aktivita diskusia História, genealógia a heraldika Genealogia a heraldika

  • harp

    Member
    19. októbra 2004 at 4:55

    Vysla nova opravena verzia Rodokmenu | http://www.rodokmen.webzdarma.cz

  • Anonymous

    Member
    20. októbra 2004 at 23:27

    Ahoj Templ. Sice zase nerozumiem o com hovoris, ale dajme tomu ze narazas na to, ze historici a archivnici mozu cloveka pripojit na rodokmen uz vymretej alebo nezvestnej slachtickej rodiny a tak mu pridat slachticky povod. Viem dobre, co sa dnes deje v archivoch, tam sa robia este daleko horsie veci, napriklad s pozemkami neznamych vlastnikov. Pozemkove knihy su po komunistoch v chaose, co sposobilo, ze nedavno meciarovci a teraz katolicka cirkev sa zmocnuju rozsiahlych majetkov. Staci dodatocny zapis do knihy a poda ma noveho majitela. S rodokmenom je to tazsie. Tu nestaci len nejaky krstny list, antidatovany do volneho miesta v starej matrike. Ludia uz davno ziju v prostredi s mnohymi vazbami a tie ked chybaju, hned vznikne podozrenie na podvod. Kde su vysvedcenia, listiny o majetku, o pracovnom zaradeni, a tak dalej? Napriklad scitanie ludu sa v starej monarchii robilo od r 1857, staci si zajst do Viedne, ci do Budapesti a uz je vtacik odhaleny. Pripadne, postavenie predkov vela povie. Majitelia domu na hlavnom namesti asi boli mestania, vysoky uradnik za cisar pana bol mozno slachtic. Kto viete po polsky, dajte si na polskom Google heslo Drzewo genealogiczne /rodokmen/, tam su v ponuke diskusie polskych historikov. Oni pripustaju, ze cez Polsko isli dve svetove vojny, papiere zhoreli, ale sa dohodli ze napriklad za slachtica uznaju toho, kto im to bude moct dokazat z viacerych zdrojov, ktore mozu byt nepriame. Maju velke skusenosti s dobrodruhmi. A co uz s takymi, co z Ruska prichadzaju a mirnix-dirnix si prisvojuju modru krv? Prave o takych Rusoch sa pise v detektivkach!

  • harp

    Member
    21. októbra 2004 at 3:28

    Zaujimavy pohlad a skusenost pri citani tohoto prispevku sa mi zda ze som est elen v genealogickych plienkach. :)

    Dedko Janko: pokracujte prosim vo vasom seriali o rodokmeni. Je to velmi poucne. :) Niektore veci viem ine su pre mna novinkou. Takto to bude asi u viacerych citatelov.

    Viem ze to s genealogiou moc nema, ale ked si chcete zistit ci niekto z vasich menovcov nebol nahodov spolupracovnik STB kliknite si na http://www.cibulka.com

  • Anonymous

    Member
    21. októbra 2004 at 20:23

    Asi som zle nieco stlacil. Da sa najst rodovu liniu aj pred rokom 1620. Existuju knihy investigacii, ktore nasi panovnici jozef a Maria Terezia prikazali vypracovat ako potvrdenie slachtictva toho mnozstva malych zemanov, ktori boli a su na Slovensku. V tych knihach je uz okolo rokov 1750 vypracovana linia Vasich predkov, v mnohych pripadoch, ak aj su armalisti aj pred rok 1620, ktora ide az ku zakladatelovi rodu alebo udeleniu slachtictva panovnikom. A este aj potom sa da pracovat s urbarnymi knihami, teda nie je to az take neskutocne.
    Tvrdi sa, ze v kazdej desiatej generacii prichadza ku chybe – statisticky to znamena, ze geneticky raz za desat generacii nesuhlasi priezvisko s genami – to je ta tajomna laska, ktora nie je zapisana v archivoch a jej produkt – Vas predok. Ale v skutocnosti na tom az tak nezalezi, lebo aj Slovaci su geneticky mozno niekde inde, ako sa citia, a nielen oni…
    Niekedy vsak mestania boli kulturnejsi a sedliaci bohatsi ako slachticki predkovia, a nielen v mojom pripade. Ale na rozdiel od sedliakov, u slachticov sa ozaj clovek dostane i do 15 storocia, samozrejme s podmienkou chyby desiatej generacie…

  • Anonymous

    Member
    26. októbra 2004 at 0:08

    Len pre upresnenie rok 1620 je podla mna vyznamny len v Ceskych zemiach (Biela hora). Pre Uhorsko (a teda aj slovensko) je zaujimavejsi rok 1526 – bitka pri Mohaci.
    Nie som vsak profesional, takze sa mozem mylit.

  • Anonymous

    Member
    28. októbra 2004 at 6:02

    Laco,
    kto trošku pozná archívy na Slovensku z obdobia 16, 17 a 18.storočia, vie, že veru k svojmu rodu veľa nenájde. Leda ak by mal predkov v cisárskych vojskách, bojovali by s Vešelénim, Betlenom, Tokolim, Rákocim, tresp, proti všetkým !
    Apropo, pre Uhorsko boli skutočne významné iné roky (napr. 1711-mier v Satu Mare), atď..
    Dovolím si dodať, že sú veľmi dôležité a nápomocné zoznamy Obchodnej gildy v jednotlivých (kráľovských, banských, zemepanských) mestách. Sú to knihy podobné cechovým, lenže gildy boli vyššie združenia ako cechy. Knihy obch.gildy majú dosť presné zoznamy s udaním miesta narodenia, remesla, bydliska, etc…

  • Anonymous

    Member
    1. novembra 2004 at 16:52

    Zaujala ma tvoja starosť o stav papiera, ktorý je nosičom cenných informácii.
    Dnes už vieme starému kyslému papieru pomoct. ( Hovoríme o papieri vyrobeného po roku 1840) Vieme ho ručne v mokrou metódou
    odkyslit a starý krehký papier ( takmer ako opátky) vrátiť do života.
    Napr. z 3,8 pH vieme dostať papier do 8,5pH. Je to jednoduchá procedúra cenovo a nenáročná. Myslím tu len na plošný papier, nie na knihu.
    Aj kniha sa dá odkysliť. To je však o inom.

    ceiba

    pozri sa na články v obnova.sk . Hladaj C900 alebo Ochraňujeme dedičstvo včerajška pre zajtrašok

  • Anonymous

    Member
    1. novembra 2004 at 21:49

    To harp and all: len tak na okraj, stare zakony a zvyklosti boli v rakuskej casti monarchie
    dost ine ako v uhorskej, vedomosti o rodokmenoch, slachticoch etc. su vam nanic ked
    ide o druhu cast daneho statu.
    Co sa tyka nejakeho ustredneho zoznamu slachticov, Revai Nagy Lexikona tvrdi /v roku
    1910/ ze v Madarsku nic take neexistovalo. Cosi take bolo ulozene v Ostrihome, ale ked
    ho Turci dobyli, vsetko nahadzali do Dunaja a potom to uz nebolo obnovene. Pozdejsie
    supisy zemanov mali len lokalny charakter na prakticke ucely.
    Ine je to u Nemcov, ti su zatazeni na poriadok a preciznost, tam zoznamy mali a velke
    vojny tam nemali taku nicivu silu.

  • Anonymous

    Member
    1. novembra 2004 at 22:19

    Pokracujem o hladani. Nebudte smutni ked sa zastavite, 20.storocie tak ponicilo archi-
    vy, ze mate sancu bud-alebo. Zacalo to v roku 1918, ked museli odist Madari. Ked od-
    chadzali, vzali so sebou aj mnoho ustrednych archivov, dnes uz nevedno ktorych. Prva
    republika sa zase velmi zle chovala k byvalym slachticom, ti na oplatku neboli ochotni
    pustit historikov do svojich sukromnych archivov, eventualne ked odchadzali radsej ich
    spalili. Nasledne za 2.sv. vojny sa nacisti pohrdavo spravali k archivom narodov, ktore
    nenavideli, hlavne Zidom a Madarom. Vzali si z nich to svoje a zvysok povyhadzovali.
    Ked potom Cervena armada obsadzovala uzemie, za bojovymi jednotkami postupovali
    speci oddiely NKVD, ktore planovite vyhladavali statne archivy, hadzali na nakladiaky
    a odvazali do Ruska. Hodili sa im. Popritom sa stavalo, ze bezni vojaci ak nasli nejaky
    archiv, spalili ho na dvore. Mali take rozkazy. Pri prechode frontu najma na vychodnom
    Slovensku, zhoreli desiatky farnosti a uradov aj s matrikami. Nota bene miestne obyva-
    telstvo obvykle vyrabovalo miestny kastiel. Stare spisy sa hodili na kurenie. Za vlady
    bosevikov to uz len bola robota. Archivy presli pod palec StB a stali sa nedostupne. Oni
    ich potrebovali ako usvedcujuci material proti kazdemu. Od konfidentov Gestapa po
    burzoazny povod. Alebo ich nahadzali do pivnic a mastali, kde zhnili. No blazni. Viete
    vobec, aky prevereny musel byt, kto chcel studovat filozofiu? Dnes stojime nad troska-
    mi a mozeme od lutosti len prehltat. Niet sa co divit, ze vo vnimani historie sme taki
    rozdielni od zapadnej Europy.

  • Anonymous

    Member
    7. novembra 2004 at 3:32

    Dnes som bol na “polnom vyskume” v Likavke. Naucil som sa par veci tak vam o nich poviem. Uz davnejsie som vedel co nemam na papiery tomu neverim a dnes sa mi to potvrdilo. Pocul som druhu a tretiu verziu osidlovnia dediny Hrckovcami. Prvu mi rozpraval otec.

    Dalsia vec ktoru som sa naucil: treba do terenu chodit s diktafonom, notebookom a scanerom pripadne fotoaparatom a blokom aperom. Smola ze som mal len ten notebook a pero. Zato som vsak ziskal uradne overenu fotografiu mojho pra starkeho.

    Viac o zisteniach k teme rodokmen Hrcka na http://www.hrcka.info

  • Anonymous

    Member
    9. novembra 2004 at 6:12

    harp,
    pokiaľ viem, Likavka patrí pod Rbk ? Nie ? Tak pozri si Dejiny mesta Ružomberok od autora HOUDEK (teraz neviem či Fedor, alebo ivan – boli bratia a obaja robili historické témy a archívne výskumy)

  • Anonymous

    Member
    9. novembra 2004 at 21:52

    Dnes napisem ako sa hlada v rode SLACHTIC. Na uzemi dnesneho Slovenska bolo
    niekolko tisic slachtickych rodin. Boli zdecimovane, ale potomkovia kde-tu ziju. Ak nie je
    poruke povodny slachticky patent, treba davat pozor na nepriame dokazy. Pozorne citaj-
    te stare dokumenty, rate sa kazde slovo, ziadne tam nie je nahodou. Budem uvadzat
    mozne slovne poznamky aj s prekladom, pricom v papieri mozu byt v roznych jazykoch,
    aj po slovensky. Nobilis-povyseny /latin./. Nemes-slachtic. Koznemes, kurtanemes-
    zeman. Baro-baron. Grof-grof. Ur-pan. Nagysagos ur-velkomozny pan. Tekintetes ur-
    urodzeny pan. Armalista-erbovnik. Agilis nemes-agilny slachtic. Edler-slachtic. Vsetko
    pri mene, alrbo v kolonke povolanie ci statut. Plati to aj po roku 1849. Ak bol niekto vy-
    soky statny uradnik, od zupy vyssie, urcite bol slachtic. Tiez aj vtedy, ak je uvadzany ako
    majitel alebo dedic nehnutelnosti, ale len pred r 1848. Slachticmi boli slobodne povo-
    lania, financnici, tovarnici. Nemohli byt predsa poddani. Ak niekto mal titul ale nedos-
    tal k nemu meno slachtickeho typu, casto si upravil povodne. Napr. zdvojenim samo-
    hlasky, priklad Sos-Soos. Zemania si mena polatincovali, napr. Jesensky-Jesenius. Ne-
    robili tak vsetci, aj slovenske mena si nechavali, napr. Zavodszky. Pri nepriamych naz-
    nakoch ale opatrne, treba mat informaciu z viac zdrojov, najma pri priezvyskach.

  • Anonymous

    Member
    9. novembra 2004 at 22:18

    Teraz o tom co je to ARMALISTA. V preklade erbovnik, erbovy slachtic. Bol to proste ne-
    majetkovy slachtic. V davnych dobach bolo slachtictvo zviazane s majetkom, pozdejsie
    to vyvoj prekonal. Slachtictvo mohol niekto dostat aj bez pridelenia nehnutelnosti, obvy-
    kle aj s erbom, ale to nebolo podstatne. On sam osobne bol slachtic s pravami aj s
    povinnostami, ak mal predtym nejaky majetok, ten sa slachtickym nestal a platil z neho
    dane. Inac tu rozdiel nebol.
    V Uhorsku bola aj jedna specialita, zvana AGILIS NEMES. Je to latinsko-madarska
    zmiesanina, preklada sa ako “aktivny slachtic” alebo “praktizujuci slachtic”. Ide proste o
    titul po zenskej linii. Ked sa slachticna vydala, preberala spolocensky statut manzela.
    Ak sa ale vydala za neslachtica, jej manzel sa stal slobodny a zo zakona ziskal titul
    agilis nemes. Bol to platny titul, akurat ze bol akysi malicky. Taktiez zo zakona precha-
    dzal dedenim na potomkov. Mozme ho nazvat “titul po babicke”. Pokial viem, v inych
    krajinach take cosi nebolo.
    Este cosi o ERBOCH. Bola to sucast slachtickeho titulu, ale nemusela byt. Zase aj
    mestan mohol dostat erb, len tak bez titulu, aj slobodny rolnik, ba aj sedliak. Bol to vte-
    dajsi druh vyznamenania, bez povysenia. Nezamienat s erbovym mestanom, to je
    pojem z nemeckej casti monarchie.

  • Anonymous

    Member
    9. novembra 2004 at 22:35

    Existovala kedysi HONORACIA. To boli ludia ktori nepracovali za plat, ale za honorar.
    Odtial ten nazov. Patrili ku nim advokati, lekari, lekarnici, profesori, bankari, inzinieri, proste kaz-
    dy kto bol na spolocenskej urovni a nebol priamo slachtic. Volali sa takto zo zakona,
    mali vsetky vysady vratane erbu, zo zakona boli rovnocenni slachte, len samotny titul
    nemali, napokon mali svoj akademicky. Takto to platilo az do konca monarchie. Tento
    spolocensky stav dnes uz nie je a samotny pojem vysumel.

  • Anonymous

    Member
    9. novembra 2004 at 22:37

    Dodatok ku honoracii. To nebol titul, neuvadzal sa, bol to spolocensky stav.

Page 3 of 6

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť