aktivita diskusia Pamiatky Bratislava

Tagged: 

  • uskalienka

    Member
    24. septembra 2011 at 22:45

    Hlavná architektka považuje za kľúčovú transparentnosť

    BRATISLAVA 14. septembra (SITA) – Hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrád považuje za najdôležitejšiu transparentnosť a tímovú prácu. Povedala to dnes na tlačovej konferencii pri príležitosti prvých 100 dní vo funkcii. Ako uviedla, to je dôvod, pre ktorý vytvorila Radu hlavnej architektky, vytvorenú zo zástupcov magistrátu, odborníkov na dopravu a na územné plánovanie. Konrád chce prizývať aj zástupcov z verejnosti. Od nástupu do funkcie začala Konrád aj s prípravnými prácami na územnom pláne mesta. Ako dodala, časti mesta treba podľa nej riešiť ako celok, preto jej nestačí len opraviť domy, siahne aj na verejný priestor, teda parkoviská či chodníky.

    Ako architektka uviedla, za kľúčové považuje hospodárenie s pozemkami mesta. Ich predaj bol podľa Konrád v minulom období až trestuhodný. Ako dodala, mesto musí aktívne hájiť verejný záujem a podľa toho realizovať pozemkovú politiku. Verí, že investori majú participovať na infraštruktúre mesta. Podľa nej však treba vytvoriť jasné pravidlá, aby podmienky vstupu do investícií na pôde mesta boli rovnaké pre každého. Investor by mal od začiatku prispievať stanovenými percentami do mestskej kasy a infraštruktúru má stavať mesto.

    Rada hlavnej architektky v lete zasadala každý štvrtok. Oficiálne sa bude stretávať raz mesačne. Prizývať budú aj zástupcov konkrétnych mestských častí a verejnosť. Konrád vytvára aj poradný orgán rady s pracovným názvom Odborná komisia pre tvorbu mesta. V tomto orgáne nemajú byť zástupcovia magistrátu, budú tam zástupcovia odbornej verejnosti, napríklad sociológovia, filozofi, historici, odborníci na tvorbu životného prostredia, dopravní inžinieri, architekti, urbanisti či finanční manažéri.

    Hlavná bratislavská architektka Ingrid Konrád sa ujala svojej funkcie 14. júna. V bratislavskej samospráve bude pôsobiť v nadchádzajúcom období ako odborný garant pre oblasť urbanizmu a architektúry. Hlavnú architektku mesta zvolili v tajnej voľbe mestskí poslanci na základe odborného návrhu primátora Milana Ftáčnika, ktorý vychádzal zo záverov aprílového výberového konania. Výberová komisia mala osem členov, bola zložená z poslancov, významných slovenských architektov, urbanistov a po prvýkrát v nej pôsobil s poradným hlasom zástupca občianskej verejnosti. Do vyhláseného výberového konania sa prihlásilo 27 uchádzačov. Mestský architekt sa okrem iného aktívne podieľa na tvorbe územnoplánovacích dokumentov, vstupuje do prípravy územného plánu a zabezpečuje tiež vypracovanie záväzných stanovísk Bratislavy k pripravovanej investičnej činnosti.

  • uskalienka

    Member
    11. novembra 2011 at 16:44

    Nám. F. Liszta by mohlo vzniknúť po marcových voľbách

    BRATISLAVA 10. novembra (SITA) – Bratislavské Predstaničné námestie možno bude Námestím Franza Liszta, stať sa tak môže však až po skončení parlamentných volieb v marci. Ako pre agentúru SITA uviedol staromestský hovorca Tomáš Halán, poslanci miestneho zastupiteľstva si utorkovým hlasovaním o námestí uctili pamiatku dvestého výročia narodenia významného hudobného skladateľa a klavírneho virtuóza, ktoré je práve tento rok. Podľa zákona o obecnom zriadení odo dňa vyhlásenia volieb nemôžu poslanci miestneho ani mestského zastupiteľstva rozhodovať o zmene názvu ulíc alebo verejných priestranstiev až do volieb, rozhodnutie poslancov sa teda podľa Halána stane platným až po skončení volieb.

    Návrh na zmenu názvu Predstaničného námestia schválili staromestskí poslanci na zasadnutí zastupiteľstva v utorok, návrh bude ďalej predložený poslancom mestského zastupiteľstva. Staromestskí poslanci považujú navrhované verejné priestranstvo za dôstojné miesto pre námestie na počesť Franza Liszta aj vzhľadom na to, že po tomto významnom skladateľovi a virtuózovi už v roku 1899 pomenovali ulicu neďaleko Hlavnej stanice. 

  • uskalienka

    Member
    7. decembra 2011 at 19:00

    Primaciálny palác má nový vzhľad

    BRATISLAVA 5. decembra (SITA) – Zo vstupnej brány bratislavského Primaciálneho paláca odstránili po takmer dvojmesačných opravách lešenie, vynovenie čelnej steny a oprava centrálneho balkóna stáli 57-tisíc eur. Ako agentúru SITA informoval hovorca primátora Ľubomír Andrassy, mesto pôvodne rátalo s nákladmi až do 70-tisíc eur, podarilo sa mu teda ušetriť 13-tisíc eur. Objekt bol podľa hovorcu v havarijnom stave, následkom čoho zatekal balkón a bola poškodzovaná predná fasáda paláca. Projekt stavebných prác bol schválený pamiatkovým úradom.

  • antik

    Member
    12. decembra 2011 at 10:17

    Rok 1959 neblahý pre pamiatky Bratislavy…

    1:22 …Chmúrny nemý svedok stredoveku…dožíva poslednú jeseň v tradičnej podobe…pod rukami našich odborníkov sa uskutočňuje prestavba, aby o niekoľko málo rokov vyvstala jeho prítažlivejšia nová tvár…

    2:O3 ..a podhradie so svojimi po stáročia zanedbanými a ošarpanými domami, neblahý odkaz minulých čias…zmení sa v prekrásnu štvrť na nábreží Dunaja…

    http://www.youtube.com/watch?v=trYOfUph_3Q&feature=BFa&list=SPF96C40A50E450C7F&lf=list_related

  • antik

    Member
    13. decembra 2011 at 12:59

    V stredu 14. decembra 2011 o 15.00 h bude slávnostné otvorenie výstavy Obnova Bratislavského hradu, spojené s kurátorským sprievodom výstavou. Výstavu pripravilo Slovenské národné múzeum – Historické múzeum s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Predstavuje dejiny Bratislavského hradu a dve rozsiahle rekonštrukcie hradu v polovici 20. storočia a v súčasnosti.

    Výstava potrvá do marca 2012.

  • vlcik-tlcik

    Member
    15. januára 2012 at 18:28

    Pohromy na Podhradí

    Úplne v tichosti, takmer bez akýchkoľvek informácií v médiách, bez verejnej diskusie, na najexponovanejších miestach mesta, schyľuje sa k pohromám, ktoré poznačia výzor Bratislavy na niekoľko ďalších desaťročí. A hneď k dvom.

    Čítajte viac: http://durinda.blog.sme.sk/c/282899/Pohromy-na-Podhradi.html?fb_ref=like_clanok_dole_blog&fb_source=profile_oneline#ixzz1jY65TscN

  • vlcik-tlcik

    Member
    15. januára 2012 at 18:41

    Už dávno si myslím, že pamiatková ochrana, tak ako funguje je zrelá na uterák, alebo ju zrušiť úplne, alebo tomu už vôbec nerozumiem.

    Niečo z predchádzajúceho článku, čo bolo na konci.

    Kde je problém?

    Pamiatkári schvaľujú svojim známym developerom, čo si na úrade podávajú kľučky, všetko, čo im tam prinesú. Ani generálna riaditeľka Pamiatkového úradu Katarína Kosová, ani riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Peter Jurkovič by v normálne fungujúcej krajine na svojich stoličkách už dávno nesedeli. Prijatie toľko potrebných "Zásad pamiatkovej starostlivosti a ochrany" budú brzdiť dovtedy, dokiaľ v meste nezostane voľný posledný meter štvorcový a nebude čo zničiť (a potom už žiadnemu developerovi prekážať nebudú)…

    Hlavná architektka aj napriek snahe len ťažko niečo sama zmôže, útvar hlavnej architektky mesta je poddimenzovaný. Navyše má iba poradný hlas, nemá štatutárne právo.

    Primátor a starostka Starého mesta prečo to neriešia, nevedno.

    Mestskí poslanci možno vo väčšine prípadov ani len nevedia, že sa niečo takéto podstatné pripravuje, resp. už stavia. Neviem o tom, že by sa okrem Jána Budaja niekto iný v týchto veciach angažoval.

  • palo

    Member
    15. januára 2012 at 20:14

    Tvár Bratislavy ničí spolčenie developerov s úradníkmi

    1.12.2011, Jozef Lenhart

    Informácia o výstavbe bytového domu na Beblavého ulici, v tesnej blízkosti východnej, tzv. Žigmundovej brány vedúcej do Bratislavského hradu, nás primäla obrátiť sa na Vás ako vrcholných reprezentantov mesta Bratislavy otvoreným listom a hľadať u Vás pomoc pri riešení svojvoľných rozhodnutí úradníkov.

    Vážený pán primátor,
    Vážená pani starostka,
    vážená pani hlavná architektka,

    Sme občania Bratislavy, a to, čo sa v tomto meste ostatných dvadsať rokov deje, nás provokuje k otvorenému občianskemu postoju. Počiny developerov, ich svojvôľa, arogancia a súčinnosť kompetentných úradníkov s požiadavkami podnikateľov už nielenže presiahli všetky medze korektnosti, ale až príliš často aj právneho konania.

    Výsledkom tohto počínania sú neodstrániteľné škody napáchané na meste, v ktorom žijeme a ktoré raz zanecháme svojim potomkom. Nádej, že v novej politickej situácii sa rany uštedrené mestu v minulosti citlivo zacelia, veľmi rýchlo vyprchala. Stal sa pravý opak. Zástavba historického jadra mesta a jeho blízke okolie sa novými stavebnými zásahmi „koordinovane“ a systematicky zničili a ďalej sa s požehnaním úradníkov devastujú.

    „Vďaka“ podnikavým stavebníkom a „kreatívnym“ architektom máme dnes nadstavbami realizovanými na pamiatkových (i nepamiatkových) objektoch absolútne znehodnotenú nielen historickú strešnú krajinu mesta, ale aj pamiatkovú rezerváciu, ktorá patrí k najmenším z existujúcich rezervácií na Slovensku. Mesto a jeho domy získali nebývalú, novú horizontálnu vrstvu, čitateľnú pitoreskným architektonickým riešením. Stačí sa pozrieť na historické jadro, Panenskú ulicu, Palisády, Jozefskú ulicu… Novostavby sú svojím objemom a stvárnením neprehliadnuteľné!

    O čo všetko mesto prišlo, čoho všetkého sa dočkalo a ešte ho čaká (viď riešenie Podhradia), nás nenecháva ľahostajnými. V prípade výstavby Podhradia developer chystá s „požehnaním“ pamiatkarov ďalší útok na historickú Bratislavu. Je to ten istý stavebník, čo stvoril aj problematický River Park. Jeho výstavba má zhodnotiť „zlé“ rozhodnutie komunistov. Podľa indícií rovnako ZLE! Nie je pravda, že rekonštrukcia historickej zástavby je anachronizmom. Pamiatkari by mali vedieť, že už dvadsať rokov sa rekonštruuje bombardovaním zničená historická zástavba Drážďan a nikto toto rozhodnutie nespochybňuje. Naopak, Drážďany tým iba získali. Oklieštená Bratislava by tiež potrebovala takúto revitalizáciu ako soľ! Aby sa dostala z okružia desiatich ulíc a znovu sa „historicky“ rozšírila.

    Vaše vyjadrenia a konkrétne činy nám, pán primátor, pani starostka a pani hlavná architektka, dávajú nádej, že je možné „vrátiť sa v čase“ a zaujať k daným rozhodnutiam nové konštruktívne stanovisko, ktoré bude osožné predovšetkým z hľadiska budúcnosti mesta. Zverené kompetencie Vás oprávňujú razantne konať a pozitívne vplývať na tvár mesta a jeho občanov, ktorých úrady za ostatné roky pripravili o všetky ilúzie.

    Prípad výstavby bytového domu na Beblavého ulici, ktorého investorom je spoločnosť Fischer, s. r. o. a konateľom architekt Dušan Fischer, projektant nedávnej rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu, je eklatantným dôkazom súčinnosti štátnych úradníkov s požiadavkou stavebníka, ich servilnosti, ochoty a arogancie. Nie je to po prvý raz, keď sme svedkami, ako úradníci nerešpektovali zákon, našli obštrukciu a spreneverili sa etike. Už roky bez postihu konajú, dávajú sporné vyjadrenia a legalizujú neoprávnené požiadavky stavebníkov. Súhlas na výstavbu predmetného domu na pozemku uvedenom ako „záhrada“ vydal úradník stavebného úradu Staré Mesto. S výstavbou objektu, ktorého architektonické riešenie nikto nezainteresovaný (?) nepozná, ale už sa vie, že bude v súlade s riešením výstavby Vydrice (!), bez problémov súhlasil i úradník Krajského pamiatkového úradu v Bratislave a ani sa nepozastavil nad tým, že ide o novostavbu realizovanú v pamiatkovej rezervácii a v tesnej blízkosti NKP – Bratislavského hradu.

    Keby nebolo lojálnych úradníkov, dnes by sme sa nemuseli hanbiť za vzhľad Bratislavy. Napriek tomu, že zrealizované projekty už nikto neodstráni, je treba konať. Dať jednoznačne najavo, že Bratislavčania a predstavitelia mesta sa už nemienia pasívne dívať na svojvoľné vystrájanie developerov a tolerovať ich aroganciu. Existujú predsa zákonné možnosti, ako tento stav urovnať. Žiadame Vás preto, ako hlavných predstaviteľov mesta, o revíziu vydaného stanoviska k výstavbe domu na Beblavého ulici, prípadne o zmenu stavebného povolenia a vyvodenie sankcií voči osobám, ktoré toto rozhodnutie spriechodnili a odobrili. Sú známe svojím podpisom na úradných dokumentoch. Za takéto škodlivé rozhodnutia nesú zodpovednosť. Ich počínanie je trestuhodné. Veď s plným vedomím, beztrestne porušujú predpisy a poškodzujú záujmy mesta.

    Veríme, že naše argumenty Vám pomôžu v razantnom rozhodnutí (v prípade potreby budeme s Vami celú záležitosť radi podrobne konzultovať). Ľudia, ktorých sa netýka zodpovednosť a nikomu sa nezodpovedajú za svoje činy, nemajú právo ďalej zotrvávať vo funkciách. Uvoľnenie konkrétnych nezodpovedných ľudí z funkcie bude len malým dôkazom toho, že spoločnosti záleží na morálnej bezúhonnosti úradníkov, že nemieni už ďalej tolerovať ich svojvoľné počínanie. Bude to ale zároveň aj memento pre developerov a pre ostatných úradníkov, že predpisy a zákony opäť v tomto meste platia.              

    Žiadame Vás, vážený pán primátor, vážená pani starostka, vážená pani hlavná architektka, aby ste sa z titulu svojich vrcholných funkcií zasadili o to, aby sa v tomto meste viac neopakovalo takéto nerešpektovanie zákonov i etiky.

    S pozdravom

    Jozef Lenhart
    kunsthistorik

    Podporujú:
    Jakub Ďurinda, Soňa Párnická, Matej Vagač, Katarína Šimončičová, Ivan Bútora, Ľubica Trubíniová, Mikuláš Huba, Pavol Široký, Ľuboš Hajdin, Peter Chrenka, Silvia Ruppeldtová

    Zdroj: http://www.changenet.sk/?section=forum&x=632110

  • antik

    Member
    26. januára 2012 at 10:25

    Loď Šturec aj parníček Devín chcú aktivisti oživiť

    BRATISLAVA 24. január (SITA) – Aktivisti v pondelok predstavili štyri projekty na oživenie histórie na rieke Dunaj. Chcú obnoviť poslednú historickú motorovú loď Šturec aj prevádzku bratislavského Propeleru. Tiež chcú oživiť slávnu históriu kolesového parníčka Devín a zhotoviť plávajúcu fontánu Martinengo. Rozvojové projekty predstavili zástupcovia Občianskeho združenia Spoločnosť Ferdinanda Martinenga v spolupráci so spoločnosťou Nautivia s.r.o. a občianskym združením Lodné múzeum Šturec. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Iveta Tyšlerová.

    Historická motorová loď Šturec bola postavená v Komárne v roku 1937 a krstil ju prvý slovenský predseda vlády Československej republiky v medzivojnovom období Milan Hodža. Loď je umiestnená v bratislavskom prístave, nedávno ju vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Po rekonštrukcii by mala byť vystavená v múzeu. „Chceme urobiť v lodi expozíciu histórie slovenskej plavby i nášho plavebného podniku, aby ľudia mali predstavu, ako táto plavba na území Slovenska začínala, kedy to vzniklo a aby poznali všetky historické súvislosti,“ priblížil Juraj Bohunský zo spoločnosti Slovenské plavby a prístavy v Bratislave. Ako pokračoval, cieľom je tiež sprístupniť ju návštevníkom, aby si ju mohli prezrieť od kormidelne až po lodné dno. Fontána Martinengo by mala pripomínať prácu hasičov a záchranárov, zakotvená by mala byť na petržalskej strane oproti nákupnému centru Eurovea. Kolesový parníček Devín by mal premávať medzi mostmi Appolo a Lafranconi.

    „Bratislavská župa projekt chce podporiť. Obrátime sa na zastupiteľstvo Bratislavského kraja, ako v prípade Viedenskej električky, aby sme podporili nielen koľajovú, ale aj dopravu po Dunaji, ktorá má obrovskú históriu,“ povedal predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo. Záštitu nad projektmi prevzali bratia Peter a Pavol Hochschornerovci.

  • antik

    Member
    23. februára 2012 at 11:36

    Zrútil sa múr evanjelického kostola

    viac…

  • vevericus

    Member
    24. februára 2012 at 18:47

    Este koment k tej novostavbe na Beblaveho ulici, ….utorok som bol prejst nahrad, ked tu som zbadal zeriav v blizkost Zigmundovej brany….1. reakcia, wow oni tam daco robia, zdialky to aj vyzeralo fajn, pozriem blizsie, zelezobetonove steny, velke okna, moderna ala vysita…. ale v blizkosti gotickej brany? hlavneho vstupu do hradu, v historickej casti mesta? to snad nie?  …to uz sa fakt na Slovensku moze vsetko? … moderna architektura je krasna, ale aj ta historicka, kazda budova ma respektovat okolie, ma s nim tvorit celok,. Vsak uz nas v prvom rocniku ucili, ze na zaciatku navrhovania budovy, treba rozmyslat, ako navrhovany objekt ovplyvni okolitu zastavbu. To jest moj nazor . 

  • uskalienka

    Member
    5. marca 2012 at 12:20

    Pre galériu a múzeum 50-tis. eur navyše
    Rozpočet mesta zostáva nezmenený, o príspevok príde súkromná galéria Danubiana

    BRATISLAVA 4. marca (SITA) – Hlavné mesto vyčlenilo peniaze navyše pre Galériu mesta Bratislava a Múzeum mesta Bratislava, z rozpočtu na rok 2012 dostanú o 50-tisíc eur viac, inštitúcie si peniaze rozdelia rovným dielom. Rozhodli o tom bratislavskí poslanci na štvrtkovom zasadnutí. Rozpočet mesta zostáva nezmenený, o príspevok príde súkromná galéria Danubiana. Riaditeľ Múzea mesta Bratislava Peter Hyross a riaditeľ Galérie mesta Bratislava Ivan Jančár v liste primátorovi Milanovi Ftáčnikovi uviedli, že s pôvodne nastaveným rozpočtom si už len ťažko možno predstaviť ďalšie fungovanie napriek tomu, že “realizovali maximálne úsporné opatrenia, aby zabezpečili aspoň základný chod inštitúcií.“ Súkromnej Danubiane schválil dotáciu sedem miliónov eur minister kultúry a na tento rok jej pridelil na chod 300-tisíc eur.

  • antik

    Member
    3. apríla 2012 at 18:43

    Kraj podporil vytvorenie siluety zbúranej synagógy na Rybnom námestí

    čítajte viac…

  • eo-ipso

    Member
    3. apríla 2012 at 21:55

    Bratislava sa stáva centrom gýča, už o tom niet pochýb! V znovu obnovenom paláci hradu sú “reprezentačné” priestory s kašírovaným barokom, na nábreží “vyrastá” tatranský parčík (aj so zmenšeninou Reinerovej chaty…

    a teraz takýto supergýč: kulisa synagógy?! A  s oficiálnou podporou VÚC a MK SR ? Chátrajú, padajú, búrajú sa mnohé originály, nieto financie na viaceré cenné pamiatky, no podporí sa takáto kamufláž ? Fuj!

  • vlcik-tlcik

    Member
    5. mája 2012 at 15:35

    Ako žili: slúžky mali, peniaze nie

    Keď po zrušení poddanstva Bratislava, teda Prešporok, stratila postavenie korunovačného, sídelného a snemového mesta,  vymizli z nej viaceré úrady a inštitúcie. Kedy sa to zmenilo?

    „Zmena nastala najmä od 70. rokov 19. storočia, keď sa naše mesto stalo priemyselným, obchodným, bankovým centrom. Prvou veľkou továrňou bola tabaková továreň na Radlinského ulici, ktorú teraz likvidujú. V roku 1873 mala 1200 zamestnancov a práve v tejto oblasti bol objekt, ktorý bol prestavaný na malé byty pre robotníkov.“

    Čítajte viac: http://bratislava.sme.sk/c/6361859/ako-zili-sluzky-mali-peniaze-nie.html#ixzz1u09eJNqv

Page 5 of 6

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť