aktivita diskusia Hrady, zámky a kaštiele Ako sa dá sprzniť hrad!

Tagged: 

  • rado-z-mt

    Member
    23. januára 2012 at 20:21

    Ja sa ešte predsa vrátim k Jozefovi. Preto tu AndrejZM, PeterG, Harp, AntiK a ja meleme o hradoch a "Krajcerovskej záchrane" hradov, pretože sa kolo nich a dobrovoľníckych prácach na nich točíme X rokov a jednoducho je to oblasť, na ktorú máme aký-taký dosah, pretože sa s dobrovoľníckou účasťou počíta ako so súčasťou tejto akcie. Na developerské akcie tipu Vígľaš, kde ide o desiatky miliónov Eur…tam náš hlas počuť veľmi slabo, alebo vôbec.

    Ale ako Vĺčko písal, vráťme sa k téme, je pomerne široká a treba ju "poobracať" z každej strany. Hrad sa dá sprzniť napr. aj tým, že z nadšenia sa dá pár duší dokopy, dačo začnú, dačo rozvŕtajú, potom prídu 2-3 problémy a nadšenie je fuč. No zásah dlhodobo začne pôsobiť viac deštruktívne, ako záchranne.

    Príklad č. 1 : Kamenica. Najprv hurá začiatok, potom ticho a potom znova aktivita. Výsledok stál 1000 Eur pre miestneho "murára", čo za týždeň sprznil aj to málo čo na hrade stojí cementom, otrasným vzhľadom muriva ( ak sa to tak dá nazvať ) a kopou bordelu pod lešením. Kto by to chcel prerobiť, tak má k dispozícií len cementovou maltou zadrbané kamene, ktoré by musel vysekať. Pokúsim sa vybrať pár ilustračných foto a pridám sem, nech si skúsenejší sami spravia obraz o diele…

    Príklad č. 2 : Blatnica. Strávil som tam pár víkendov, i z roboty som sa počas týždňa ulial, len aby som bol na hrade. No keď som tam počas vrcholnej sezóny júl-august bol po piaty  raz sám, žena s dcérkou samé doma, povedal som si dosť. Tých, čo som tam najviac očakával nedošli, lebo mali kultúrne vystúpenia na inom hrade. Výsledok je ten, že ako v r. 2010 tak aj vlani sa na hrade robilo až na jeseň, čo je na PRD!! To asi netreba písať prečo…keďže v Turci sú prvé mrazy bežne koncom októbra a vápno to moc v malte nemá rado…

    Takže nie všetko a všade, kde sa robí, musí byť dobré a prospešné, aj keď na Blatnici sa robí technologicky správne. No v nesprávnom čase. Mňa osobne to veľmi mrzí. Pôjdem o pár dní pozrieť, čo a ako sa na jeseň porobilo, no mám troška obavy, čo ma čaká…

  • naj

    Member
    24. januára 2012 at 0:39

    Chlapi, veď ten minister Krajcer si pomyslí: pre dobrotu na žobrotu. Podľa mňa, on predpokladal, že hradológov tu je veľa. Podľa žiadostí na 2 percentá z daní to vyzeralo, že jediný problém sú peniaze. Ajhľa, a nie je to tak.

  • antik

    Member
    24. januára 2012 at 1:03

    "Nezamestnaní na hrad" také postrevolučné heslo smiley

  • antik

    Member
    24. januára 2012 at 1:05

    Ano, je to široká téma. Ja som vlastne ani nehodnotil nezamestnaných na hradoch, lebo nemám s nimi osobnú skúsenosť… 

    Vrátim sa k pôvodnej téme a Vĺčikovej otázke.

    Neprijateľné rakúske riešenie? No, asi by som to zhrnul najjednoduchšie tak, že mi to pripomína "maďarské riešenie" oživenia hradných rumovísk. Maďarské preto, že mi je asi krajansky (uhorsky) najbližšie. Pretože som videl samozrejme dosť nestredoeurópskych príkladov, kedy je pamiatka dehonestovaná či už použitou technológiou, alebo využitím (nevylučuje sa kombinácia oboch). Nemám teda pochopenie, pre rôzne pseudo-dostavby na už rozrumených hradoch, rôzne zábradila zapustené do korún nadstavených tzv. obetovanou vrstvou, pseudo-miestnosti a schodiská čo sa na nič nehrajú a rôzne odvážne architektonické riešenia, ktoré sa snažia kĺbiť staré s novým…nerezové ostenia, sklenené "zimné záhrady", ktoré by mohli skôr poslúžiť ako podkrovný súkromný ateliér. Všetky tieto nové prvky uberajú hradu na atmosfére, ktorá je pre mňa dôležitá a kôli ktorej takéto miesta vyhľadávam. Nemám rád turistický gýč, ktorý ide ruku v ruke s komerčným využitím "opravenej" pamiatky. Mám rád pocit, kedy napr. arkier, alebo len jeho torzo vraví: "zastav sa a naslúchaj hlasu pominuteľnosti, veď v tichu a samote pochopíš kaskády času". Stánok s algidou, alebo moderná kaviareň v útrobách bývalého hradného paláca mi takýto zážitok neposkytne. Turistický ruch sa totiž často tvári ako záchranca pamiatok, ale práve jemu sa často prispôsobuje pamiatka, aby bola čo najlepšie "využiteľná". Možno je to prirodzený vývoj, ale v tom prípade som na úrovni vnímania K. H. Máchu…možno doslova, pretože nelze zapomenouti na Házmburk, Kamýk, Bezděz, Michalovice a mnohá další místa spatřená kdysi…

  • vlcik-tlcik

    Member
    24. januára 2012 at 1:34

    [quote=naj]

    Chlapi, veď ten minister Krajcer si pomyslí: pre dobrotu na žobrotu. Podľa mňa, on predpokladal, že hradológov tu je veľa.[/quote]

    Ja som si zasa pomyslel, keď ten pán Krajcer hovorí o rodinnom striebre, tak na tie šperky pošle zlatníkov a nie kováčov a to nie som hradológ, iba laik, možno trochu lepšie informovaný.

    Beriem Antik, ja som zasa vychádzal z reality. Hrad je pri ceste a dedine, pod hradom jaskyňu, zrejme sa tam premelie dosť ľudí, dnes človek bohužiaľ musí brať do úvahy aj ekonomickú stránku, aj keď riešiť sa to dá aj inak.

    Ten zásah sa mi nezdá až tak brutálny, ani to riešenie. Nehovorím, že je to zázrak, niektoré detaily aj mne kolú oči, ale k maďarom by som to neprirovnával. A ešte som bral aj do úvahy, že sa tam už niečo robilo tuším 1953 roku, čo tomu hradu určite nepridalo. Ak by som to mal prirovnať trebárs k Beckovu, toto sa mi pozdáva viac.

    (nehovorím o remeselnom spracovaní ani o betóne)

    Ak romantika, tak radšej nedotknuté zrúcaniny, ale určite mi nevadí ani Gýmeš, Lietava, Tematín, Katarínka a ešte by sa niečo našlo.

  • strombus72

    Member
    24. januára 2012 at 11:42

    Nechcel som odpovedať, ale…

    Vĺčik, neviem prečo tak vehementne zastávaš to isté "len v ružovom", keď sa jedná o hrad v osterajchu a prečo tak strašne odsudzuješ v podstate tú istú vec na slovensku??? Príde mi to nehnevajsa ako ďaľší príklad typickej slovenskej "malomyseľnosti", keď to čo je slovenské nikdy nie je dobré, ale za hranicou je všetko "super"!!!   

     A stou kaviarňou a podobnými vecami, zase ťa budem citovať: pod hradom je miesta dosť! Včera som do polnoci hľadal pekný príklad umiestnenia kaviarne na hrade vo francúzskych hradoch- lebo tie mám zozbierané asi najviac. Vieš na čo som prišiel? Žiadnu kaviareň som na fotkách nenašiel! Určite tam nejaké sú, ale sú tak dobre schované, že ich nie je nikde vidieť! A neviciérajú sa na každého už s kilometra  svojim komplexným riešním v duchu funkcionalizmu tretej generácie…

      Hrad v kentexte turistického ruchu -by mal byť cieľom, nie prostriedkom,

      Kaviareň v tom istom kontexte- by mala byť prostriedkom a nie cieľom!!!

    Čo sa týka projektantov na hradných zrúcaninách, na čo ich tam je treba? Bavíme sa o pôvodne veľmi komplexnej a jedinečnej stavbe. Na tej netreba nič vymýšľať! Zozbierať výsledky výskumu "NA ZˇAKLADE NICH navrhnúť dostavby zahrňujúce maximum z pôvodnej architektúry a jeto. Hrady žiadnu tvorivosť moderných architektov nepotrebujú! A tí nie sú schopný pochopiť a porozumieť tým mnohým stavebným slohom a prejavom aj individuálneho génia pôvodných majstrov pri budovaní hradu! Všetky tie návrhy sú len prajavmi ich vlastného EGA , bez štipky bázne k skutočnej genialite pôvodných projektantov, stavebných majstrov aj bežných remeselníkov minulých dôb!!!

      A keď už niečo majú projektovať, tak nech si berú príklad!:

  • bacil

    Member
    24. januára 2012 at 11:52

    Strombus – toto (zastrešenie) sa mi lúbi :-)

  • naj

    Member
    24. januára 2012 at 12:01

    Ešte k zamestnávaným nezamestnaným: Kde je majster, tam musí byť aj šífnik. Čo by dokázal Michelangelo, keby mu nepostavili šífnici lešenie?  Majster unaví aj piatich šífnikov. A Poccabello, či Kilian na Lietave a Bytči zamestnali desiatky jednoduchých, čo nevedeli písať. Je hračka byť majstrom ak viem čo chcem. Je hračka byť šífnikom, ak viem, že neviem. Ak neviem, že neviem – tam sú problémy.  :p

  • jozo

    Member
    24. januára 2012 at 12:17

    Strombus, tu sa to nedáva, ale ja dám …. dávam ti za tvoje slova veľké  K+  … a virtuálny vlastnoručný podpis pod to tobôž!    Hehe ti oní vraj vyspelí (Francúzi?) sa ešte nenaučili stavať hangáre na múroch, šak to už aj hlúpy Jano zo Starej Ľubovne ovláda …, frankofónni degeneri … :-D

  • strombus72

    Member
    24. januára 2012 at 12:33

    Vieš Jožko,tu sa to síce nerobí, ale tvoje K+ ma vôbec nesere. Vy si tu niektorý privlastňujete patent na rozum ,furt nad niečím nariekaťe ako ženské v prechode a keď vaás tak sledujem vôbec neviete ,čo chcete!

      A hovorte si čo chcete, ale ja viem presne čo chcem na hrade robiť a verím tomu čo robím- inak by som to nerobil. A už dlhodobo ma tie reakcie tu vytáčajú a furt sú to tí istí! Asi sem prestanem chodiť a vy si tu môžte ďalej vylievať svoje psychedelické nerealistické žvásty…no

  • rado-z-mt

    Member
    24. januára 2012 at 13:18

    Naj, len rozdiel je "troška" v tom, že iné je niečo stavať celkom nové od základov a iné je robiť konzerváciu s maximálnym ohľadom na zachovanie pôvodného. Mnohokrát som sa na hrade stretol s tým, mi práve zachovalá hmota muriva "zavadzala" v pohodlnej práci a stálo to kopec nervov si robotu nezjednodušiť vyrúbaním starého len preto, že  mi "zavadzalo". Mnohí čo sa konzervovaniu roky venujeme prakticky sme naberali a stále naberáme skúsenosti celé roky. Problém masívnej "záchrany" hradov je práve v tom, že na to zaučenie a získanie skúseností práve u nezamestnaných, alebo všeobecne ľudí bez toho, aby to mali v srdci a nesrali pri prvom probléme na robotu, spočíva v tom, že to "do krvi" nedostanú na povel ministra. Chápeme sa? Sto krát som sa chcel na hrad vyprdnúť, no nedalo mi to. Mám to v srdci a v krvy, nedokážem sedieť doma, keď mám možnosť ísť na hrad niečo užitočné tam robiť. Ale trvalo to roky, kým sa obyčajné nadšenie pretavilo na disciplínovanú prácu. Dnes sa to u mňa zmenilo z hobby na profesiu, takže mám možnosť získavať viac ďalších skúseností.

    Nechcem sa chváliť, ale za tie roky som "troška" zistil o tejto problematike a z toho poznania vychádza aj môj skepticizmus a opatrnosť pri mega projektoch, ako je rýchla záchrana 20 ruín s výhľadom na 4 roky – kto vie čo bude po 10-tom marci tohto roka….

  • jozo

    Member
    24. januára 2012 at 13:40

    Veru my máme byť na čo hrdí, máme svoje hodnoty v každom spektre našho bytia, v každej žile v našej krvi …  Čo tam po cudzích, my si vieme budovať hrady po svojom a najsamlepšie ako len vieme … Nikto nás to neučil, sami sme na to prišli.  Šak sme dáki fiškusi. Aj na tom je vidno, že sme veľkí duchom i keď nie počtom a prisámbohu do tej onej, vyspelej Evrópy patríme otompotom krucišpagát!  Šetci sa móžu od nás učit. A možno sa šetci učá, len sú takí sprostí duchom, že to nepriznajú … Že vraj Rakušáci … My toť na Váhu už 50 rokov ten Matuščákov hrad budujeme. A že je to vidno! Neni oka, ktoré by nezvlhlo pri tom pohľade … Šak viem, šak som sa tu narodil a už o pár to bude polka storočia čo mi vlhne …     A takú imidžovú hradnú sklenenú škatulu nikto iný ani na Slovensku nemá ! A keby aj hrad drízgol dole, tá škatula vydrží …      :-D     

  • jozo

    Member
    24. januára 2012 at 14:09

    S prepáčením všetkým obetavcom … Nikoho z hradných filantrópov som svojim (vyššie) príspevkom nechcel uraziť … Len pri tých miestnych prestrelkách gumipuškami – vonku v realite Slovače masovo už pár generácii degraduje estetika … Ak teda ešte vôbec v tých každodenných pretekoch o vlastnú existenciu zostáva u bežných divákov dáky level estetického vnímania …  Obraz hradu, ktorý každodenne vnímajú desaťtisíce okolo pobehujúcich, či viaznúcich v každodenných dopravných zápchach …  A potom že Vígľaš… hehe,  že vraj aká ujma kultúrnosti  …  Tu už dávno nejde o ochranu zrúcanín v kultúrnej krajine … Tu už ide o  prežitie (dožitie ?) zrúcanín v nekultúrnej krajine …

  • naj

    Member
    24. januára 2012 at 15:19

    RadoMT, ja chápem tú pomoc od nezamestnaných tak, že tam nie sú na ukladanie kameňov do malty, na to tam je majster. Prečo by sa musel taký pomocník učiť technológiu konzervácie muriva? „Každá ruka je vítaná“ –písava Chobi na webstránke Lietavy. Pravda, na takom veľkom hrade je práce neúrekom. Počnúc chystaním dreva, cez osievanie, prenášanie malty a kameňa a všetkého možného… Na mnohých ruinách sa ani nemuruje, len čistí a chystá sa materiál.
    Ešte do teba RadoMT štuchnem. Ak už budú ruiny zakonzervované, nebude ťa lákať rekonštrukcia? Čo bude potom? Na vedomosti z hradných konštrukcií zabudneš? Pred časom bol pre mňa šok, keď som si musel zvykať na na slovník: len a len konzervácia, ani meter muriva  navyše. Bežní ľudia si predstavujú pod opravou zrúcanín akú-takú rekonštrukciu. Potom sú sklamaní, že na hradoch sa nič moc nerobí. Asi bude treba nejakú strednú cestu: napr. vežu zachovanú v plnej výške treba prestrešiť. Musí to však vyzerať tak, akoby tam strecha zostala od roku 1700. Záklenok nad Perényiho bránou, ktorý si muroval, je konzervácia, či rekonštrukcia?

    Ale antiK-ove myšlienky hore vyššie sú aj moje: Nemám rád turistický gýč, ktorý ide ruku v ruke s komerčným využitím "opravenej" pamiatky. Mám rád pocit, kedy napr. arkier, alebo len jeho torzo vraví: "zastav sa a naslúchaj hlasu pominuteľnosti, veď v tichu a samote pochopíš kaskády času".

  • andrejzm

    Member
    24. januára 2012 at 15:56

    Nuž na murovanie by mal byť skutočne len majster, ale popravde, aká je realita. Jednak zbierať kameň a vypilovať nálety nemôže robiť 30 ľudí do nekonečna, aj výpomoc pri murárskych prácach ako príprava kameňa, piesku, zarábanie malty je otázna, keďže pri toľkých pomocníkoch by muselo robiť aspoň 10 murárov. Takže ono to láka postaviť dosť veľkú časť z nich pri múr. Nehovorím, že to je vyslovene zlá vec, len to treba zvládnuť po stránke riadenia, aby sa k odbornej robote dostali len postupne a riadne zaškolení ľudia. Nehovoriac o ľudoch, čo postavia pri múr hocikoho, len aby išli kubíky. Práve riziko neodborného riadenia nevyškolených ľudí je najväčším kameňom úrazu tohto projektu.

Page 2 of 4

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť