aktivita diskusia Pamiatky Veľký kaštieľ v Oponiciach

  • Veľký kaštieľ v Oponiciach

    Posted by harp on 17. novembra 2008 at 13:54

    Ahojte hradari, objavil som stranku firmy, ktora sa zaobera komplexnou rekonstrukciou kastiela v Oponiciach. Je tam aj vizualizacia celeho projektu. Co vy na to? http://www.loox.sk Fero Kostros Informacie o kastieli: Kaštieľ Apponyiovcov Pôvodne renesančný kaštieľ obklopený zvyškami rovnako krásneho nglického parku. Kaštieľ postavili v 16. storočí a v roku 1844 ho klasicisticko-novogoticky upravili. V tomto období tu Apponyiovci v roku 1822 založili knižnicu, ktorá v časoch svojej najväčšej slávy obsahovala 25 000 zväzkov kníh. Z toho asi 10 000 zo 16. storočia.Ahojte hradari,
    objavil som stranku firmy, ktora sa zaobera komplexnou rekonstrukciou kastiela v Oponiciach. Je tam aj vizualizacia celeho projektu. Co vy na to?
    http://www.loox.sk
    Fero Kostros

    Informacie o kastieli:
    Kaštieľ Apponyiovcov

    Pôvodne renesančný kaštieľ obklopený zvyškami rovnako krásneho nglického parku. Kaštieľ postavili v 16. storočí a v roku 1844 ho klasicisticko-novogoticky upravili. V tomto období tu Apponyiovci v roku 1822 založili knižnicu, ktorá v časoch svojej najväčšej slávy obsahovala 25 000 zväzkov kníh. Z toho asi 10 000 zo 16. storočia.

    uskalienka odpovedal 12 years ago 9 Členovia · 22 odpovede/odpovedí
  • 22 odpovede/odpovedí
  • strombus72

    Member
    17. novembra 2008 at 16:26

    Som ale zvedavy co sa stane s inerierovymi detailami{napr. maliarska vyzdoba}.?
    Co mam namysli- priklady:


  • rado-z-mt

    Member
    17. novembra 2008 at 21:23

    Čo ja nato? Jednoduché. Presunúť tento objekt do témy ” Červená a čierna kniha pamiatok”, či ako sa to volá, čo Benignus spáchal…Miesto drevených trámov ocelové opachy, miesto šindľa asfalt…..ani neočakávam, že by sa tam niekto páral s malbami a štukami…. :o :cry:

  • benignus

    Member
    18. novembra 2008 at 13:45

    Vyzerá to, že referencie tej firmy sú biedne, čo sa týka skúseností pri rekonštrukcii pamiatok resp. reštaurovania.
    Typickým príkladom jej činnosti je na ich stránke uvedená
    “výstavba nákupného centra Aquario – Nové Zámky”
    alebo “Spevnené plochy – Lagermax: dláždená parkovacia plocha; oplotenie a osvetlenie areálu”.

    Nechcem súdiť dňa pred večerom, preto zatiaľ len opatrne vyslovím pochybnosti, že rekonštrukciu (ktorá sa chvalabohu! rozbehla) robí firma bez akýchkoľvek skúseností či referencií v pamiatkovej starostlivosti. Ale – buďme objektívni – koľko firiem na Slovensku sa môže chváliť svojimi skúsenosťami a kvalitnými referenciami pri obnove pamiatok?
    Častokrát práve pre tie firmy, ktoré niečo už obnovili, by bolo z pohľadu ochrany a autenticity pamiatky najlepšie, aby stavali už len tie spomínané spevnené plochy, ploty a nákupné centrá;-)

    Napriek tomu však už z fotografií vidieť isté diskutabilné riešenia – ako sú oceľové konštrukcie namiesto trámových alebo nadstavba atiky a zvášenie podkrovia, sptrešná krytina…uvidíme.
    Kaštieľ bol v hroznom stave, chcem veriť že bude zachovaných čo najviac autentických prvkov.

  • rado-z-mt

    Member
    18. novembra 2008 at 17:06

    Otázka : A má vôbec nejaký zmysel sa nad tým vzrušovať? Či to zabetónujú, obserú cimentom a napchajú oceľou – aj tak bude 99% ľudí spokojných, že sa to spravilo a že to stojí :twisted: Keby bola ochrana pamiatky aspoň na treťom – štvrtom mieste…ale pri Slovenských pamiatkach je ich ochrana a autenticita až na poslednom. Čo tam po nejakej malbe či freske….Hlavne, že budeme mať super hotel za 3 000,- na noc, nie? A ľuďom bude stačiť, že na stenu sa zavesí pár starých fotiek, ako to vypadalo kedysi…Šak nemáme problém vybagrovať 700 rokov starý hrad, či románske stavby v Leviciach, tak sa hádam nikto nezblázni s kaštielika 200 ročného…Možno o pár desiatok rokov, keď budú takéto pamiatky nenávratne zničené a zistíme, že okolité krajiny sa o to starajú presne opačne ako my, tak nám hrdým Slovákom dôjde. No ako čert nechce, znova neskoro…. :roll: :cry: Ale je tu svetielko optimizmu ! Sú ruiny, na ktoré dúfam žiaden developmagor nešiahne. Napr. taký Znievsky hrad, alebo Košeca…Či myslíte, že by predsa..???? No hádam nie :lol: :lol:

  • Anonymous

    Member
    5. decembra 2008 at 19:07

    ja bi som stel vedet co bi ste robili vi len tu kritizujete a ked to chce nietko opravit uz sa hadate ze toto je tantom a pod. vi ste podla mna chudaci!

  • chobot

    Member
    5. decembra 2008 at 19:31

    ja bi som stel vedet co bi ste robili vi len tu kritizujete a ked to chce nietko opravit uz sa hadate ze toto je tantom a pod. vi ste podla mna chudaci!

    Každopádne sa jedná o pamiatkový objekt nie ??? Tak by ma zaujímalo ako sa k danej realizácii obnovy za použitia daného materiálu vyjadrujú kompetentný ľudia z príslušného KPU. Hmm ???

    Vizualizácia ináč vyzerá pekne …

  • Anonymous

    Member
    5. decembra 2008 at 23:41

    ja bi som stel vedet co bi ste robili vi len tu kritizujete a ked to chce nietko opravit uz sa hadate ze toto je tantom a pod. vi ste podla mna chudaci!

    Každopádne sa jedná o pamiatkový objekt nie ??? Tak by ma zaujímalo ako sa k danej realizácii obnovy za použitia daného materiálu vyjadrujú kompetentný ľudia z príslušného KPU. Hmm ???

    Vizualizácia ináč vyzerá pekne …

    prosim ta co je skratka KPU???lebo ja sa v tom moc nepohybujem…je to pamiatkovy obejkt ale do teraz nanho kadzy kaslal ked sa zacne rekonstruvovat tak setci toto je zle a toto a pred tim???setci boli ticho skoro ndi onom nic newedel!

  • chobot

    Member
    6. decembra 2008 at 14:34

    ja bi som stel vedet co bi ste robili vi len tu kritizujete a ked to chce nietko opravit uz sa hadate ze toto je tantom a pod. vi ste podla mna chudaci!

    Každopádne sa jedná o pamiatkový objekt nie ??? Tak by ma zaujímalo ako sa k danej realizácii obnovy za použitia daného materiálu vyjadrujú kompetentný ľudia z príslušného KPU. Hmm ???

    Vizualizácia ináč vyzerá pekne …

    prosim ta co je skratka KPU???lebo ja sa v tom moc nepohybujem…je to pamiatkovy obejkt ale do teraz nanho kadzy kaslal ked sa zacne rekonstruvovat tak setci toto je zle a toto a pred tim???setci boli ticho skoro ndi onom nic newedel!

    Skratka KPU je Krajský pamiatkový úrad. Je pravda, že na kaštieľ ľudia do terajšej doby kašľali a je dobre, že sa rozhodol niekto daný objekt zrekonštruovať. Pravidlá ochrany, rekonštrukcie a obnovy určuje však príslušný KPU ( Krajský pamiatkový úrad ) vo forme rozhodnutia, v ktorom sa určí spôsob rekonštrukcie a z akých materiálov, aby nedošlo k znehodnoteniu pamiatkového objektu aj keď iniciatíva môže byť vedená z dobrým úmyslom.

    V utorok budúci týždeň budem v Oponiciach, takže pripravím pre portál Obnova.sk fotoreportáž a skúsim tam zistiť nejaké informácie ak budú ochotný ľudia komunikovať.

  • chobot

    Member
    9. decembra 2008 at 21:30

    Tak ako som sľúbil posielam skromné najnovšie foto kaštieľa,
    bola však hmla a sbs-káry nepustili do areálu nikoho z nás. Foto z 9.12.2008

  • aero

    Member
    14. septembra 2009 at 19:30

    Som architekt a zhodou okolností som tam včera bol na výlete Tá rekonštrukcia vôbec nevyzerá zle. Ten asfaltový šindel, o ktorom hovoríš je keramická bobrovka s čiernou glazúrou, a o tom, že to nerobia nejaký amatéri svedčí cibulová konštrukcia strechy nad severovýchodnou baštou kaštiela.
    Je to urobené, s citom, používajú poctivé materiály. To že tam nie je kresaný krov z toho sa hádam nezblázniš. Je to čistá jednoduchá oceľová konštrukcia, ktorá rešpektuje pôvodný tvar strechy a zabezbečuje primárnu ochranu pamiatky. Tie maľby dúfam budú zachované, je to prestížna záležitosť.
    Držím palce, aby to dobre dopadlo a zatiaľ to hodnotím pozitívne!!!! :)

  • aero

    Member
    14. septembra 2009 at 19:40

    a ešte jedna vec. tu na obnove je nejaký zlý redakčný systém. treba sa inšpirovať diskusiou na sme tam je to profícky doladené. ja som reagoval na MT ale zariadilo sa to samo. po odoslaní príspevku som sa musel znovu prihlásiť do fóra. trochu divné nie???

  • palo

    Member
    7. augusta 2010 at 22:52

    Peter Králik

    O knižnici

    Spomínam si na prvý kontakt s nádhernou knižnicou. Ako som ju videl na starých fotografiách a ako som zažil veľké sklamanie, keď som prišiel do Oponíc a knižnicu nenašiel. Začal som pátrať po jej minulosti, pýtať sa miestnych ľudí. Cez knihu vtedy zakázaného františkána Jozefa Gajdoša Oponická knižnica som knižnicu objavoval. Stál som v kaštieli v obrovskej sále, kde na tehlu obité múry už nepripomínali, že tu kedysi existovala 25 000-zväzková knižnica, a pýtal som sa – prečo?

    Začiatkom 90. rokov začala budova pripomínať mesačnú krajinu a za bieleho dňa sa z nej strácali zábradlia a iné druhotné suroviny. Stále som v sebe živil nádej, že príde deň, keď niekto kúpi veľký kaštieľ a vráti mu aspoň časť jeho zašlej slávy. Roky ubiehali, budova kaštieľa chátrala a rozpadala sa.

    Po roku 2000 som v Oponiciach a okolí verboval ľudí do novovytvoreného združenia Apponiana, ktoré som založil s hŕstkou nadšencov. Brigádnicky a vo voľnom čase sme kultivovali park aj budovu kaštieľa. Boli sme však ekonomicky slabí na to, aby sme sa pustili do rekonštrukcie strechy či iných stavebných aktivít. Preto sme to po dvoch rokoch vzdali a naše aktivity sme presmerovali k oponickému hradu. Doteraz sa hrad pravidelne čistí od náletových drevín a ruka v ruke s pamiatkarmi a archeológmi naši chlapci zachraňujú jeho rozsypané múry. V posledných dvoch rokoch sa pustili do stavania juhozápadnej veže “Tereš“, ktorá by sa dala dobudovať do podoby zo 16. storočia.

    Nové časy

    V roku 2006 torzo kaštieľa kúpila nová spoločnosť, ktorá sa pustila do rekonštrukcie. Najprv začali zachraňovať budovu staticky. Pochopiteľne. Veď na tretine objektu už chýbala strecha a vyrastajúce kríky skôr pripomínali zimnú záhradu ako povalu kaštieľa. Niektoré z múrov boli naklonené a narušená bola aj statika južnej veže, ktorá sa začala oddeľovať od pôvodného traktu kaštieľa. Paralelne s týmito prácami sa noví vlastníci museli popasovať aj s ďalšou nepríjemnosťou a pozostatkom minulosti, a tým bola azbestová krytina, ktorou bol kaštieľ v časoch socializmu zastrešený. Niekoľko nákladných áut vyvážalo sutinu na špeciálnu skládku, aby nedošlo ku kontaminácii životného prostredia karcinogénnym azbestom.

    V roku 2007 začali s armovaním a prípravou betónovej deky na celom rozsiahlom objekte, aby podľa projektov architekta a statika bola budova z bezpečnostného hľadiska zabezpečená. Niekoľko desiatok ton oceľových prútov a betónu zomklo staré, ale hrubé múry renesančnej stavby do jednoliateho celku. Južná veža kaštieľa, na ktorú sa pripravovala nádherná replika pôvodnej kopuly, bola tiež staticky ukotvená k celej stavbe a zosilnená, aby udržala na sebe túto dominantu kaštieľa, ale aj Oponíc a okolia.

    Nezabudli na park

    Tento rok začali stavať oplotenie parku kaštieľa, ktoré bolo na mnohých miestach porušené, a tak sa z parku stávalo korzo výhodné pre zlodejov, ktorí kaštieľ drancovali. Veľkorysosť a benevolentnosť, ktoré dovtedy spôsobili kaštieľu obrovské škody, sa skončili a noví vlastníci v záujme ochrany majetku rozhodli o uzatvorení parku. Tento priestor začne o dva roky fungovať tak, ako kedysi. Developeri citlivo pristúpili k riešeniu parkového komplexu a na pôvodných základoch, vychádzajúc z minulosti, postavia “záhradníkov dom“ a na existujúcej torzálnej stavbe v parku dobudujú pôvodnú koniareň a garáže, ktoré budú slúžiť hotelovým hosťom. Park s rozlohou 7,5 ha tak dostane technické know-how.

    Medená veža

    Takmer presne na deň nedožitých 93. narodenín albánskej kráľovnej Geraldiny, ktorá v kaštieli prežila svoje detstvo a mladosť, pripravili noví vlastníci darček v podobe nádhernej kopulovej veže, presne takej, aká tu existovala do roku 1948. Tá pôvodná bola pokrytá drevenými šindľami, nová sa pýši medeným plechom. Parametre veže boli úctyhodné: výška presahovala 15 metrov a jej rozmery v päťuholníkovom pôdoryse boli 6 x 7 metrov. Celá veža vážila 11 ton. Výška murovanej južnej veže, na ktorú kopulu umiestnili, merala po rímsu 11 metrov, a tak celková výška veže dnes dosahuje 26 metrov. Stavali ju na nádvorí niekoľko mesiacov a nádhernú klampiarsku prácu na nej odviedla partia skúsených majstrov z neďalekých Vrábeľ. Do veže umiestnili aj špeciálne puzdro so súčasnými peniazmi a novinami, ako aj mená staviteľov a majstrov, ktorí sa podieľali na jej výstavbe. Presne tak, ako sa to robievalo aj v minulosti.

    Luxus histórie

    Mal som sen, ktorý sa mi začína plniť. Bol o tom, že starý, ale vzácny kaštieľ raz povstane z prachu a nestane sa terčom špekulantov, ale že sa doň raz vráti minulosť. Vďaka spoločnosti I&P Slovakia sa začína môj sen meniť na skutočnosť. V októbri 2010 by zrenovovaný kaštieľ so vzácnou barokovou apponyiovskou knižnicou mal privítať ako hotel svojich prvých hostí.
    Čítajte viac a pozrite si historické fotografie: TU.

  • palo

    Member
    7. augusta 2010 at 22:56

    Toto leto sa Oponice stali opäť obľúbenou destináciou maďarských turistov. Keď sa o rok a pol sprístupní apponyiovská knižnica v obnovenom renesančnom kaštieli, obec sa dostane do pozornosti celej Európy. Na prílev turistov sa už začína pozvoľna pripravovať.

    Ešte tri roky dozadu bol takzvaný veľký kaštieľ v Oponiciach na pokraji zániku. Od vlaňajšieho augusta ho opäť zdobí baroková kupola, do konca roka by mali získať novú omietku veže, na jar je zas naplánovaná obnova celej fasády.

    Obnovujú aj tenisové kurty

    „Popritom sa ťahajú inžinierske siete a inštalácie, renovuje park aj hospodárske budovy,” dopĺňa Peter Králik, hovorca firmy I&P Slovakia, ktorá v roku 2006 kaštieľ zo 16. storočia odkúpila a už druhý rok ho rekonštruuje, aby z neho vytvorila luxusný hotel a prinavrátila mu zašlú slávu. Termín otvorenia je naplánovaný na jar 2011.

    Pri zrenovovanej bývalej hospodárskej budove vyrastie moderné wellnes centrum. Obnovovať sa bude aj kamenná stavba v parku, ktorá v minulosti slúžila na ustajnenie ušľachtilých koní, či ako garáže luxusných áut posledných majiteľov panstva. „Jej využitie v novom hotelovom komplexe bude viacúčelové a bude poskytovať služby pre hotelových hostí,” informuje hovorca. „Potešujúca je aj obnova bývalých tenisových kurtov, kedysi antukových, v súčasnosti s pevným povrchom. Tie vyrástli v parku ešte v 20. rokoch minulého storočia ako odozva na Wimbledon, ktorý sa stal obľúbeným miestom návštev Apponyiovcov. Využívali ich až do roku 1935.”

    Park sa upraví do historickej podoby, bude v ňom umiestnený kamerový systém, ktorý bude monitorovať celý areál. „Zrejme sa sprístupní aj pre verejnosť, avšak s otváracími a zatváracími hodinami, ako je to štandardom u zámockých parkov inde v Európe,” hovorí Peter Králik. Zachovajú sa v ňom mnohé vzácne stromy, ktoré Apponyiovci vysadili – okrem iného platany, ginko biloba, orech kráľovský, či javory mliečne.

    Baroková knižnica: Očakávajú európsky záujem

    Unikátom, ktorý má šancu pritiahnuť do kaštieľa nielen hotelových hostí, je baroková knižnica s 30-tisíc zväzkami kníh. „Vracia sa na pôvodné miesto po 30-tich rokoch, a treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že od roku 1945 stála na periférii záujmu našej spoločnosti a tieto neľahké časy prežila akoby zázrakom. Očakávame, že jej znovuumiestnenie v Oponiciach pritiahne množstvo zvedavcov nielen z okolitých krajín, ale aj zo vzdialenejšej Európy či sveta,” prognosticky dodáva Peter Králik, ktorý sa ako jeden zo znalcov histórie rodu Apponyiovcov angažoval za jej obnovu. „Je to veľmi vzácna bibliotéka, ktorá bola do 40-tych rokov známa v Londýne, Viedni, Paríži,” vymenúva. Obnova knižnice už začala, interiér postupne získava podobu spred 70-tich rokov.

    Pre verejnosť sa stane prístupnou v impozantnej pôvodnej galériovej miestnosti, ktorá nadobudne podobu z čias Apponyiovcov. „Snažíme sa sem navrátiť čo najviac pôvodných predmetov. Koncom 30-tych rokov, kedy sa kaštieľ po predčasnej smrti posledného majiteľa Henricha dostal do exekúcie, si tu podávali kľučky obchodníci z celej Európy a za smiešne ceny skupovali trofeje a umelecké predmety. Dnes sa nachádzajú v múzeách v Prahe či Budapešti.”

    K základným pilierom (turizmu) však podľa neho patrí ubytovanie. „Hotel nebude prístupný pre všetky sociálne kategórie, už preto teraz oslovujem ľudí, aby si pripravovali svoje domy, ktoré sú z väčšej časti nevyužité pre vlastnú potrebu, a zriadili v nich nezávislé ubytovanie pre turistov. Privátne ubytovanie je už na Slovensku bežné, nie však v našom regióne. Verím však, že keď sa do toho pustí ten prvý, susedia sa čoskoro pridajú.”


    Králik: Neobjavujeme nič nové

    Na udržanie turistov je podľa neho dôležitá ešte jedna vec – profesionálny a zároveň rodinný prístup pri sprevádzaní pamiatkami. „V tomto smere sa trochu obávam, či sa nájde dostatok vhodných adeptov,” konštatuje. So 16-ročnou praxou sprievodcu vie, o čom vraví. „Okrem prefektnej znalosti cudzích jazykov treba mať tiež v krvi apponyiovskú históriu, aby sa nestalo, že na nejakú otázku nebude vedieť sprievodca zareagovať, ako sa to, žiaľ, stáva na iných kaštieľoch a hradoch.”

    Najlepšie by podľa neho bolo, keby sa sprievodcovstva chytili mladí z najbližšieho okolia. „Práve táto generácia by mala opäť získať vzťah k apponyiovskej histórii, keďže generácie po 50-tych rokoch k nej mali vlažný, až nijaký vzťah, čo bolo do veľkej miery spôsobené existujúcim režimom a jeho nezáujmom o väčšinu historického dedičstva.”

    Aj vlastné aktivity vníma najmä ako nadväzovanie na pretrhnutú historickú niť. „O nič iné nám v rámci obnovy pamiatok nejde, neobjavujeme Ameriku, iba sa vraciame k tomu, čo tu vždy bolo. Bolo by úžasné, keby sem ľudia opäť chodievali rovnako ako umelci v 19. storočí. Keď sa maliarov a básnikov v tom čase pýtali, čo ich sem ťahá, odpovedali: jedinečná atmosféra a pokoj, ktoré prinášajú inšpiráciu.” Na otázku, odkiaľ podobné tvrdenia pozná, sa Peter Králik pousmeje: „Stačí si otvoriť niektorú z kníh z apponyiovskej bibliografie.”
    Čítajte viac v článku Ivety Bakovej z 1. septembra 2009 – TU.

  • palo

    Member
    7. augusta 2010 at 23:08

    Naposledy patril objekt Poľnohospodárskej univerzite, ktorá nemala peniaze na jeho opravu. Stavba sa rýchlo menila na ruinu a strácala sa pred očami. Záchrana vo forme nového majiteľa prišla až vtedy, keď už v kaštieli rástli stromy, strecha bola zničená a z múrov zostali iba torzá.

    Noví majitelia chcú z objektu urobiť štvorhviezdičkový hotel s wellness službami. Otvorenie plánujú v máji budúceho roka. Hostí však chcú lákať aj na kvalitnú vinotéku a ešte jednu raritu. Do jednej časti kaštieľa by sa mala vrátiť slávna apponyiovská knižnica, ktorá mala kedysi viac ako 30-tisíc vzácnych kníh. „Dnes je jej značná časť v depozite Slovenskej národnej knižnice a máme dohodu, že nám ju prepožičajú,“ tvrdí Králik. Tá by mohla slúžiť nielen pre turistov, ale aj na vedecké bádanie. Ak by to vyšlo, bolo by to zaujímavé využitie kaštieľa pre verejnosť aj pre privátnych hostí.
    Zdroj: článok Jozefa Ryníka “Kaštiele: komu patria?” v časopise Týždeň č. 28/2010 z 11. 7. 2010.
    Celý článok nájdete TU.

  • palo

    Member
    7. augusta 2010 at 23:31

    Projekt Kaštieľ Oponice – obnova s dostavbou je dielom OK Križma – architektonický ateliér, Jaseňová 32, 94901 Nitra, Ing. arch. Otokar Križma a Ing. arch. Ing. Zuzana Križmová.

    Otokar Križma je absolventom Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave, odbor architektúra (1974), je členom Slovenskej komory architektov.

    Zuzana Križmová je absolventkou Stavebnej fakulty STU v Bratislave (2002) a Fakulty architektúry STU v Bratislave (2004). Je členkou Slovenskej komory architektov.

    Architektonický ateliér OK Križma pôsobí od roku 1990 v Nitre. Predmetom činnosti je návrh a projektovanie pozemných stavieb v oblasti občianske a priemyselné stavby, bytové domy a rodinné domy so spracovaním od originálneho ideového návrhu až po realizačný projekt.

    Medzi referenciami, ktoré má Architektonický ateliér OK Križma uvedené na vlastnej internetovej stránke, nie je okrem kaštieľa v Oponiciach žiadna iná obnova národnej kultúrnej pamiatky alebo inej historickej stavby.

    Na internetovej stránke Architektonického ateliéru OK Križma si môžete pozrieť 11 fotografií veľkého kaštieľa v Oponiciach z roku 2006, pred začatím jeho aktuálnej obnovy.

    Nájdete tam aj 4 vizualizácie očakávaného vzhľadu kaštieľa po obnove a 10 fotografií z priebehu stavebnej realizácie v rokoch 2007 – 2010.

Page 1 of 2

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť