aktivita diskusia Pamiatky Industrialne pamiatky / dedicstvo

  • miro-carsky

    Member
    12. marca 2008 at 15:07

    No naše skusenosti su take, ze stat nam skor hadzal polena pod nohy, akoby s niecim pomohol. AK mate pred ocami co napachal za komunistov Pamiatkostav, tak sa vobec necudujem vasmu pristupu.
    Ale najskor treba vidiet, az potom sudit, ze?

  • martin-petras

    Member
    14. marca 2008 at 12:57

    … Dá sa to predstaviť si napríklad na situácii chorého človeka. Ak nám niekto postupne chradne pred očami, je chorý a pod., tak očakávame, že sa o neho postará náš viac či menej (ne)fungujúci zdravotný systém – či už ho vylieči (=zachránené pamiatky), alebo umrie (=odídené pamiatky). Veď je o neho postarané, sú na to mechanizmy a má možnosť sa z toho dostať a možno sa nájde aj niekto (charita alebo dobrovoľníci), ktorí mu navyše pomôžu.
    hm, to je skutočne veľmi zaujímavé prirovnanie! A ako tak nad ním rozmýšľam, páči sa mi stále viac: vychádza mi z neho, že ako prirodzene umierajú ľudia, môžu prirodzene umierať aj pamiatky…a tak ako človek má telo a dušu, podobne môžme uvažovať o stavbách…preto žiaľ niektoré stavby sú už v štádiu klinickej smrti: múry ešte stoja, ale na záchranu už je neskoro…jednoducho, to čo im dávalo život odišlo, a nič nové sa nenašlo…

    Aby som ale opustil takúto citlivú perzonifikáciu: stavby, ktoré svojím zánikom rozvírili nie len prach ale aj inak stojaté vody Bratislavskej “verejnej mienky” (aj keď v skutočnosti sa jedná o pomerne malú skupinu ľudí) čakali na svoj osud nezriedka desaťročie…nikto sa nenašiel, kto by vymyslel a zrealizoval plán, ako ich využiť či už k všeobecnému, alebo hoc aj súkromnému prospechu…dokonca si ani nepamätám, že by sa o to čo len pokúsil.

    Dnes, keď stavby aj s lukratívnymi pozemkami majú nových vlastníkov, ktorí vlastníctvo k nim nadobudli za stavu, že sa nejedná o pamiatky a s týmto vedomím vypracovali svoje investičné zámery a pripravili projekty, je trochu neskoro vykrikovať, že ich chceme zachovať – navyše, nie za naše, ale za ich peniaze – to je nie len detinské, a svedčiace o absencii zmyslu pre realitu, ale samo toto chovanie je pamiatkou – pomníkom komunizmu v našom myslení.

    Skutočne sa musím trpko usmiať, keď niektorí naivnejší spoluobčania s vážnou tvárou diskutujú o budúcnosti nejakého územia, ako by na nej mohli niečo zmeniť, hoci majiteľ už má projekt novej výstavby rozpracovaný do najmenších detailov, od oplotenia staveniska po umiestnenie hasiacich prístrojov…

    …asi ste sa nikdy nestretli so žiadnym “developerom” – lokálnym či globálnym… Tam proste nie sú ohľady, a preto sa ani nedajú dosiahnuť “normálne” riešenia.
    chi…no, nemá asi zmysel baviť sa o tom, kto ako pozná developerov, vy asi poznáte nejakých iných, takých, čo treba dávať do uvodzoviek…možno čerpáte svoje, akiste osobné(?), skúsenosti z iného miesta, alebo iného času…

    Ťažko sa to dokazuje proti obvineniam, ktoré zakladajú akúkoľvek vinu na prostom fakte, že niekto má peniaze, ale môj skromný súkromný názor je, že dnešní veľkí hráči hrajú podľa istých pravidiel, a sú schopní prispôsobiť sa zadaným okrajovým podmienkam: Sklad číslo 7, ktorý je NKP, investor nie len že nezbúral, ale zrekonštruoval. Jednoducho, na danom území to bola vstupná podmienka, ktorú nemal problém rešpektovať.

    Balkánu nás nepribližuje chovanie investorov, ktoré je viac menej štandardné, ale snaha iných meniť pravidlá hry za pochodu, a tiež, naprostá neschopnosť úradníkov, či už štátnych, alebo miestnej správy, byť ich rovnocennými férovými partnermi.

    Nedá sa dokázať, že snahou úradníkov je zachovať čo najmenej transparentné prostredie, aby mohli stavebníkov neustále zneisťovať s očakávaním osobného prospechu, ale ak by to tak bolo, nekonali by inak…

    Navyše, všetky veľké projekty neboli pripravované pod pokličkou: články aj s pôsobivými vizualizáciami už pred rokmi pravidelne prinášali napríklad aj Bratislavské noviny, ktoré dnes horekujú nad búraním pôvodných objektov. Prečo sa už vtedy nezasadzovali za ich zachovanie, je pre mňa záhadou; jedine že by tak isto, ako každý iný priemerný sedlák usadivší sa v Bratislave ani ich redaktori jednoducho vôbec netušili, že tam nejaké historické objekty sú, a ak aj áno, vnímali ich iba ako ošarpané barabizne hyzdiace mesto a nevedeli sa dočkať tej sklenenej nádhery…

    …ak by však prišiel napr. Váhostav že tam chce priehradu v Kvačianskej doline, alebo že tie lúčky sú ideálne na veľký hotel, ktorému padnú za obeť mlyny, náhony a všetko čaro Kvačianskej doliny, tak by tam stáli novinári s kamerami a aktivisti s transparentami a vypisovali sa divoké články, diskusie na obnove a podobne:-).
    no, nie som si istý, že ak by mlyny neostali zachované, tak by tam niekomu vadil hotel, ale pointa je práve v tom, že mylny osobným pričinením úplne konkrétnych ľudí zachované ostali a žijú, preto tam nikto žiadnu koninu neplánuje.

    Práve cez túto moju osobnú skúsenosť vnímam prinajmenšom s rozpakmi veľmi oduševnené výzvy mimoriadne angažovaných občanov, ktorí veľkými slovami volajú po tom, ABY NIEKTO INÝ ZACHOVAL TO, ČO ONI V NÁHLOM PRECITNUTÍ POVAŽUJÚ ZA POTREBNÉ ZACHOVAŤ…spravili pre to zúfalo málo, prebudili sa zúfalo neskoro, a to pôsobí možno až trápne.

    A riešenie situácie? Aktuálnu situáciu nemusíme riešiť, je dávno vyriešená; že sa nám to nemusí páčiť, je úplne nepodstatné…

    Ak by sme mali niečo spraviť, mali by sme sa poučiť. Sú ďalšie lokality a objekty, ktoré zatiaľ ležia mimo záujmu investrov. Ostáva len dúfať, že na ne nepreostria minimálne do doby, kým Pamiatkový úrad spracuje aspoň východiská pre vypracovanie metodiky pre vytipovanie objektov ktoré budú zaradené do širšieho výberu objektov, v budúcnosti uvažovaných na vyhlásenie za NKP :D :D :D

  • martin-petras

    Member
    14. marca 2008 at 16:32

    Miro je pamiatka to co sa

    Ja si myslim ze to je uz nieco uplne ine ako ta povodna “pamiatka”. Z popola okrem fenixa a obnovy_sk nemoze nic vstat bez vaznej ujmy na povodnosti a vierohodnosti. Len dufam, ze nie som na tomto portale jediny kto si to mysli.

    heh, opäť som ostal prekvapený, s akou ľahkosťou sa tu vynášjú (“xixi”)závery v otázke, o ktorej celosvetová odborná verejnosť roky-rokúce vážne debatuje v snahe nájsť nejaký jednotný prístup…

    Ako vždy, všetko má svoje pre a proti. Iste sú prípady, kedy je samotná hmota natoľko cenná, že jej zachovanie je kľúčové, ale v iných prípadoch môže byť autentická náhrada lepším riešením.

    Snaha zachovať v maximálnej miere pôvodné prvky môže totiž viesť k bizarným až násilným kombináciám technológií a konštrukčných riešení, ktoré vo výsledku pôsobia omnoho neprirodzenejšie a rušivejšie, než citlivá náhrada novým prvkom. Od malička vnímam hlavne neznesiteľný smrad v “rekonštruovaných” drevených stavbách a skanzenoch – vskutku skvelý príspevok k vierohodnosti :D

    Čo sa mlyna týka, jeho obnova by bez kompletnej náhrady väčšiny drevených konštrukcií jednoducho nebola možná ani tou najbrutálnejšou chemickou petrifikáciou: často by nebolo ani čo petrifikovať. Ďalej, ak by sme takýto prístup aplikovali pri obnove technológie, nikdy viac by nebolo možné stroje spustiť: spráchnivelé zuby prevodov by nepreniesli ani jediný watt výkonu, ale iste by všetci ocenili, že sú pôvodné :D Navyše, väčšina návštevníkov ani pri pohľade na fotografie z rekonštrukcie nechce veriť, že objekty sú z väčšej časti postavené úplne nanovo, takže asi je výsledok dosť vierohodný…

    Rekonštrukcia zhotovením kópie, pri dôslednom dodržaní všetkých pôvodných parametrov a použití dobových výrobných postupov je z hľadiska celkovej pôvodnosti objektu z istého ohľadu lepšia, než high-tech napúšťanie plastom, zosilňovanie sklennými vláknami, či zhotovovanie novodobých podporných konštrukcií. Jednoducho, vyzerá tak, ako by vyzerala, keby ju rekonštruovali tí istí ľudia, čo ju postavili – kde je problém s vierohodnosťou a autenticitou?

    (Naopak, práve splynutie rekonštrukčného zásahu s pôvodnou pamiatkou istý čas pamiatkarom vadilo, a niektorí to nepovažujú za správne dodnes; existuje názor, podľa ktorého majú byť neskoršie zásahy jednoznačne (najlepšie materiálovým riešením) odlíšené od zachovaných častí. S touto zásadou však podľa môjho názoru treba narábať veľmi opatrne, aby sa nezvrha na heslo: “Viac betónu pre naše hrady!” – lebo aj také časy sme tu mali.)

    Možno nemenej významným prínosom tiež je, že sa nezachováva len hmotná časť pamiatky, ale v rámci jej obnovy a údržby sa oživuje a udržuje aj nehmatateľná (intangible) časť kultúrneho dedičstva: výrobné postupy a techniky, ktoré by inak v zmeneých podmienkach upadli do zabudnutia. Vďaka tomu sa pri rekonštrukcii mlyna množstvo ľudí priučilo tradičnému poctivému tesárstvu, obnova technológie si dokonca vyžiadala priam znovuvynájdenie niektorých postupov. Všetko sa totiž realizovalo priamo na mieste, kde nevedie ani cesta, ani elektrina, a tak sme koniec koncov boli nútení všetko robiť tak ako kedysi…až keď sme konečne obnovili pohon z vodného koesa, mohli sme využiť vodou poháňané stroje, presne tak, ako pôvodní stavitelia mlyna…

    Aj na tomto portáli sa lamentuje nad nedostupnosťou kvalitnej tesárskej práce. Nesúvisí to najmä s tým, že sa u nás pri pamiatkovej obnove desaťročia uprednostňovala chemická konzervácia, a kde tá už nestačila, náhrady sa bez rozpakov zhotovovali zo strojovo opracovaného dreva?

    Myslím, že je to celkom dosť argumentov a príkladov minimálne pre opatrnejšie vyjadrenia na tému bezcennosti naovozhotovených prvkov v pamiatkach ;-)

  • miro-carsky

    Member
    15. marca 2008 at 10:03

    No mne lepsie sedi prirovnanie k hudobnej skladbe – je jedno kto a kedy ju hra, dolezite je zachovanie not a hudobnych nastrojov.
    Preto ak postavim drevenicku namieste, kde stala, zachovam vsetky povodne miery a ozdoby, drevo si spilim v lese bruchatkou a okresem sekerami a toporom, vysparujem machom a omietnem hlinou, na sindel pouzijem rucne kovane klince atd atd… a nakoniec sa do nej nastahujem aby som v nej zil, tak nech mi nikto nehovori, ze je to uplne ina drevenica ako tam stala predtym! Jedine, co je ine je interpret. Skladatel je ten isty.

  • vrak

    Member
    15. marca 2008 at 15:11

    No mne lepsie sedi prirovnanie k hudobnej skladbe – je jedno kto a kedy ju hra, dolezite je zachovanie not a hudobnych nastrojov.
    Skúsme pokračovať v tomto prirovnávaní ďalej: architektonický návrh (alebo hádam aj dokumentácia existujúcej stavby) je ako partitúra, podľa ktorej sa dá stavba znovu a znovu postaviť (naklonovať…)?

  • eo-ipso

    Member
    15. marca 2008 at 18:31

    :arrow: metafora môže byť aj dobrá, no niekedy je “uletená”, radšej by som ju prenechal literátom. Architektúra by si mala zachovávať svoje špecifiká, jej vlastné základné a odvodené prvky… Najmä by ju mali tvoriť vzdelaní a invenční tvorcovia, skutoční služobníci umenia a techniky, nie prisluhovači “módneho” štýlu a “slúžky” korumpované spupnými investormi :!:

  • vrak

    Member
    17. marca 2008 at 16:37

    V sobotu som nemal viac času, takže teraz:

    Videl som nedávno návrh vily od jedného nóbl architekta, ktorý nikdy nebol realizovaný. Takú by som si hneď postavil… Len nájsť pekný pozemok a “pár” zvonivých či šuchotavých…
    Autorské práva, myslím si, sú už premlčané – ten návrh je totiž tuším z prvej polovice 18. storočia.

    Čo by vlastne vzniklo? Napodobenina? Interpretácia? Falzifikát? …?

  • martin-petras

    Member
    17. marca 2008 at 19:41

    V sobotu som nemal viac času, takže teraz:

    Videl som nedávno návrh vily od jedného nóbl architekta, ktorý nikdy nebol realizovaný. Takú by som si hneď postavil… Len nájsť pekný pozemok a “pár” zvonivých či šuchotavých…
    Autorské práva, myslím si, sú už premlčané – ten návrh je totiž tuším z prvej polovice 18. storočia.

    Čo by vlastne vzniklo? Napodobenina? Interpretácia? Falzifikát? …?

    Unikátny projekt, ktorý by dĺžkou času od vypracovania projektu po realizáciu prekonal aj takú fenomenálnu stavbu, ako nové SND, ktoré zmákli za necelých 29 rokov, tuším :D

    Ale inak by ma zaujímalo, čo je to za projekt, že by v ňom ešte dnes chcel niekto bývať…ak bol ten projekt vo svojej dobe dobrý, musel vyhovovať potrebám vtedajšieho životného štýlu…neviem, nakoľko vôbec môže mať niekto obdobný spôsob života dnes…? …ak sa teda bavíme o vile, a nie o drevenici, tam sa dá vždy ľahko vrátiť.

  • Anonymous

    Member
    19. marca 2008 at 15:41

    Práve dnes o 21:00 STV 1 v relácii REPORTÉRY odvysielala hneď prvú reportáž o bývalej “Kablovke” v Bratislave a jej likvidácii.http://www.stv.sk/videoarchiv/relacia/report%C3%A9ri/

    Prinajmenšom dvaja, ktorých oslovila výborná Katarína Začková, vystupovali dosť nepresvedčivo, keď obhajovali to, čo urobili resp. neurobili: projektový manažér Twin City na Mlynských Nivách Jaroslav Nikodém-Makovický a pracovník Ministerstva kultúry SR Pavol Ižvolt. :D

    Nemali tam úlohu presviedčať hlupákov. Odpovedali slušne na otázku a iba informovali redaktorku a verejnosť o skutočnosti.

  • vkotruszova

    Member
    16. mája 2008 at 11:43

    Klub ochrany technických pamiatok a iniciatíva Bratislava otvorene

    Vážení priatelia, priateľky,
    dovoľte, aby sme Vás pozvali na seminár

    OCHRANA A OBNOVA INDUSTRIÁLNEHO DEDIČSTVA

    20. mája 2008 , od 9.00 do 13.00 hod
    v priestore A4 – Nultý priestor (bývalé Véčko) na Námestí SNP.

    Zámerom seminára je za účasti aktérov z rôznych oblastí prediskutovať východiská ochrany a obnovy industriálneho dedičstva a dohodnúť konkrétne kroky, ktoré povedú k vytvoreniu efektívnej stratégie jeho záchrany.

    Ciele seminára:

    · Zmapovať východiská ochrany industriálneho dedičstva (ID) na Slovensku, najmä so zameraním na akútne ohrozené subjekty
    · Pomenovať možné bariéry a riziká, ako aj príležitosti ochrany a obnovy ID
    · Informovať sa navzájom o súčasných aktivitách a dianí v tejto oblasti
    · Vytvoriť priestor pre vzájomnú spoluprácu jednotlivých aktérov a dohodnúť ďalšie konkrétne kroky, týkajúce sa ochrany industriálneho dedičstva

    Pripravované témy:

    · Situácia na Slovensku
    · Legislatívne možnosti ochrany ID
    · Možnosti samosprávy pri ochrane ID (zoznamy pamätihodností, iné)
    · Pamiatkový prieskum ID (metodika, iné…)
    · Koncepčné a regulatívne materiály ako nástroj ochrany ID
    · Príklady dobrej praxe zo Slovenska a zahraničia
    · Zapojenie laickej a odbornej verejnosti do ochrany ID

    Účasť prisľúbili predstavitelia Ministerstva kultúry, Stavebnej fakulty, Fakulty architektúry, pamiatkarskej obce, miestnej samosprávy, architektonickej obce a ďalší odborníci, ktorí sa touto témou zaoberajú. Radi privítame samostatné diskusné príspevky v kontexte naznačených tém. V prípade Vášho záujmu potvrďte prosím Vašu účasť návratkou.

    S pozdravom,
    Marián Paulini, Klub ochrany technických pamiatok

  • Anonymous

    Member
    5. októbra 2008 at 20:29

    no nechem vam tu meniť vaše nazory! no ale ja som bol v GUMONKE Robil som tam ako Vodič vysokozdvizneho vozika a som rad ze konečne ju zburali! lebo keby ste tam boli a videli tie podzemne tunely a všetko svinctvo a všetky chemikalie čo tam boli tak mi je z toho este teraz zle no ja som tam ostal spolu este s 2 zamestnancami a likvidovali sme a stahovali GUMON je to katastrofalny stav tej budovy všade tam bol bordel!

  • palo

    Member
    1. decembra 2008 at 11:38

    Mesto bude presadzovať zriadenie stavebnej polície

    31. augusta 2008 (SITA) – Mesto Bratislava bude aj naďalej presadzovať zriadenie stavebnej polície. Pre agentúru SITA to dnes potvrdil námestník primátora Tomáš Korček. Reagoval tak na búranie budovy bývalej lisovne bakelitu v areáli Gumon v bratislavskom Ružinove bez búracieho povolenia, budova je okrem toho stále chráneným objektom, čo potvrdilo aj Ministerstvo kultúry SR. Konanie stavebníka označil Korček za “špekulatívny krok” na vyhnutie sa tomu, aby bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku. “Otázka stavebnej polície je stále aktuálna,” povedal Korček.

    Podľa Korčeka bude preto mesto aj naďalej vyvíjať tlak na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, aby zriadilo funkciu stavebnej polície. Vedenie mesta zároveň zvažuje, že návrh by predostrelo na vláde alebo presadzovalo cez poslancov v parlamente. Stavebná polícia by pritom podľa Korčeka mala mať právo vstúpiť na cudzí pozemok, právo odpojiť čiernu stavbu od vody a elektriny či pozastaviť, alebo úplne zastaviť nepovolené búranie alebo výstavbu čiernej stavby. V prípade, že stavebný úrad rozhodne o odstránení čiernej stavby a stavebník nariadenie nebude rešpektovať, stavebná polícia by mala mať právo budovu zbúrať. Náklady by si následne od stavebníka začal vymáhať štát. Hlavné mesto sa pritom v minulosti už opakovane vyjadrovalo k zriadeniu stavebnej polície, kladne sa vyjadrovalo aj Združenie miest a obcí Slovenska. Ministerstvo však predložené pripomienky mesta v legislatívnom procese označilo za neopodstatnené.

    Budovy v areáli Gumon začali búrať pred predĺženým víkendom. Stavebný úrad v Ružinove však vydal investorovi búracie povolenie len na päť objektov v areáli, lisovňa ako najstaršia budova areálu, nachádzajúca sa pri Košickej ulici najbližšie k Mostu Apollo, však medzi nimi nie je. Budova však okrem toho stále požíva status chránenej budovy. Ministerstvo ju už v máji vyhlásilo za pamiatku, jeden z majiteľov sa však voči rozhodnutiu odvolal. Minister zobral na vedomie stanovisko rozkladovej komisie, v tejto veci stále prebieha konanie. Pokiaľ ale nebude právoplatné rozhodnutie, budova je stále chránená. Stavebník má však údajne posudok od statika, že daná budova je nebezpečná. Takýto scenár nie je jediný, stavebník takýmto posudkom argumentoval aj pri tohtoročnom búraní Kabla. Zbúrané budovy v areáli Gumon by mal nahradiť polyfunkčný komplex Klingerka. Komplex by mali tvoriť štyri bloky, výškovo je celá výstavba členená od trojpodlažného prevýšeného parteru až po 45-podlažnú budovu. Podľa stavebného zámeru sa tam počíta aj s vybudovaním 28-podlažného hotela.

  • Anonymous

    Member
    1. decembra 2008 at 12:05

    Bohužiaľ, zbytočne sem prilepujete bratislavské príspevky, pretože označené stavby sú dávno preč, “stavebnú políciu chce málokto alebo nikto (zainteresovanosť viacerých rezortov, a tweda by bola dupľom problematická), bratislavskí konšeli a “stavebné úrady” (a iné) zo situácia iba ťažia a doteraz ťažili – takže riešenie musí požadovať všeobecný, pospolitý ľud.
    Žiaľ, nevyužívajú sa ani súčasné možnosti zákona č 50/1976 Zb. – veď všetky rozhodnutia o odstránení stavby a o uložení pokút (a boli naveľa vydané “satvebnými úradníkmi”) – zrušil nadriadený krajský stavebný úrad v pôsobnosti MVRR SR…

  • tomboy

    Member
    8. decembra 2008 at 18:15

    Nedávno som mal možnosť navštíviť rozostavaný (resp. v priebehu rekonšutrukcie a adapátcie) starého areálu Holešovického pivovaru, vzniká tam nový komplex s veľým podielom bytovej zložky… do tých loftových bytov som sa zamiloval, super…
    k tej novej časti mám výhrady pretože, podľa mňa príliš kontrastuje s povodnými halami ale či je to zámer neviem posúdiť…
    ale výborné využitie starých hál… chválim

  • palo

    Member
    14. mája 2010 at 19:59

    8. 3. 2010 – Po stopäťdesiatročnej píle v Čiernom Balogu-Jánošovke miznú posledné stopy. Šesťhektárový nestrážený areál bývalej čiernobalockej píly patrí Smrečine Hofatex. Banská Bystrica. Na nestrážený pozemok môže vstúpiť kto chce, kedy chce, a brať čo sa mu zapáči. Už niekoľko rokov slúži tamojšej minoritnej časti obyvateľstva ako výdatný zdroj ľahkého zárobku. Železo skončilo v zberniach, teraz sú v kurze strešné krovy.

    Zachránili aspoň parný stroj. Obec ho vlani odkúpila od Smrečiny Holding.a.s krátko po tom, ako bol zaregistrovaný medzi národné technické pamiatky. Len odborník by vedel posúdiť, koľko prvkov z neho dovtedy skončilo na skládkach železného šrotu. Smrečina sa nepostarala ani o zámku na dverách budovy, kde doteraz stojí. Vytrhnutú železnú mrežu z okna nahradila obec panelom.

    Alžbeta Kyselová

    Čítajte viac: TU.

Page 3 of 4

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť