-
Nadmurovanie kamenných múrov
-
Odkedy ju poznám, používam najradšej na murovanie a na “hrubovku” (hrubozrnnú, najčastejšie podkladovú omietku) len tzv. horúcu maltu. Cement žiadny. Ale to by bolo na chlapov asi priveľa “neštandardu” naraz…
Ako vyučená kuchárka Ti recipročne prezradím hociaký recept… skús aj Ty ten s horúcou maltou… -
Už som ten recept písal v Pi 13. Máj. 2005 19:36 do diskusnej témy Chalupa z bieleho kameňa, link http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=255. Ale zbadal som tam najmä jednu vážnu chybu: správne sa dáva pomer nehaseného vápna a piesku 1:7, lebo vápno hasením zväčší objem, takže výsledný pomer bude 1:3. A nehasené vápno sa môže použiť aj práškové.
Preto ešte raz a poriadne:
Na zemi sa striedavo navrství piesok a kusové alebo práškové pálené vápno v pomere 7:1 (merať na lopaty, na vedrá alebo na fúriky). Piesok si treba rozdeliť aspoň do troch vrstiev, vápno do dvoch. Poruke si treba nechať trochu piesku naviac.
Naspodku aj navrchu kopy bude vrstva piesku. Aj po bokoch musí vápno zostať prekryté pieskom. Temeno kopy upravíme do roviny (ako taký hrobček) a z piesku vytvarujeme zvýšené okraje.
Do tejto priehlbiny začneme pomaly liať vodu a necháme ju vsakovať. Vsakovaniu pomáhame prepichovaním kopy tenkou palicou. Prepichujeme zvisle aj šikmo – rovnobežne s bokmi kopy, ale nie príliš blízko k ich povrchu. Vody treba hojne, ale nedá sa určiť množstvo, lebo to závisí najmä od vlhkosti piesku. Ak voda vyrazí von niekde z boku kopy, treba dieru prihodiť pieskom a utľapkať, odporúčam lopatou.
Vápno začne s vodou reagovať: stúpa teplota (skúste rukou z boku kopy) – syčí, parí sa z neho, zväčšuje objem – na kope sa tvoria trhliny, vápno niekde zboku prerazí na povrch. Treba jemne prihodiť pieskom a utľapkať.
Kým vsakuje, stále treba dolievať vodu a prepichovať.
Keď reakcia ustane, je vhodné pieskové okraje priehlbiny – “krátera” rozhrabať po povrchu, aby sa všetko vápno prekrylo pieskom.
Po zhruba 24 hodinách sa zmes môže použiť na prípravu malty. Z kopy treba lopatou odoberať – “odkrajovať” zvisle cez všetky vrstvy, potom na zemi, vo fúriku alebo v miešačke rozmiešať na maltu. Potom už len murovať alebo omietať.
Najnovšia inovácia odporúča nepripravovať horúcu maltu len tak voľne na kope, ale v ohrádke z dosiek. Vtedy netreba počítať s rôznym množstvom piesku či vápna na jednotlivé vrstvy, ako sa kopa smerom nahor zužuje, a vápno možno na piesku rozprestrieť až k okrajom, teda k doskám.Tak čo, skúsite to? Nie je to nič zložité, aj keď najlepšie je to najprv niekde vidieť. (Posledne sme to naučili chalanov zo Šášovského Podhradia.)
P.S.: … zbieram recepty na Sacherovu tortu.
-
píšem, odbehnem a text je preč….tak opäť:
Už som ten recept písal ….)
Aj som to už čítala, ale zdalo sa mi to komplikované. Povedzme, že terez mi je nejasný len piesok. Myslím piesok vhodný do horúcej malty. Dajú sa z neho robiť dobre bábovky? Z homoku sa veľmi nedajú, musí byť dostatošne vlhký a trochu ílu je nevyhnutnosť. V bábovkách mám jasno. Chýba mi murárske minimum. Máme na dvore fúru vápenatej bielej Rakše – čo s ňou?P.S.: … zbieram recepty na Sacherovu tortu.
Všetky sú správne, len treba domáce suroviny, dozreté marhule a špeciálne koreniny…zajtra zavolám do Viedne. -
Keď som si znova prečítal svoj včerajší diskusný príspevok, myslím, že treba upozorniť ešte na jednu vec:
Napísal som, že horúca malta sa môže použiť po cca 24 hodinách od prípravy. Chcem to upresniť: vtedy najskôr. Kedy najneskôr? Časové obmedzenie neexistuje. Len treba kopu chrániť pred vyschnutím a pred mrazom. Ja som napríklad na jeseň 2007 neminul všetok pripravený “polotovar” horúcej malty, tak som si ju odložil na ďalší rok. Rovnako sa dá skladovať každá vápenná malta, ktorá nemá hydraulické vlastnosti.S pieskom by som si veľké starosti nerobil. V minulosti všade používali miestne dostupný piesok (veď ako by ho odniekade z diaľky prepravovali). Dnes by som si vo väčšine prípadov nešiel piesok nakopať, ale použil by som taký, aký sa v tom-ktorom kraji teraz bežne používa. (Ináč ma celkom baví, že maďarské slovo “homok” som sa naučil od Martinčanov… A hádam sa ani u vás ešte nemuruje a neomieta len so suchými zmesami…)
Aby som bol konkrétny, posledne sme na Šášovskom hrade murovali s maltou z preosiatej sutiny a “nového” piesku nakopaného pod hradom v Hrone. V Štiavnici najradšej používam tzv. žltý brizolit; je to asi nejaká dolomitická drť so zrnitosťou od 0 mm do cca 5 mm, ktorú sem vozia neviemodkiaľ.
Ako som už písal v zmienenom historickom príspevku: Cim hrubsia omietka, tym hrubozrnnejsi piesok treba pouzit; podla teoretikov (R. Mestan) ma mat najvacsie zrno priemer cca 1/3 hrubky omietkovej vrstvy (ale ja si myslim, ze sa znesie aj vacsie). Pravdaze, musia v nom byt aj drobne zrnka (t.j. nie triedeny strk frakcie napr. 4 – 8 mm). Spolu s pieskom sa da pouzit aj preosiata stavebna sutina.
Aj na murovanie je lepšia malta aj s väčšími zrnami. Teoretik by možno odvodil pravidlo, že najväčšie zrno piesku má mať priemer cca 1/3 najužšej predpokladanej škáry v murive :wink: .P.S.: Raz som jedol vo Viedni na návšteve domácu Sacherovu tortu, ktorá mi chutila najviac v živote. Pamätám si najmä, aká bola šťavnatá, na rozdiel od mnohých iných, trochu prisušených.
-
Tak čo, skúsite to? Nie je to nič zložité, aj keď najlepšie je to najprv niekde vidieť. (Posledne sme to naučili chalanov zo Šášovského Podhradia.
Skúsime to určite, mám trochu obavy, keby sa dalo experimentovať len tak privátne, bolo by lepšie, ale tadiaľ cesta nevedie, takto sa chlapi budú učiť a ešte dosatnú zaplatené. Niekto sa vie narodiť!
Naživo by som rada videla správny postup robenia malty, ak by bola taká možnosť…. -
Paľovi
Evi sa z receptu na Sacherku vykrútila, asi je tajný, aspoň tak ako pôvodný, alebo mešká pošta z Viedne.
Máš rád hrubozrnnú maltu, ja “hrubozrnnú sacherku”. Nelámem si hlavu nad záhadnými špéciami, ani či zmrzli marhule na lekvár. Naša (moja a manželkina) Sacherova torta je špeciálna v tom, že používame múku z doma zomletého obilného zrna. Obsahuje aj hrubšie frakcie ako priemyselne pomletá múka. Základ je raž a špalda, do toho pridávame buď ovos, jačmeň alebo pohánku, ale tej iba málo, má výraznú chuť. Cukor tmavý alebo svetlý trstinový, na rozdiel od bieleho repného, ktorý je iba sladký má aj chuť, ja hovorím charakter. Aj lekvár dávam iný,môj najobľúbenejší, egrešový.
Kombináciou obilia sa dopracuješ k rôznej chuti, raž dávame vždy, torta nie je nikdy suchá. Dnes sa už dá experimentovať aj s čokokládou na vrch, nemusí sa nutne použiť tá na varenie. Keď už spomínam na čokoládu, niekde sa tu spomína Audrey Hepburn, Raňajky u Tiffanyho, mne zišiel na um rovnomenný film, Čokoláda. Johny Depp bol štýlový, Juliette Binoche úžasná (účes, šaty), a tá čokoláda mi voňala aj v kine.
Skús mi Paľo vysvetliť, prečo, ak sa dá použiť horúca malta po 24 hodinách, sa hasí vápno a necháva sa “odstáť”, tri týždne, mesiac? a potom sa s ňou muruje. Viem, že nejaká teta maltologička, tuším z Brna tvrdí, že za ten čas vápno vyzrie, po tomto čase už veľmi nemení svoje vlastnosti. Teda prečo by sa nedalo použiť aj hasené vápno po 24 hodinách, ako horúca malta, je v tom rozdiel, lebo ja ho nevidím. -
Zabudol som na Alfreda Molinu, a hudbu, o.i. Django Reinhardt.
-
Paľovi
Evi sa z receptu na Sacherku vykrútila, asi je tajný, aspoň tak ako pôvodný, alebo mešká pošta z Viedne.
Sorry, chlapi, nechcú prezradiť.…. mne zišiel na um rovnomenný film, Čokoláda. Johny Depp bol štýlový, Juliette Binoche úžasná (účes, šaty), a tá čokoláda mi voňala aj v kine.
Súhlasím, ale len v tom, že J. Binoche bola dobrá (ostatne, ako vždy), inak čistá nuda zabalaná do pozlátka. Ale je to len môj názor.
-
Keď už zachádzame takto ďaleko off, ja si z Čokolády pamätám Judi Dench-ovú, to bola taká dynamickejšia postava, ale celá tá scenáristická konštrukcia ma hlavne nudila. A hneď na začiatku polystyrénová, akože kamenná socha na námestí… Druhýkrát som to ani nemal chuť pozerať.
Skús mi Paľo vysvetliť, prečo, ak sa dá použiť horúca malta po 24 hodinách, sa hasí vápno a necháva sa “odstáť”, tri týždne, mesiac? a potom sa s ňou muruje. Viem, že nejaká teta maltologička, tuším z Brna tvrdí, že za ten čas vápno vyzrie, po tomto čase už veľmi nemení svoje vlastnosti. Teda prečo by sa nedalo použiť aj hasené vápno po 24 hodinách, ako horúca malta, je v tom rozdiel, lebo ja ho nevidím.
Moderný vápnologický výskum je stále ešte nedostatočný, preto sa musíme spoliehať viac na empíriu, odovzdané/prevzaté a vlastné skúsenosti.
Čo je to “zrenie vápna”? Po zahasení vápenná kaša sedimentuje, zahusťuje sa, dobieha v nej reakcia menej chemicky aktívnych zložiek s vodou. Vynechal som niečo? Všetky tieto deje sa postupne spomaľujú, takže sa asi dá povedať, že po 3-4 týždňoch už vápenná kaša nebude nijako podstatne meniť svoje vlastnosti.
A ako je to s vápnom v horúcej malte? Budem sa musieť pozrieť do zborníka „Vápno a vápenné technológie pri obnove pamiatok“, či sa tam k tomu niekto aj teoreticky vyjadroval. -
Po tristných začiatkoch (dohodnutí majstri nakoniec neprišli a ďalší rozpracovaní boli čistí cementári…) sme konečne našli murársku dvojicu, ktorá po preskúšaní uspela a včera začala pracovať. K nadmurovaniu kamenných stĺpov sa dostanú až bud. týždeň – medzitým sa vyskytol problém v kamennom dome, kde som (dnes už viem, že riadne blbo) dala vlani na jar obiť vnútorné omietky až po klenby:
….vraj múry preschli nad želateľnú úroveň a začínajú sa rozpadať – tak prvý krok: chlapi hádžu špric, aby sa steny uzavreli. Podľa receptu: horúca malta:
….a tu tá malta vzniká…
Dúfam, že to je takto o.k.(?) -
Presne na tento problém som sa chcel Paľa alebo Harpa opýtať, (aj keď sa priznám, že termín, múry preschli nad želateľnú úroveň nepoznám). Teda ako fixnúť droliacu sa čiastočne zvetralú maltu v murive, čo použiť ako špric, ako spojovacie médium medzi múrom a omietkou, a to aj v prípade, že by som robil napríklad novostavbu z tehloblokov, ale používal iba vápennú maltu, dajme tomu horúcu.
-
Presne na tento problém som sa chcel Paľa alebo Harpa opýtať, (aj keď sa priznám, že termín, múry preschli nad želateľnú úroveň nepoznám).
Pred rokom a pol, keď múry boli premokrené a zatečené mi bolo povedané, že ich treba vysušiť: odstrániť mokrú a pravdepodobne zasolenú omietku a nechať stavbu vetrať otvorenú, aby sa nezavrela a nekúrilo sa a tak aby neprišlo k veľkej redukcii objemu v múroch, ktoré boli roky zvyknuté na istý objem vody. A ten hlas povedal, že doba schnutia by mala byť 2 roky. Ženský rozum to pochopil tak, že keď obijeme vnútorné (len vnútorné) omietky a necháme to schnúť, tak bude dobre (týmto krokom sa mi podarilo zničiť cenné omietky, pri ďalších stavbách už budem vedieť… :?
Teraz iný hlas uvidel katastrofu v tom, že múry sa scvrkávajú a pôvodná malta sa oddeľuje od kameňov. :(
A možno z ďalšej diskusie vyplynie, že špric, ktorý sa dnes robil je tiež blbosť…. -
Zatiaľ iba toľko, že by som to nevidel až tak čierne.
-
Presne na tento problém som sa chcel Paľa alebo Harpa opýtať, (aj keď sa priznám, že termín, múry preschli nad želateľnú úroveň nepoznám). Teda ako fixnúť droliacu sa čiastočne zvetralú maltu v murive, čo použiť ako špric, ako spojovacie médium medzi múrom a omietkou, a to aj v prípade, že by som robil napríklad novostavbu z tehloblokov, ale používal iba vápennú maltu, dajme tomu horúcu.
O príliš suchých múroch som ešte ani ja nepočul…K tomu ďalšiemu – začnem aj teraz “od lesa”:
Otázka č. 1: Načo je medzi kameňmi či tehlami v murive malta? (Nad funkciou malty medzi blokmi pórobetónu sa zamýšľať nejdem :lol: .)
Vápenná alebo hlinená malta nebola myslená ako lepidlo, ktoré by zabezpečilo, že keď chytím kameň alebo tehlu v najvyššom riadku a začnem dvíhať, zodvihnem aj celý múr pod nimi (no a už som aj tak pri tom pórobetóne :D ). Malta bola v prvom rade výplňou, aby cez škáry do domu nefúkalo. (Aj keď niekedy sa vydarila taká vápenná malta, že aj keď múr spadne, zostane držať pokope.) Tento účel by v podstate splnil aj samotný piesok, ale má niektoré slabšie stránky (aj keď niektoré staré malty, aj omietkové, vyzerajú, akoby ich robili takmer len z mokrého piesku). Stabilitu múrov nezabezpečovala malta, ale gravitácia – masa muriva.Otázka č. 2: Ako drží na kamennom či tehlovom murive omietka?
Pri tvrdnutí vápennej (aj cementovej) malty v nej rastú kryštáliky, ktoré vrastajú aj do nerovností a pórov na povrchoch susedných materiálov – kameňa. tehly, murovacej malty v škárach medzi nimi. Ak je múr z veľmi hladkého a málo pórovitého kameňa, omietka “prirastie” takmer len ku škárovej malte medzi nimi. Čím sú škáry ďalej od seba a čím sú užšie, tým viac má omietka “čo robiť”, aby sa na murive udržala. Čím hrubšia omietka, tým ťažšia, a keď ešte aj namokne… Ak je škárová malta slabá alebo sa mrví, odpadávajúca omietka strhne so sebou aj jej povrch, ku ktorému sa prichytila.
Okrem toho omietka ešte visí na výbežkoch, ktorými zasahuje do škár medzi kusmi murovacieho materiálu. Preto pri murovaní nie je dobré škáry vypĺňať maltou až do líca muriva, resp. pred omietkaním treba škáry prehĺbiť.Otázka č. 3: Čo je to “špric” a načo je dobrý?
“Špric”, spisovne “maltový postrek”, je riedka malta, ktorá sa nahadzuje – “špricuje” väčšinou na holé murivo, ako podklad pod omietku.Murári poznajú najmä cementový špric, ktorý sa začal používať v 20. storočí na murivo z veľkých a hladkých tehloblokov, lebo cementovým kryštálikom stačia na prichytenie aj menšie nerovnosti a póry ako vápenným. Povrch muriva sa špricom zdrsnil, potom už mohla ísť aj vápenná omietka.
Vápenný špric? Ťažko povedať, čím môže byť užitočný. Asi najmä tým, že keď nejakí murári na šprici trvajú, nech je aspoň vápenný :wink: . Nič nerieši, ale nič nepokazí. Ak sa murivo pred omietaním dobre namočí vodou, môže naň ísť rovno “normálna” omietková malta.
Otázka č. 4: Ako spevniť drobivú škárovú maltu v holom murive?
Pridaním spojiva, ktoré prenikne do hĺbky. Existujú všelijaké syntetické spevňovacie prostriedky, ale pre vápennú maltu je najprirodzenejšie pridať vápenné spojivo. Dá sa to urobiť postrekovaním vápennou vodou = vodným roztokom hydroxidu vápenatého, ale je to pracné a zdĺhavé.
Ak je murivo z drobného, dosť hrboľatého a pórovitého murovacieho materiálu, ja by som sa na to vykašľal. Jednoducho by som pred omietaním vymietol škáry metličkou.Vápenná malta má ešte jednu zaujímavú vlastnosť: Ak na murivo so slabou škárovou maltou nahodíme dobrú vápennú omietku, kým bude omietka vlhká, bude vápno z nej prechádzať do chudobnejšej škárovej malty a obohacovať, teda spevňovať ju. Je to ten istý proces, ako vznikajú kvaple v krasových jaskyniach: pôsobením vody, resp. kyseliny uhličitej, dochádza k premene zle rozpustného uhličitanu vápenatého na lepšie rozpustný hydrogénuhličitan vápenatý, ktorý v malte putuje pórmi z miest, kde ho je viac, na miesta, kde ho je menej, a tam prebehne spätná reakcia.
Otázka č. 5: Prečo je horúca vápenná malta lepšia ako malta z haseného vápna?
V prepočte vychádza lacnejšie ako keď kupujete hasené vápno, na stavbu vozíte menej materiálu. Mne sa s ňou dobre pracuje – je plastickejšia, pri omietaní “dobre lepí”. Po vytvrdnutí dobre drží; asi v nej narastú nejaké agresívnejšie vápenné kryštáliky :wink: . -
…tak, niečo už robíme, nedá mi, sa nepochváliť…
majstri ( 2 ks) sú zlatí, cement používajú len na vrchné partie múrov a stĺpov (2 lopaty na miešačku), inak sa pracuje len s horúcou maltou. Ide im to fajn – paralalne pracujú aj vnútri domu, tak som celkom vytešená…od budúceho týždňa by mali ( iná partia) začať robiť aj krov.
Foto sýpky a humna – magický dátum 9.9. 09 – to nemôže dopadnúť zle! (futbal nevynímajúc – len váham, pre ktorú stranu?)
Log in to reply.