Trenčiansky hrad, Trenčín

Trenčiansky hrad je všetkým dobre známy svojim dnešným výzorom, ako aj dejinami v čase rozvinutého stredoveku, kedy bol spojený z jednou z najvýznamnejších osobností našich dejín – Matúšom Čákom Trenčianskym. Menej známa je však skutočnosť, že dnes známy kamenný hrad postavili na mieste skôr stojaceho Veľkomoravského hradiska z 9. - 10. storočia.

História a vývoj: 

Hradisko v časoch Veľkej Moravy malo pôvodne trojuholníkovitý pôdorys a jeden jeho roh zachádzal do priestoru, kde bol neskoršie postavený stredoveký hrad (hradná akropola). Na základe konfigurácie terénu je pravdepodobné, že vstup do hradiska bol z juhu a smerom k severu (akropole) sa hradisko zužovalo. Konštrukcia valu bola pravdepodobne komorová a steny úmyselne spevňované prepaľovaním. Trenčiansky val na Čerešňovom sade má veľa podobností s valom pobedimského hradiska datovaného do 1. tretiny 9. storočia.

 

Plocha hradiska bola v novoveku systematicky znižovaná, čím sa stratili kultúrne vrstvy približne na troch štvrtinách pôdorysnej plochy hradiska, avšak zvyšky valového opevnenia sú v teréne doteraz čitateľné a výskum v 80.-tych rokoch potvrdil dokonca ich funkčnosť v 12. storočí. Hradná akropola bola zrejme súčasťou hradiska, ale od hradiska mohla byť aj oddelená priekopou, čo je len veľmi obtiažne terénnym výskumom overiť. V 15.-16. stor. v súvislosti s pokrokom vývoja palných zbraní tu došlo k výrazným terénnym zmenám, neskôr k výstavbe hviezdicového opevnenia. Prístupová cesta k akropole sa tiahla buď po úzkej šiji (príp. moste nad umelo prekopanou priekopou), alebo tu mohla existovať palisádová stena oddeľujúca akropolu od širšieho „predhradia" - hradiska na Čerešňovom sade. Z nálezov z priestoru dolného hradu z obdobia existencie Veľkej Moravy možno spomenúť najmä nádoby, obruče vedierka, praslen, gombík, žarnov a mnohé črepy.

 

Veľkomoravská rotunda

Výskum na akropole v 70. tych rokoch odkryl sakrálnu stavbu centrálneho pôdorysu – rotundu. Stavba pozostáva z kruhovej lode priemeru , ktorá bola rozčlenená štyrmi pásovými blokmi na tetrakonchu. Šírka konch sa pohybovala medzi 315-, vrcholové murivo konch malo hrúbku 65-. V osteniach konch boli na kvadratických plintoch osadené stĺpy zložené z kamenných opracovaných bubnov s priemerom 35-.

 

Stavbu rešpektovali hroby, pričom obsahovali esovitú záušnicu a mince umožňujúce konštatovať, že rotunda stála už v 11. stor. Nálezy z 9. storočia sa nachádzali v  vrstve čiernej zeminy, ktorá okrem iného obsahovala aj železnú sekeru-bradaticu. Iná vrstva z 9. stor., hrubá asi  sa nachádzala pod niekdajšou prístupovou komunikáciou k hradu v blízkosti rotundy. K datovaniu rotundy existovali rozdielne názory archeológov a historikov. T. Nešporová, V. Jankovič, M. Slivka a Z. Sevčíková predpokladali vznik stavby v 9. storočí a tetrakonchálnu prestavbu dávali do 11. storočia. Martin Vančo v knihe Stredoveké rotundy na Slovensku 9.-13. storočie, vydanej v roku 2000 uvádza, že v murive rotundy sa nachádzajú prvky, dokazujúce rozdielne stavebné fázy objektu. Pôvodnú stavbu možno označiť ako jednoduchú rotundu s interiérovou apsidou. Prvá fáza má priemer lode , šírku polkruhovej apsidy  a hrúbku muriva 65-. Dimenzie rotundy, stavebná miera rímskej stopy a stavebná technika je typická pre viaceré veľkomoravské rotundy - Ducové, Staré Město a Levý Hradec, na základe čoho možno potvrdiť hypotézy o veľkomoravskom pôvode rotundy. V druhej stavebnej fáze  boli nové stavebné prvky vymerané na základe uhorskej kráľovskej stopy použitej napríklad pri stavbe tetrakonchy sv. Petra a Pavla v Székesfehérvári z prelomu 10.-11. storočia. Podľa uvedenej paralely by bolo možné túto prestavbu rotundy spojiť s aktivitami Štefana I. pri budovaní Uhorského štátu v 1. tretine 11. storočia. Vzťah rotundy a staršej veže zistenej v rámci súčasnej tehlovej veže zostane naďalej predmetom odborných diskusií. Možno teda uzavrieť, že rotunda na Trenčianskom hrade bola postavená už počas existencie Veľkej Moravy a preto je potrebné započítať medzi neveľké množstvo murovaných veľkomoravských stavieb z územia Slovenska.

 

Vo všeobecnosti  prevláda názor, že v prípade Trenčína môžeme hovoriť o významnom včasnofeudálnom sídle. Rotundu v danej dispozícii chápeme ako istý predstupeň hradnej kaplnky. V prípade trenčianskej rotundy je to tým evidentnejšie,  že rotunda až do začiatku 15. storočia takúto funkciu i naozaj plnila. Trenčianska kamenná veža plnila zrejme obytnú i obrannú funkciu. Pre stav v 11.-12. storočí je veľmi pravdepodobná aj existencia paláca, spočiatku asi dreveného, neskôr murovaného. Niekedy v 12/13. stor. hradisko ako celok postupne prestalo plniť svoju funkciu, stavebná aktivita pokračuje len v priestore akropoly. Pretože Trenčiansky hrad bol až do novoveku župným sídlom, v štádiu vývoja do 12, stor, môžeme hovoriť o centrálnom hradisku a jeho funkcia ako správneho centra pre širší región je veľmi pravdepodobná. Funkciu centrálneho hradiska plnil Trenčín už vo Veľkomoravskom období.

Význam Trenčína vo včasnom stredoveku

V širšom okruhu Trenčína nachádzame stopy po pomerne hustom osídlení v 9.-11, storočí. Vo väčšine prípadov sa na archeologické nálezy narazilo náhodne, bez následného systematického výskumu.  Ide tu zrejme o včasnostredovekú sídelnú aglomeráciu, ktorú môžeme chápať ako hospodárske zázemie centra na hradnej skale. Trenčianske hradisko v 9.-12. stor. bolo v regióne najvýznamnejšie. Uhorskí panovníci pri definitívnom začlenení Trenčína a jeho okolia do Uhorského kráľovstva len rešpektovali predchádzajúci vývoj, resp. sa toto územie vnímalo ako sformovaný región so správnym centrom na Trenčianskom hrade. Taktiež uhorskí panovníci neboli bezprostrednými, organizátormi kristianizácie v tomto regióne, čo svedčí o staršej genéze kresťanstva medzi miestnym obyvateľstvom. Trenčín bol v stredoveku sídlom administratívnej jednotky nazývanej župa, resp. grófstvo (lat. comitatus), na ktorej čele stál župan. Od 2. pol 12. stor. máme v písomných prameňoch zaznamenané i niektoré mená najstarších trenčianskych županov. V 12. stor. sa ako comes spomína istý Bogomel, syn Soběslava. Aj podľa slovanských osobných mien ďalších obrancov a služobníkov hradu Noska a Přemysla(iobbagiones castri de Trenchin) neuvažujeme o výraznejšej prítomnosti príslušníkov maďarského etnika medzi miestnym obyvateľstvom. Z hľadiska národnostného  tedatrenčiansky župani  v počiatočnom období zrejme neboli etnickí Maďari, hoci prirodzene vzhľadom na funkciu, ktorú zastávali patrili k „natio Hungarica" s tým, že národnosť mali slovenskú.

Obnova, reštaurovanie a konzervácia: 

V čerešňovom sade nenajdete tabuľu so zmienkou o tom, že sa tu nachádzalo hradisko.

Obec: 
Trenčín
Chránený celok: 
Informačné zdroje: 

- http://www.hradiska.sk

- Ján Vavrus: Hradisko a hrad v Trenčíne, jeho význam a postavenie v dejinnom vývoji, in: Alexander Avenarius a Zuzana Ševčíková (eds.) -  Slovensko a europsky juhovychod, Bratislava 1999

- Martin Vančo: Stredoveké rotundy na Slovensku 9.-13. storočie, Chronos, Bratislava 2000

- http://www.trencin.sk/historia
- http://www.slovakia3d.sk/details.aspx?oid=38&viewtype=info
- www.hrady.cz
- http://www.bathory.sk/hrad-2.html

Umiestnenie

Trenčín

  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Mapa

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Trenčiansky hrad, Trenčín

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.