• freya

    Member
    30. júna 2006 at 15:04

    Pre bacila:

  • freya

    Member
    30. júna 2006 at 15:07

    ZEBY GYC??

  • freya

    Member
    30. júna 2006 at 15:08

    Tipnete si cenu?

  • harp

    Member
    27. júla 2006 at 21:03

    Tipnete si cenu?

    Pocitam ze to bude medzi 40 – 60 000 SKK

  • freya

    Member
    2. augusta 2006 at 15:44

    Sothebys vydrazilo toto dielo za 51mil NOK (krat 4,5 -2004)
    Dnes sa nachadza vo vlastnictve AstrupFearnley Museet v Oslo.

  • harp

    Member
    2. augusta 2006 at 19:21

    Pod pojmom gýč sa spravidla rozumie opak umenia, resp. jeho “doplnok” (Derrida). Obidva pojmy fungujú ako typické binárne polarity a tedy v rámci tradičného umenovedného diskurzu a ešte viac laického diskurzu “o umení”. Gýču sa pripisuje negatívna a umeniu pozitívna hodnota na vertikálach kritérií sofistikovanosti, vnútornej obsažnosti, remeselnej kvality, (dobovej/nadčasovej) vkusnosti formy, unikátnosti, oduševnenosti. Naopak, gýču patrí pozitívna a umeniu negatívna hodnota na vertikálach kritérií prvoplánovosti, plytkosti, sentimentálneho potenciálu, (dobovej/nadčasovej) nevkusnosti, “prístupnosti”, sériovosti a v dobe postmoderny i ironického nadhľadu. Kým umenie je zreteľne emblematické pre vysokú, elitnú a umelú kultúru, pod gýčom sa rozumejú také prejavy (nielen tvorivé), ktoré patria do kultúry nízkej, ľudovej a konzumnej, prípadne len neúspešne predstierajúce svoj nárok na bytie umením (v tom prípade je úlohou kritiky ich vykáza? tam, kam patria). Pojmy gýč a umenie chápem ako relatívne v umiernenom zmysle slova, pretože sú sociálne a kultúrne konštruované, menia sa v čase a priestore a sú determinované pozíciou sociálneho aktéra, ktorý o nich vyjednáva. To isté teda platí o vkuse a nevkuse, ktoré navrhujem chápa? ako súbory pravidiel, noriem a kritérií, aplikovaných na materiálne a duchovné artefakty, gestá, výpovede (paroles) apod. pri ich produkcii, distribúcii a recepcii. Pod dekadenciou sa nakoniec rozumie civilizačný úpadok, v našej oblasti záujmu úpadok umeleckého slohu, druhu umenia či sociálneho kódovania (bontón, morálka, etiketa). / *kyberia


    Fontana v Ziline


    ??? je ci nieje

  • tyllo

    Member
    6. októbra 2006 at 20:13

    niekde som cital “mudrost” ze aky je rozdiel medzi umenim a gycom? — sto rokov!! xixix aj tak sa to da vidiet!! TYLLO

  • mp

    Member
    14. októbra 2006 at 20:31

    Jerome Klapka Jerome, Tři muži ve člunu a jeho pojednání o porcelánových psech na krbové římse, jak to bude za sto let vyhledávaná vzácnost. Psal to před sto lety – a měl pravdu.
    Jihočeské selské baroko bylo také ještě v době Jiráska přehlíženo a jako starobylé byly uznávány jen roubené stavby.
    To ovšem nic nemění na tom, že moderní tzv. Podnikatelské baroko se mi nelíbí.

  • harp

    Member
    1. decembra 2006 at 13:29

    Pri nasej ceste do Strasbourgu sme navstivili prave prebiehajucu vystavu / aukciu moderneho umenia. A aha co sme nasli:

    foto: cocovicka

  • freya

    Member
    1. decembra 2006 at 13:39

    :happy2: poomoc, haaahaaa… to je fakt dobre. Jeff Koons za 40 Euro

  • duchamp

    Member
    1. decembra 2006 at 14:53

    Když tak nad tím přemýšlím, tak v podstatě si na otázku kvality svého díla odpověděl autor již sám:

  • harp

    Member
    1. decembra 2006 at 15:28

    Bohuzial by sa tentlo link hodil viac do fora retro. Ucastnici si zamienaju retro za gyc.

    Čo je gýč? http://splho.blog.sme.sk/c/18110/Co-je-gyc.html
    Pred časom bol zverejnený v časopise .týždeň článok Jiřího Oliča „Ruky pred od gýča“. Nastolil mnoho otázok, úvah, ktoré dnes visia vo vzduchu a trápia nejedného súčasného výtvarníka — a nielen výtvarníka. Nerád by som, aby polemika na túto tému zanikla, respektíve vôbec nevznikla. Rád by som, aby sa téma vyložila na stôl a poriadne sa do nej zahryzla slovenská kultúrna verejnosť. Môže i nekultúrna.

    Pokúšal som sa vyhnúť kopírovaniu hore uvedeného článku. Ale celkom to nejde, nech mi pán Olič odpustí. Obsahuje totiž všetky najproblematickejšie otázky a úvahy na danú tému. Ako prvá a najpodstatnejšia sa javí otázka, ktorá by mala prispieť k základnej definícii: Čo je gýč? Dá sa kategorizovať? Rozlíšiť? Alebo sa dá definícia kúpiť, ovplyvniť? Vychádza definícia gýču z charakteru doby a mení sa tak, ako sa menia historické epochy? Alebo je to nadčasový fenomén?

    Musíme si uvedomiť, že existuje gýč doby nedávnominulej a gýč súčasnosti. Gýč teda neustále vzniká, vyvíja sa, naša neutíchajúca tvorivá produkcia vytvára jeho nové a nové mutácie, formy, podoby. Tak ako vznikajú nové umelecké prejavy a vnímanie, objavuje sa i nový gýč.

    Jedna zo základných rozlišovacích definícií hovorí, že gýč je niečo, čo sa chce páčiť.

    Gýč = reklama. Je vtieravá a násilným spôsobom sa chce zapáčiť. Gýč má svoj jazyk a reklama ho bohato využíva. Ale je aj reklama, ktorá sa rovná umeniu.

    Gýč sú záhradní trpaslíci, olejomaľby s ručiacimi jeleňmi na horách a farbotlače kajúcich sa a uslzených Márií Magdalén, západy slnka s palmami a morom.

    Gýč = televízna talkshow.

    Gýč = ľahko zrozumiteľné dielo. Gýč = úspech?

    Táto logika hovorí, že veľkým umelcom je práve ten, na ktorého výstavu nikto nechodí a málokto rozumie. Často sa zamýšľam pri pohľade na super moderné diela súčasných výtvarníkov. Napadá ma, že dnes už vlastne umelec nepotrebuje diváka. Vystačí si sám so sebou, s tým, že dielo vôbec vystavil. Oháňa sa síce lacnými rečami o komunikácii medzi jeho dielom a divákom, ako dielo komunikuje, vyzýva, podnecuje, kladie nové perspektívy. Prázdnota vo výstavnej sieni však hovorí svoje. Divák nie je jeho dielom v najmenšom dotknutý, nič ho do výstavnej siene neláka. Ale ináč je to veľký umelec, to treba povedať. V žiadnom prípade to nie je gýč! Veď chlapec vyštudoval, vystavoval, aj cenu v USA získal. Je moderný. Predbehol dobu. Na vine je deformácia estetického cítenia diváka gýčom. To divák je pozadu.

    Gýč = samotná príroda? Alebo je krajinka s lesnou cestičkou, stromami, lúkou a motýľmi gýčom len vtedy, keď sa namaľuje? Kedy nastáva tá čarovná premena, keď sa z voňajúcej, príťažlivej prírodnej scenérie stáva gýč namaľovaný či nafotený? Kde sú hranice? Hranice predsa sú, o tom sa nedá pochybovať. Ale kto sa odváži ich odhaliť? Potiaľto áno, ale odtiaľto už nie? Je realizmus touto hranicou, ktorá definitívne odsudzuje diela istých umelcov k nálepke gýč?

    Gýč = ľavicovo orientovaný názor na umenie? Socialistický realizmus?

    Gýč = súčasný pop-art, ktorý robí každý, kto má digitálny fotoaparát, kameru? Nepochybne, zotiera sa hranica medzi školeným a neškoleným tvorcom. Často sa ukazuje, že neškolený tvorca je schopný vytvoriť dielo profesionálnejšie než školený otitulovaný profesionál, ktorý často nevie ani poriadne kresliť, ale má moderné zmýšľanie. Ale nie je to vždy pravidlo. Je umenie výsadou privilegovanej menšiny? Istých kruhov?

    Gýč = umenie, ktoré môžu robiť všetci? Ako pán Olič konštatuje, v galériách vystavujú modelky, speváci, tenistky aj hokejisti, vážne uvádzaní do sveta výtvarnými teoretikmi!!!

    Čoby nevystavovali, môžu si to predsa zaplatiť. Aj mňa tento fakt pekne vytáča, ale múrom hlavu neprerazíš. Chcem tým povedať, že nejedna vec je v tomto svete postavená na ruby.
    Michal Šplho, piatok 12. augusta 2005 13:52
    http://splho.blog.sme.sk/c/36234/Co-zivot-dal-9.html

  • Anonymous

    Member
    4. decembra 2006 at 13:04

    :arrow: vidím, že “gýč” je obľúbená téma (viac ako architektúra alebo dizajn), nuž pridávam pár postrehov, bez ladu a s(k)ladu: Definícia gýča nikdy nemôže byť komplexná a konečná. Gýč je ako epidémia, mutuje a produkuje stále nové a nové vírusy. Neparazituje len na umení, ale na akomkoľvek produkte ľudskej činnosti. Hranice medzi umením a gýčom bývajú účelovo zahmlievané, podobne ako vkus a nevkus gýč podlieha módnym trendom v aktuálnom čase. Jedinou úspešnou zbraňou voči gýču je vzdelanosť, štúdium umení. Kto umeniu nerozumie, tomu aj gýč býva umením. Keďže gýč šarapatí aj v reklamách, bujnie v nebývalom rozsahu. Keďže imituje stav akejsi “definitívy”, je nepriateľom zmien, tým aj napredovania. Gýč býva agresívny, umenie je spravidla skromné, nenásilné. Často sa gýč stáva nielen drogou, no aj “viagrou” pri rezignácii a neschopnosti postaviť sa v boji za presadenie umeleckých hodnôt.
    Gýč, aj keď je mužského rodu, je ako fiflena. Snaží sa zapáčiť. A, žiaľ, zväčša sa mi to (po)darí. Mojou nádejou je, že umenie žije aj bez obdivovateľov. Gýč bez obdivu a popularity umiera. Dúfam, že každý ušľachtilý kameň bude použitý na umenie. No jeden veľký “šuter” by som predsa rád venoval konkrétnemu účelu. Ako pomník na hrobe gýča. Tu sa však môj optimizmus končí. (Nech žije gýč! No už iba v našich spomienkach :!: ) :wink:

  • freya

    Member
    4. decembra 2006 at 13:24

    klik na: tudytady tadytudy

    Omlouvám se Freye :oops: (snad mi to odpustí), leč vetšině čtenářů bude asi bližší česká verze zde: tudytady tadytudy

    Naposledy upravil Duchamp dňa Pi 01. Dec. 2006 16:18, celkom upravené 1 krát

    Duchampe!! je tam omnoho menej aj napisane v tom ceskom preklade. :P

  • harp

    Member
    5. februára 2007 at 20:48

    Neviem ci to niekto niekedy povedal ale pri rozhovore moj otec | kamarat zolo | a ja som dosiel k zaveru nasej debaty:

    Gyc je prostituciou umenia.

Page 1 of 2

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť