Tagged: 

  • harp

    Member
    30. augusta 2012 at 10:47

    Ano toto je smutne. Lezia tam fakt paradne kusky. Keby niekto nasiel na inej ruine co len jeden ten prvok, znamenalo by to vseobecnu radost. Tu?!

  • jozo

    Member
    1. októbra 2012 at 21:03

    August 1982, 3. jún 2001 a 6. júl 2003 – to boli  všetky 3 doterajšie osobné návštevy … No nakydal som tu dosť buranských príspevkov na to, že som aktuálnu zmenenú realitu nevidel na vlastné oči … Poslednú septembrovú nedeľu som to napravil … A chcem byť pozitívny. Nie nasilu, ale v támci možností …. Tak ak nájdem čas … Dám niečo. :-)

  • jozo

    Member
    5. októbra 2012 at 13:22

    Ideme na to … :-)

    Hrad Beckov je dodnes pozoruhodná pamiatka s množsvom unikátov, nie len v rámci hraníc Slovenska. Pre mňa osobne “svieti” jeho unikátnosť v kompaktnej zachovanosti jeho fortifikačnej architektúry zo 14. storočia bez výraznejších mladších stavebných  zásahov. Vcelku zaujímavý fakt, že s ňou hrad viacmenej vystačil až po dožitie …
    V “domácich pomeroch” je Beckov učebnicou – encyklopédiou názorov (a ich realizácií) na zásahy do torzálnej architektúry za posledných 30 – 40  rokov (obzvlášť s technologického hľadiska)… Takže okrem “komplexnej rekonštrukcie” je tu pokope v rozporuplnej symbióze všetko …

    Dám si to do kapitol:

    1. Beckov zbrutalizovaný (cirka 80-te roky 20. storočia).

    2. Beckov v hluchej medzifáze (cca 1990 – 2010).

    3. Beckov po roku 2011 – radosti i rozpaky z posledných stavebných úprav

    4. Beckov turistický.

    5. Beckovské čerešničky na torte

    6. Beckov ešte furt fotogenický

  • leguan

    Member
    5. októbra 2012 at 13:46

    niečo z minulosti

  • jozo

    Member
    5. októbra 2012 at 13:50

    1. Beckov zbrutalizovaný (cirka 80-te roky 20. storočia).

    To čo predviedli „murári“ na tomto hrade v 80-tych rokoch minulého storočia bolo a v dôsledkoch stále je a bude viditeľné kolosálne barbarstvo … Prekonať ho je aj na dnešnú dobu umenie :-). Pri  osobnej premiérovej návšteve v 1982 si pamätám, že sa vtedy pamiatkostavácky šantilo okolo zbytku hlavnej veže a južného čela horného hradu. Vtedy obaleného v lešení, z ktorého sa dolu nad dedinou rozliehal rachot zbíjačky … Paláce  na hornom hrade boli ale ešte panensky prisypané sutinami bez jedinej známky po „budovateľskom“ betóne … Čosi o zákazových tabuľkách a archeologických sondách hore na hornom hrade sa mi ešte vynára z pamäti… Pekné, že sa to všetko časom z tých sutín „vyhrabalo“ … Ale za akú cenu …. Štátom financované barbarstvo pod “odborným vedením” hltalo jeden hrad za druhým (z vyvolených) … Výsledkom je ahistorická kulisovitá “architektúra” vyžarujúca dokonalú historickú anestéziu … (uf to som ale vypotil … :-)) Normálne si myslím, že za počet “vymazaných” trámových káps a za metre štvorcové cementovej omietky sa vtedy brali prémie :-) … Ešteže rukopis “majstrov” je – a bude naveky čitateľný … Hošíci ešte aj odlišným kameňom zvýrazňovali, kam ich až stavebné normy “pustili” …

     

  • jozo

    Member
    5. októbra 2012 at 14:09

    2. Beckov v hluchej medzifáze (cca 1990 – 2010).

    No hluchá až tak nebola, že … Občas bola skôr hlučná. Hrad ale stojicky stál v nemom úžase po predošlých zbastardených plastických operáciách … Severný palácový ctiborovský dvojtrakt pevne nedobytný (či len nedostupný …). Sem-tam na hrade pálili halapartne “historických šermistov”, sem tam duc-duc pseudo-hudba … Niekedy vo výseči 2004 – 2008 konečne “dostavali” údajne nikdy nedostavanú polygonálnu delovú baštu …

    Subjektívne vyzerajú tie strielne divne, ale asi je to O.K. … V nej má byť ten výťah na horný hrad podľa niečej halucinácie???

  • jozo

    Member
    5. októbra 2012 at 14:40

    3. Beckov po roku 2011 – radosti i rozpaky z posledných stavebných úprav …

    Radosť … Koncentrácia najväčšej radosti je zo stavu hradby dolného nádvoria až dolu po studňu …

    To čo bolo z hradby pred poslednou “obnovou” vidno nižšie na dvojobrázku … Páči sa mi to.  Na úrovni dolného nádvoria pekne odstránené všetky “a je to” zásahy v posledných 2 – 3 desaťročiach. Dole smerom ku studni pekne citlivo s citom pre autenticitu … (snáď posledná “panenská časť hradu”). Žiaľ, tá časom viac a viac vybúravaná diera v hradbe, tak lákavo využitá- zneužitá pre komunikačné spojenie s dolným nádvorím, už asi nikdy nezmizne. Domurovaná čiastočne síce bola, ale záujmy komerčných aktivít (obzvlášť do budúcna plánovaných) na hrade neprajú pôvodnému – teda normálnemu stavu …  Ako vidno “základ” diery pochádza z éry “budovania socializmu” na hrade (foto z počiatku “soc. obnovy” zo zdrojov PÚ).

    Do pozornosti by som dal takmer 100% pokrytie korún hradieb tým “bio” krytom …

     

  • jozo

    Member
    5. októbra 2012 at 15:10

    … a do tejto kapitoly ešte ďalšie osobné klady a zápory:

    Páči sa mi osadenie drevených prvkov v náznakoch do pôvodných káps. Estetika prežila i pohľad na schodište do horného hradu (ale jedine zhora – opačne ani omylom :-D !!!). Až na to gýčové drevené zábradlie na južnej obrannej veži – tá dostupná výhliadka je návštevnícky vďačné a milé spestrenie … (Výhliadky – na Lietave musia byť raz výhliadky! :-) …)

  • jozo

    Member
    5. októbra 2012 at 15:34

    4. Beckov turistický.

    Pred 9 rokmi vstupné 30,- Sk, teraz 3,5 € (víkend) …  Časy sa menia. Čo ma vcelku prekvapilo, na slovenské pomery sú úžitkové novostavby v dolnom nádvorí vcelku vkusné. Šindel na mňa samozrejme zapôsobil. A pozitívne beriem, že je to voči pôvodným múrom “inštalované” solitérne :-) … Plus “historický” komparz a jeho “nádobíčko” dostupné na dotyk i funkčné použitie (tým prakom metali dyne) … Plus relatívne široká dostupnosť jednotlivých častí hradu – jediné nedostupné (ako vždy) časti: severný palác a polygonálna bašta …

     

  • jozo

    Member
    5. októbra 2012 at 19:40

    5. Beckovské čerešničky na torte

    Jedna vzácnosť je – ako som už spomenul – stále nedostupná … Dvojtraktový gotický palác z počiatku 15. storočia (pohltiaci starší jednotraktový). Ak by som si zasníval, moja ideálna predstava, čo s týmto takmer kompaktne zachovaným objektom:  Spadnutú časť východnej steny dostavať aj za cenu neautentičnosti prípadných okenných prvkov a ich umiestnenia. Domurovať klenby v západnom trakte. Celé zastrešiť. Približne na spôsob riešenia kráľovského paláca na Bezděze … Ak by som si ešte zasníval viac – doplniť drevené podlahy na poschodiach. Bol by to unikátny muzeálny priestor, nepochybne s čarovnou atmosférou. Museli by to ale previesť majstri, nie tak častí tuzemskí “majstri” … Poliaci? Česi? Koniec sna.

    Takže tá druhá, dostupná … Kaplnka. Chcelo by to dotiahnuť konzerváciu s čiastočnou rekonštrukciou do konca …  Možno si to zle pamätám, ale pred mnohými rokmi som videl dolu v obci v múzeu prekvapivo veľké artefakty ostení údajne z kaplnky (+ dáke kamenné erby Stibora zo Stiboríc údajne zo vstupného portálu) . Bolo by ideálne, keby skončili v kaplnke …

  • jozo

    Member
    5. októbra 2012 at 20:11

    6. Beckov ešte furt fotogenický

    Ako vidno, historicko-stavebná čitateľnosť hradu nebola v časoch “súdruhov” našťastie z exteriérov vymazaná …

     

  • jozo

    Member
    5. októbra 2012 at 20:31

    Zaujímavý obrázok … Kde to na hrade “je”, či skôr bolo, to čo cez ten otvor vidíme?

  • jozo

    Member
    5. októbra 2012 at 20:49

    Moje riešenie … :-)  Ak som sa nesekol, dnešné hradné “kulisy” po “betonároch” sú skôr groteskou, než “imitáciou”  pôvodnej reality …

  • jozo

    Member
    5. októbra 2012 at 21:18

    Všetky posledné čiernobiele fotografie sú z knihy Jána Hajducha z roku 1955 “Slovenské hrady”, dík Chobi za ňu … Je tam aj nasledovná. Jej dnešná analógia je v príspevku #85.

  • jozo

    Member
    5. októbra 2012 at 21:40

     … “v támci” = v rámci, “halapartne” = hákovnice, “ctiborovský” = stiborovský a iné hovadiny nech si každý v hlave opraví sám … :-D

Page 6 of 7

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť