasha

  Member

  28. apríla 2006 at 20:11

  Ako malého ma šijacia mašina vždy fascinovala a s obľubou som pod ňou sedával. Ako veľkého ma fascinuje rovnako, len sa pod ňu už nezmestím. Dlho som bádal and tým ako ten zázrak funguje. Už to viem a vďaka inému fascinujúcemu vynálezu netreba na vysvetľovanie ani slová.
  MMMMMMMMMMMM

• 

  Anonymous

  Member

  29. apríla 2006 at 2:41

  no kde si toto nasiel…
  neuveritelne, po 40 rokoch mojho zivota som konecne pochopil princip sijaceho stroja. vrela vdaka

• 

  freya

  Member

  29. apríla 2006 at 7:39

  :glasses7:

  No vy ste ale sikovni, obidvaja!

• 

  dorotka

  Member

  29. apríla 2006 at 16:45

  saša – ako vravím, si ilustrátorský mág !
  Dodám (na ilustráciu) k šijacím strojom, že už v roku 1871 bola v Opave založená firma na výrobu šijacích strojov Minerva. Prvý šijací stroj a vlastne podnet na založenie firmy priniesol do Prahy V. Náprstek v roku 1863.

• 

  sasha

  Member

  29. apríla 2006 at 18:30

  Toho roku si skutočne pripomíname 135. výročie vzniku značky MINERVA, ktorá vznikla v roku 1871 vo Viedni kde si Emil Rezler a Josef Komárek založili svoju prvú dielňu – továreň na výrobu šijacích strojov
  Značkou (ochrannou známkou) firmy bola bohyňa Minerva s nápisom po obvode „MELIORA SUNT BONO INIMICA“ (Lepšie ja nepriateľom dobrého).
  V rokoch 1912-1913 sa výroba sťahuje do Opavy do objektov firmy „SILESIA”. V roku 1938 sa výroba sťahuje opäť, tentoraz do Boskovíc kde sa šijacie stroje vyrábali až do roku 1940, kedy bol závod preorientovaný na vojnovú výrobu. Po skončení vojny bol podnik znárodnený, premenovaný na “Minerva Boskovice” a výroba šijacích strojov pre domácnosť trvala do roku 1968. V povojnovom období bolo vyrobených 1 114 544 ks. Priemyselné šijacie stroje sa pod značkou “MINERVA” vyrábajú dodnes.
  ________________________________
  Archív autora.

• 

  dorotka

  Member

  1. mája 2006 at 5:07

  …že to byla lampa plná petroleje..
  Nebudem sa zaoberať vývojom svietidiel, vezmem si na mušku leitmotív clivej piesne Marty Kubišovej
  Vynález PETROLEJOVEJ LAMPY – Petrolejky – bol revolučným činom v histórii osvetľovacích telies.
  O autorstvo tohto vynálezu sa doposiaľ vedú spory. Poliaci dokázali, že v roku 1853 petrolejku skonštruoval a používal Ignac Lukasiewic v nemocnici mesta Ľvov, ale celosvetovo sa prisudzuje vynález Američanovi Benjaminovi Sillimanovi. Tento svoj vynález prezentoval v roku 1855.
  Ako prvá začala petrolejové lampy vyrábať továrensky videnská firma DITMAR. Továreň sa etablovala z manufaktúry založenej roku 1844 Rudolfom Ditmarom. Vyrábala rozličné potreby pre domácnosť, okrem iného aj olejové lampy.
  V roku 1864 nechal R. Ditmar patentovať svoj vynález zlepšujúci funkciu strojčeka a knôtu v petrolejovej lampe.
  V roku 1907 bola firma premenovaná na DITMAR BRÜNNER AG. Začiatkom 60-tych rokov 19. storočia už v Európe a Amerike existovalo niekoľkodesiatok tovární vyrábajúcich petrolejky v rôznom prevedení (sklo, porcelán, kamenina, smalt, liatina..) Tienidlá boli svojou výzdobou skla (matovanie, maľba, vryp,zdobenie ústia) klasifikované od najlacnejších (obyčajné priehľadné sklo) po najdrahšie. Princíp použitia kvalitného a drahého materiálu sa prirodzene prejavil i v spodnej časti – nádobke na petrolej.
  Takmer v každej domácnosti existovali dve – tri petrolejové lampy, prenosné (niekedy i s plechovým zrkadielkom) a závesné.
  MMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMMM
  A tu ozaj detailná zväčšenina z katalógu budapeštianskeho domu Parisi z prelomu 19.-20.storočia
  (sľubujem, že to je posledná zväčšenina, už budú len miniatúrky) (chi, chi, chi… PP)

• 

  dorotka

  Member

  1. mája 2006 at 7:49

  Verejne ďakujem šikovnému Sašovi za jeho pomoc, rady a nezištnú pomoc.

• 

  Anonymous

  Member

  2. mája 2006 at 1:29

  len dodavam, ze najvacsia zbierka petrolejovych lamp v europe (1860-1940) sa nachadza v Podkarpatskom muzeu v Krosne (aj pamiatky po Ignacym Lukasiewiczu), nedaleko od Dukly.

• 

  sasha

  Member

  7. mája 2006 at 20:39

  Téma petrolejových lámp je jednou z TÝCH tém. Opätovne však musím vytiahnuť nebožiec a zavŕtať. V petrolejovej lampe sa na svietenie využíva organické médium – petrolej. Iba veľmi málo obyvateľov Slovenska (keď vôbec nejaký) si pamätá inú lampu ako petrolejovú. To je dostatočný dôvod na to, aby každé svietidlo so zásobníkom na „energetické médium“ – palivo bolo označované ako „petrolejová lampa“. Ľudstvo, až do objavenia elektriny, si preukázateľne na svoj civilizačný vývoj svietilo tisícky rokov a na svietenie sa okrem sviečok používal aj loj, olej, lieh, benzín a plyn (lampy s vlastným zásobníkom plynu). V prvom vstupe sa obmedzím iba na niekoľko doplňujúcich údajov.

  

  Petrolej v roku 1849 prvý vydestiloval z ropy kanadský lekár a geológ Abraham Gesner (1797-1864).
  Poľský lekárnik Ignacy Lukasiewitz 31. júla 1853 použil lampu na petrolej pri operácii a 31. decembra 1853 mu bolo udelené privilégium na destiláciu petroleja.
  V roku 1857 američan Michael Dietz skonštruoval a patentoval petrolejovú lampu, ktorá z trhu vytlačila olejové lampy.
  Možno je však všetko celkom inak. Na Internete som našiel tento údaj
  V roku 1815 bolo viacero ulíc v Prahe osvetlených „petrolejovými“ lampami.
  Jediný háčik je v tom, že v američtine „petroleum“ = „nafta“.
  ____________________________
  Internet:
  http://www.bookrags.com/sciences/sciencehistory/kerosene-woi.html
  http://www.sjgs.com/history.html#ancient_to_present
  http://www.infoplease.com/ce6/sci/A0860339.html

• 

  sasha

  Member

  25. októbra 2006 at 17:41

  Spomenul som si na túto tému po tom čo mi známy priniesol petrolejku na identifikáciu. Skoro som ju už nenašiel :| .

  
  Petrolejová lampa
  Ditmar u. Brünner
  Wien
  cca 1910

  Petrolejky patria medzi najkrajšie starožitnosti a stále ešte môžu slúžiť svojmu účelu. Niektorým to však nestačí a chcú vedieť aj to kto petrolejku vyrobil. To môže byť niekedy problematické, pretože výrobcovia ich zriedkavo značili alebo zo značky nevieme nič vyčítať. Pre bádavcov niekoľko značení na ovládacom koliesku, ktorým sa posúva knôt.

  

  1. Gebrüder Brünner AG, Rakúsko-Uhorsko, Viedeň
  2. Falk, Stadelmann & Company Ltd (lampy značky “VERITAS”), Anglicko, Londýn
  3. C. A. Kleemann, Nemecko, Erfurt
  4. Wild & Wessel, Nemecko, Berlín
  5. Rudolf Karl Ditmar, Rakúsko-Uhorsko, Viedeň
  6. Ch. Pigeon, Francúzsko, Paríž
  7. Kaestner & Toebelmann, Nemecko, Erfurt
  8. Kaestner & Toebelmann, Nemecko, Erfurt

• 

  dorotka

  Member

  15. novembra 2006 at 23:31

  saša, taká arogancia, až nejapnosť – skvelé, úžasné značky. Mne, konkrétne, veľmi prínosneé. DIKY.

• 

  harp

  Member

  16. novembra 2006 at 19:35

  Prekrasne Saša. Toto som vzdy potreboval :) Pridavam aj ja svoju znacku do mlyna.

  
  Foto: Ja, dnes na chate na ktoru zajtra vsetci pridete. Na fotorafii je petrolejka prave z tejto chaty, Bohuzial v nej nie je petrolej.

  Napis “Made in Czechoslovakia . MARS .”

Log In to Reply