aktivita diskusia Všeobecné diskusie P O R A D Ň A

Tagged: 

  • sasha

    Moderator
    12. júna 2006 at 1:53

    Jóóóó… nickamínek
    Pôvodne som to chcel nechať na našeho chemika Jupitera ale ten sa pravdepodobne zaoberá príjemnejším výskumom.
    Nuž teda… kto zaskočí na net dostane rýchlu odpoveď, že nickamínek je po slovensky plastický sinter, nazývaný tiež “Bergmilk”, “Mondmilch”, “moonmilk” alebo “lac lunae”, ktorý je radený medzi sekundárne krasové javy. Je biely, mäkký, plastický, tvarohovitého vzhľadu. Koniec predstavenia :D .

    Našli jsme to v jedné staré receptuře.
    Je síce pravda, že nickamínek je známy viac ako 400 rokov a za jeden z prvých opisov vďačíme jáchymovskému lekárovi, otcovi mineralógie
    MMMMMMMMMMM
    Georgovi Agricolovi (1490-1555), to však nič nemení na fakte, že v Čechách bolo nickamínku vždy málo. Slávne boli slovenské náleziská, najmä vo Veľkej Fatre.
    Od renezancie sa objavuje v lekárskych kompendiách ako hľadaná liečivá substancia používaná na hojenie rán, pri vnútorných a najmä ženských chorobách. Jeho lekárske využitie bolo známe a rozšírené vo väčšine európskych krajín.
    Pri všetkom povinnom rešpekte ku ghostovi som však nepredpokladal, že onen text patrí do kategórie spomínaných lekárnických, resp. olejkárskych receptúr. Tak som sa pustil do hľadania, ktoré prinieslo nečakané výsledky

    Pokračovanie nabudúce.

    Literatúra:
    AGRICOLA, G.: De natura eorum quae effluunt e terra. pt. (2) of Agricola G.: De ortu et causis subterraneorum. Basle, Froben, 1546.

    Web:

    http://ftp.speleo.cz/soubory/speleo/sp14/nickam.htm
    http://cs.wikipedia.org/wiki/Kras

  • jupiter

    Moderator
    12. júna 2006 at 19:18

    Sasa velmi vystizne!!! Vdaka za odpoved. Ghost, niekedy staci zadat nazov do Googlu a je to.
    Dodam k tomu este ze nickaminek alebo plasticky sinter su chemicky ihlicovite krystaly kalcitu (CaCO3) obsahujuce 40-70% vody. Ich dalsie zlozenie zavisi od zlozenia horniny, v ktorej sa nachadza. Okrem uhlicitanov obsahuju este sirany a fosfaty.
    Zaujimave je to, ze kalcit je vo vode nerozpustny, takze voda sa v nom nachadza v “krystalovej mriezke”, teda je viazana fyzikalne, nie chemicky. Dostava sa sem roznymi mechanizmami, ktore sa podielaju na roznych miestach inou mierou, kedze plasticky sinter nevznika len v jaskyniach, ale aj v pode, na omietkach pivnic, koralovych utesoch,…

    Zdroj:

  • ghost

    Member
    14. júna 2006 at 23:38

    JÓóóó, dobrý ale jsem zvědav na pokračování. To jsem tedy zvědav :twisted:

  • sasha

    Moderator
    17. júna 2006 at 18:38

    Nickamínek 2
    Pretože som vrták, samozrejme, že som sa neuspokojil tým čo mi ponúkol internet. Naštartoval som pomyselný stroj času a vydal sa na púť ku koreňom tohto zaujímavého slova.

    Prvým zastavením bola prvá a posledná československá technická encyklopédia z roku 1928, kde som bol odkázaný na heslo “Botritis”
    “…(spodium graecorum) kalamin, nickamínek, šedý, nečistý kysličník zinečnatý ZnO…”

    Ďalším zastavením bola Preslova “Technológia”, ktorá by mala byť povinným čítaním každého adepta konzerátorského a reštaurátorského remesla. Na moje prekvapenie sa význam slova úplne zmenil (pre krásu textu v pôvodnom znení bez titulkov).

    Skalice bjlá nebo nickamjnek bjlý (Zinkvitriol)…

    Nickamjnek modrý (skalice modrá, kada, blauer Vitriol) … zavjragj kysličnjk mědi červený s rozlčnými kyselinami. Obssjrného užitku gsou w barwjřstwj a maljřstwj…

    Kysličnjky železa (Eisenryde) poskytugj rozličné slaučeniny, genž w barwjřstwj, tiskařstwj, maljřstwj n. p. na papjr, na porculán, kameninu a d., gsou prospěssné. Sem náležj nickamjnek zelený (skalice zelená, zmyda, Eisenvitriol)…

    Potom som sa ponoril ešte hlbšie do histórie. Prameňom nasledujúcich riadkov je rozsiahly receptár z 18. storočia, ktorému žiaľ chýba titulný list a nemožno ho bližšie identifikovať.

    “VITRIOLUM ALBUM, Galitzenstein, alebo biely vitriol (der weisse Vitriol)…
    Musí byť pekne biely a pevný.
    Používa sa nielen u koní ale aj u človeka proti uhranutiu. Zvlášť keď sa zmiešajú dva diely čisteho cukru z jedným dielom vitriolu.
    Ďalej je vymenovaných šesť rôznych druhov nickamínku:
    Vitriolum Anglicum
    Vitriolum Cyprium
    Vitriolum Goslariense
    Vitriolum Pisanum
    Vitriolum Romanum
    Vitriolum Ungaricum (Ungarische Vitriol), podobá sa na Vitriolum Cyprium a je pekne nebovo modrý (Himmelblau) alebo morsko zelený (Meergrün).”

    Je nepochybné, že aj v tomto texte sú opisované
    skalica biela – ZnSO4 . 7H2O,
    skalica modrá – CuSO4 . 5H2O a
    skalica zelená – FeSO4 . 7H2O.

    Aby bolo všetko jasné a zrozumiteľné treba ešte spomenúť “pekelný nickamínek” – dusičnan strieborný – AgNO3.

    Nakoniec ešte doslovný “nickameňák” – Broumovské stěny sa tiež pyšnia päťmetrovým Nickamínkem.

    Suma sumárum, význam slova “nickamínek” ostáva naďalej (aspoň pre mňa) nejasný, i keď by som sa prikláňal k názoru, že označuje vodnatý síran. Nepodarilo sa mi nikde nájsť slovenské pomenovanie, pričom určite muselo existovať už len vzhľadom na jeho využívanie v ľudovom liečiteľstve a predpokladaný “export”.
    Na druhú stranu obnovácki chemici by mohli založiť nejaké fórum okolo historických názvov v chémii (napr. v konzervovaní). Určite by to bol zaujímavý a záslužný počin.

    Literatúra:
    POPPE, J. H. M. – PRESL, J. S.: Technologia, Praha 1837.
    TEYSLLER-KOTYŠKA, : Technický slovník naučný, Praha 1927-1939.

  • jupiter

    Moderator
    17. júna 2006 at 22:34

    Sasa, som milo prekvapeny. Takto sa zavrtat do historie… krasa…
    Napad s historiou nazvov chemickych zlucenin pouzivanych v restaurovani, popripade konzervovani je dobry… Tak ja sa na to podujmem… Len to chce este nejaky cas… a ten mame.. :)

  • ghost

    Member
    20. júna 2006 at 12:55

    Tydy klobou dolů, něco jsem nevěděl ani já :| .
    Nejsem připraven ale něco přidám a pokud bude zájem, pošlu něco do encyklopedie starých chemických názvů.

  • Anonymous

    Guest
    14. novembra 2006 at 20:24

    no ja zíram ….. toľko úžastných ľudí :lol:

  • jupiter

    Moderator
    29. novembra 2006 at 13:23

    Včera som získal unikátne dielo The Golden Book Of Chemistry Experiments z roku 1960 od Roberta Brenta vydanej v GOLDEN PRESS New York. Je to veľmi zaujímavé dielo, ktorému sa ani teraz po 46-tich rokoch vôbec nemusím zasmiať. A to ani z odborného hľadiska, lebo stále to môže byť príručka začínajúceho chemika, alebo experimentátora. Taktiež okrem vysvetlení základných princípov prírody je tam aj množstvo praktických príkladov pokusov, ktoré si môžte spaviť aj v domácich podmienkach a určite niektoré postupy a techniky používate ako v bežnom živote (napr. pri varení), tak aj pri reštaurovaní.

  • harp

    Administrator
    11. februára 2008 at 10:39

    Min. rok som zakupil takyto kusok:

    Nemate niekto nieco podobne doma. Neviete mi popisat ako moze fungovat pripadne co treba dokupit a cim ju plnit. Zda sa mi ze to svietidlo je na pancusku.

    Vdaka za info.

  • sasha

    Moderator
    11. februára 2008 at 21:00

    Otázka na jednu stranu veľmi jednoduchá keby si lampu len necvakol ale si ju aj podrobnejšie prezrel. Dám totiž krk na to, že na nádržke, regulačnom koliesku alebo niekde inde je značená výrobcom. Nemusí to byť meno, niekedy je to firemná značka (logo) alebo proste nejaký obrázok.


    Detail jednoznačne potvrdzuje prítomnosť značenia.

    Pokiaľ nevieme výrobcu jednoduchá otázka sa mení na oveľa komplikovanejšiu. Treba viacero obrázkov, aspoň základné rozmery a na škodu nie je ani kritická analýza, hlavne pokiaľ ide o chýbajúce časti.
    Našťastie vzhľad lampy je natoľko charakteristický, že sa možno pokúsiť aspoň o hrubú identifikáciu. Lampa patrí do skupiny tlakových kerosínových alebo parafínových lámp. Bola vyrobená s najväčšou pravdepodobnosťou v Nemecku v prvej polovici 20. storočia. Môže byť však aj mladšia, pretože takéto lampy sa vyrábajú dodnes bez podstatnej zmeny vzhľadu.
    Prvé tlakové lampy sa objavujú po roku 1895. Podľa dobovej reklamy a opisov v literatúre sa plnili petrolejom, parafínovým olejom (Paraffinöl) alebo kerosínom. Pod kerosínom treba rozumieť zmes ropných uhľovodíkov ťažších než automobilový benzín a ľahších ako dízlová nafta (C10H22 – C16H34). V súčasnosti sa kerosín oficiálne označuje jako stredný olej. Lampa fungovala takto: Na palivo v nádržke pôsobil tlak vzduchu stlačeného pomocou zabudovanej pumpy. Palivo bolo tlakom hnané vertikálnou trubicou do hornej časti lampy okolo zdroja svetla kde sa sčasti menilo na paru. Potom pokračovalo do splyňovača, v ktorom sa pary prehrialy, následne sa v zmesovej komore zmiešali so vzduchom a pokračovali k horáku kde zhoreli. Princíp je zrejmý z nákresu.

    p.s. Oplatí sa pozrieť aj sem: http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=932&sid=34dea6985a1d27f41a746c967c94c102

  • uskalienka

    Moderator
    11. februára 2008 at 22:18

    ake heslo mam pouzit, aby sa mi obrazky od Sašu zobrazili???
    lavym i pravym tlacitkom klikam a nic… :-k
    kto mi v poradni poradi :?: :wink:

  • sasha

    Moderator
    12. februára 2008 at 20:32

    Uskalienka, žiadne heslo nepomôže, obrázky nie sú klikacie, pretože detail je 1:1 výrez z harpovno obrázku a schéma je iba ilustračná. Konštrukcia harpovej lampy je pravdepodobne iná. Takže, v tomto prípade, mi musíš prepáčiť.
    Možno o lampe niečo ešte dodá a potom… keď budem vedieť…

  • harp

    Administrator
    13. februára 2008 at 16:48

    Samozrejme ze popis a fotografie dodam. Mam vsak jednu vyhradu voci tomu ze sasa chce odpovedat na otazky ohladom starozitnosti iba v poradni. Podla mna tym utrpi prehladnost fora. Ked sa diskutuje o starom vine a je pre tuto temu vytvorene osobitne vlakno ktore funguje oz niekolko rokov. Preco sa ma koli jednemu prispevku presunut do poradne? Ano viem poradna bude navstevovana… Podla mna je vsak lepsie najst zaujimave informacie napr. o vine v jednom vlakne/teme ako sa prehrabavat poradnou. Aj ked treba povedat ze prispevky z poradne su vyborne.

  • Anonymous

    Guest
    5. mája 2008 at 21:07

    veľmi by som potrebovala poradiť. dúfam, že sa tu nájde niekto kto mi poôže alebo mi aspoň povei, že kto by mi mohol pomoct. Velmi potrebujem zistit nieco o histórii divadelných kulís. Tak ak niekto o tom nieco vie dajte mi prosim vediet. na elkaaaaa zavinac post . sk za pomoc vopred dakujem

  • harp

    Administrator
    6. mája 2008 at 9:26

    veľmi by som potrebovala poradiť. dúfam, že sa tu nájde niekto kto mi poôže alebo mi aspoň povei, že kto by mi mohol pomoct. Velmi potrebujem zistit nieco o histórii divadelných kulís. Tak ak niekto o tom nieco vie dajte mi prosim vediet. na elkaaaaa zavinac post . sk za pomoc vopred dakujem

    Skus napisat na co konkretne potrebujes informacie. A nebud skupa… tiez napis co uz o tejto tematike vies ty, to je zaklad do diskusie.

Page 2 of 3

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť