aktivita diskusia Hrady, zámky a kaštiele Clanky v casopisoch a novinach

Tagged: 

  • heretic

    Member
    29. marca 2008 at 20:23
  • harp

    Member
    26. júla 2009 at 21:07

    http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1186816

    Na obnovu slovenských hradov chýbajú peniaze
    Na Slovensku sa podľa rôznych zdrojov nachádza vyše sto zrúcanín a zachovalých hradov. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu je ich evidovaných 110, publikácia Názvy hradov a zámkov v SR z roku 1990 ich zaznamenáva 168.

    Niektoré z nich sú v rekonštruovanom a zachovalom stave, väčšina však v podobe zrúcanín. Aj tie však potrebujú svoju starostlivosť, ktorú väčšinou zabezpečujú rôzne dobrovoľnícke občianske združenia, v menšej miere súkromní majitelia hradov.

  • harp

    Member
    26. júla 2009 at 21:18

    Klasika,
    bulvar nikdy nezoberie do uvahy korekcie a poprekruca co sa da. Zaujimalo by ma naco som to vobec redaktorovi korigoval.

    Tiez prevzal odo mna podtitulok bez citacie. Klasika. Co sa cudujem, bulvar!

    Upravena verzia ktoru redaktor nezapracoval.

    >
    > Dodal však, že v minulosti šlo do obnovy hradov oveľa viac peňazí. Napríklad v Česku sa podľa neho venuje hradom systematickejší prístup.
    >
    >
    >
    > Dôležitá je dobrovoľnícka práca
    >
    >
    >
    > Neodmysliteľnou súčasťou rekonštrukcie a konzervácie hradov je práca množstva dobrovoľníkov. Cena dobrovoľníckej práce sa podľa Hrčku vyrovnáva dokonca výške prostriedkov z ministerstva.
    >
    > Dobrovoľnícke občianske združenia sú rovnako financované zo štátnych prostriedkov. Združenia však musia podľa Hrčku vypracovať akčný plán obnovy hradu, ktorý konzultujú s odborníkmi. „Spolupracujú s metodikom, ktorý práce na hrade dozoruje,“ dodal Hrčka.

    >
    >
    >
    > Bez ľudí prežijú ešte 200 rokov
    >
    >
    >
    > Súčasný trend záchrany hradov na Slovensku spočíva skôr v ich konzervovaní. „Hrad sa očistí od náletových drevín, ktoré narušujú murivá. Potom nasleduj záchrana najkritickejších častí – spevňovanie a podchytávanie múru,“ dodal Hrčka.
    >
    > Tým sa zásadne predlžuje ich životnosť. Ak by sa to podľa neho neudialo, tak do desať rokov by mohli niektoré hradné múry spadnúť. V ďalších fázach sa može pristúpiť aj k zásahom ktoré zčitatelnujú stav hradu.
    >
    > Hrady na Slovensku vznikali od 11. až 13. storočia, niektoré o storočia neskôr. „Obyvatelia ich začali opúšťať v 17. storočí. Ak hrady neponičia vandali, tak bez ďalších zásahov môžu vydržať v stále horšom stave ešte 200 rokov,“ konštatoval Hrčka.

  • heretic

    Member
    19. januára 2010 at 19:01

    Renesancia vápennej malty pri rekonštrukciách
    Ing. Oto Makýš, PhD.

  • palo

    Member
    20. januára 2010 at 22:26

    Renesancia vápennej malty pri rekonštrukciách
    Ing. Oto Makýš, PhD.
    Určite je výborné, že sa takáto a takto spracovaná téma dostala aj do časopisu ASB. Zvlášť sa mi páči formulácia “nezorientované projektové kancelárie”…

  • vlcik-tlcik

    Member
    20. januára 2010 at 23:24

    Kedy si na Obnove budem môcť prečítať niečo takéto
    http://www.obnova.sk/clanok-1773.html&mode=thread&order=0&thold=0
    aj o chemickom zložení použitej malty trebárs na hranolovom donjone na Gýmeši akou technológiou bola vymurovaná, aké vápno použili, pri akej teplote bolo vypálené, ako a či zahasené, odležané, prečo románska a gotická malta je pevnejšia ako neskoršie, ako to, že v renesancii resp. baroku sú niektoré murivá dobré a pevné, niektoré sa rozsýpajú, v čom je rozdiel, tu sme zaspali, projektové kancelárie ešte môžu kľudne spať, zobudiť by sa mal niekto iný.

  • vkotruszova

    Member
    4. marca 2010 at 23:16

    Kedy si na Obnove budem môcť prečítať niečo takéto
    http://www.obnova.sk/clanok-1773.html&mode=thread&order=0&thold=0
    aj o chemickom zložení použitej malty trebárs na hranolovom donjone na Gýmeši akou technológiou bola vymurovaná, aké vápno použili, pri akej teplote bolo vypálené, ako a či zahasené, odležané, prečo románska a gotická malta je pevnejšia ako neskoršie, ako to, že v renesancii resp. baroku sú niektoré murivá dobré a pevné, niektoré sa rozsýpajú, v čom je rozdiel, tu sme zaspali, projektové kancelárie ešte môžu kľudne spať, zobudiť by sa mal niekto iný.

    No mozno vtedy, ked sa niekedy azda zmeni vedenie statnych organov a dostane sa to do “patrocneho planu” napr. chemicko-technologickeho oddelenia PU :-)

  • strombus72

    Member
    18. novembra 2011 at 16:36

     Bude to ďaľšia stratená pamiatka ,alebo pán minister prestane argumentovať ako to nejde vrátiť spisovateľom a zároveň to neplánuje predať , a niečo urobí pre to aby to “išlo”!?

    http://spravy.pravda.sk/budmericky-kastiel-chatra-a-miznu-z-neho-veci-fnk-/sk_domace.asp?c=A111118_111404_sk_domace_p09

Page 2 of 2

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť