viliam-durina
Forum Replies Created
-
K fermeži: po natretí po 30 minútach treba nevsiaknutý zvyšok utrieť. Potom nebude lepkavá a ani sa nebude šúpať (nemá sa čo). Ja ešte zvyknem po 15 minútach prebehnúť štetcom, aby som príliš veľa neutieral. Ak sa vám 2. alebo 3. náter nevpíja, nenatierať (zbytočné – väčšinu by ste utreli). A po čase nesmrdí, teda aspoň u nás v spálni nič necítiť…
Je menej odolná ako lak. Ak budete podlahu umývať vodou, rátajte s každoročnou obnovou, červemé víno takisto nechá trvalú hlbokú stopu. Dal som olej (Kreidezeit) aj na konferenčný stolík z jaseňa do obývačky, ale o pár týždňov som ho prehobľoval a prelakoval, lebo tam boli fľaky. Máme ju aj v spálni na podlahe, zatiaľ bez poškodenia, bez potreby obnovy po 4 rokoch (červený smrek), a nejaký fliačik nevadí. Pri obnove sa spotrebuje podstatne menej ako pri 1. nátere.
K horľavosti: sú vysoko horľavé asi tak, ako je vápno vysoko dráždivé. Na obaloch upozorňujú, ale týka sa to asi kôpky handier, na ktoré vylejete 0,5l fermeže. Nechal som utieraciu handru ležať na zemi (jemne nasiaknutá), a nebola ani teplá.
-
Ja mám tiež kameň cca 20-30 cm do zeme a cca 50 cm nad zem. V zadnej časti je dom zapustený pod terén, takže kameň je zvnútra aj 1,5m. Ja som podkopával iba túto zadnú časť, cca 15m mi trvalo aj 30 dní. Nechcel som ísť ponad základ, lebo som nechcel, aby zostal veľmi vlhký. Pravdupovediac, táto možnosť ma vtedy ani nenapadla, možno kvôli pracnosti je lepšia. U mňa bolo pracné najmä to domurovávanie tehlou.
Zaujímalo by ma, čím ste medzeru vypĺňali vy (dochtor). A či vám to nesadlo. Ja, keďže som poctivo domuroval, tak len nepatrne.
Na foto vidno dva vykopané úseky a v strede medzi nimi už hotové.
-
Náš dom tiež nemá základy. Ale keď na mieste stojí už dákych 100 rokov, tak sa nemusíte báť, že padne. Aj po vyspravení sa objavujú trhlinky, ale tak do 1mm. Takéto domy bez základov sú pravdepodobne ohrozené, ak by napr. neďaleko otvorili kameňolom a šírili by sa otrasy, prípadne pri hlbokých výkopoch alebo stavbách poblíž alebo iných vibráciách.
Aj u nás vyzerali steny sucho, omietka vyzerala dobre. Vzduch nebol najlepší, ale tiež sa tam nebývalo, tak som myslel, že je to OK. Keď som ale omaľoval vápnom, tak nad 1m od podlahy to uschlo normálne a od zeme to schlo aj niekoľko dní. Našťastie sme to mali len v jednej izbe najviac zapustenej do zeme, ale radšej som odizolovával: ja som meter po metri podkopával, vybetónoval som asi 10-15cm „základ“, na to asfalt a domurovať. Bolo to veľmi pracné, lebo pôvodný základ bol kameň cca 70cm a snažil som sa poctivo domurovať. Najprv som skúšal rezať píloou cez hlinu popod základ, ale tá sa zalepila a vôbec to nešlo. Možno by to ale dáka firma dokázala. Prípadne zaraziť tie nerez vlnovcové plechy.
To vyhodenie betónu a danie dlážky + makadam funguje tam, kde sa veľa vetrá. Ak tam chcete bývať a kúriť, je lepšie zaizolovať.
-
Myslíte tabule z penového skla alebo sypené sklo? Tabule sú drahšie, cenová ponuka spred 2 rokov bola 300E/m3. Sypané bolo lacnejšie, ja som si kedysi zisťoval zo stránky penovesklo.com, marí sa mi, že to bolo okolo 150E/m3. V podobnej cene vyjde aj keramzit. Osobne by som sa bál, že z tabúľ na makadame by po čase aj tak zostalo sypené sklo :).
Lambda sypaného skla a sypaného keramzitu je cca 0,09, t.j. 10 cm = cca 5 cm polystyrénu. Ešte je možnosť styrodur, cca 150E/m3, ale neviem, aké máte zloženie podlahy…
-
Rabic sa chytá klincami, tá dnešná sieťka sa vtláča do prvej vrstvy a slúži najmä ako zábrana proti prasklinám. Zakrýva pomerne veľkú plochu, preto ak by si ju najprv prichytil a potom omietal, nedostaneš maltu pod ňu, aj keď by si mal veľmi jemný piesok, preto je rabic lepší. Na nepálenej tehle vraj každá neprichytená omietka časom opadne, preto ak by si aj použil sklotextilnú sieťku, bolo by ju treba prichytiť ku stene. Rabic sa chytá klincami cez štuple z piva (alebo aj zahnuté klince).
Ja som mal v dome použitý lepší a určite lacnejší spôsob spôsob: každých 15-20 cm zatĺcť kliniec 80-tku alebo stovku a krížom krážom naťahať 1mm drôt, nemusí byť pozinkovaný. Rabic dať len tam, kde hrozia praskliny.
-
Na našom dome máme základy asi 10 cm pod terénom. Keď som to zistil, skoro mi oči vypadli. Podložie je íl, nezamŕzajúca hĺbka sa udáva 1 meter. Ale dom stojí už 140 rokov, vlasové prasklinky sa objavujú stále, takže to asi pracuje, ale nie je ich veľa. Spodná voda je teraz na jar asi 1,8 m pod podlahou a základy sú z kameňa, takže vlhnutie je aj bez dodatočnej izolácie malé. To však neplatí pre zadnú časť (je novšia, má 50 rokov), kde sú základy z betónu, tiež plytké, a vlhne to tam podstatne viac…
-
Ja mám na dome dve okná, spolu so stĺpikom majú asi 180 cm, stĺpik má asi 15 cm. Budem ich vyberať, lebo tam, kde sú, pôjde prístavba, ale najskôr tak koncom budúceho roka, ak nie neskôr… Sú zachovalé, lebo vedú do zasklenej podstienky, ale tesné nie sú… Ak chceš, potom darujem :), môžeš si ich prísť obzrieť…
-
Ja mám na hlinených stenách vápennú omietku zvnútra aj zvonku a nemám s ňou žiaden problém. Nebola na rabicovom pletive, ale cca každých 10-15 cm bol kliniec o okolo nich nepravidelne naťahaný drôt, možno ani nie pozinkovaný. Keď som niekde omietku odstraňoval, neboli hrdzavé ani klince ani drôty. Rabic som dával len okolo rohov, aj to len niekde. Dakde som čítal, že z hliny časom odpadne každá omietka, ak nie je zavesená na klincoch, ale na drôtoch sa udržala a myslím, že je to aj jednoduchšia robota.
Inak, čo sa týka omietky, tak hlinená je teoreticky lacnejšia, možno lepšie pracuje s vlhkosťou, ale paradoxne je ju ťažšie zohnať. V stavebninách ju nekúpite (alebo predraženú vrecovanú), na dvore si jamu nechcem robiť a inde nemám kde kopať…
-
Jirko, ide asi o tehly pôjdovky. Ja mám na povale betónový poter, ale chcel by som tam ešte asi pridať izolácie a chcel by som to zakryť niečím paropriepustnejším, lebo sa obávam, že mi ten strop po zateplení stien a výmene okien zhnije. Tieto tehly by boli možno dobré riešenie, lebo nechcem, aby sa mi do stropu prehrýzli myši…
-
Čo sa týka toho článku na http://medium.mysteria.cz/text_scr/2006_1_vysouseni.htm, myslím si, že ide o podobnú myšlienku ako aquapol. A túto odborníci neustále spochybňujú, dajú sa nájsť aj odborné štúdie, ktoré to spochybňujú. A myslím, že keby to ozaj tak zázračne fungovalo, neexistuje, aby sa to vo veľkom nepoužívalo. Podľa mňa to nefunguje…
-
Z tej povaly hlinu určite neodstraňujte, lebo sa v zime neukúrite… A tiež si myslím, že najdôležitejšie je vetranie v čase neprítomnosti.
-
A ešte pridať slnečné zisky, zisky zo spotrebičov, z pobytu ľudí.
-
Okná: steny boli nezateplená nepálená tehla 50cm (s omietkami). Je to možné, že cez ne ide toľko chladu, že okno nemalo vplyv. Čítal som však článok (neviem ho nájsť), kde to bolo písané, a zdá sa mi to po mojich skúsenostiach pravda. A tento rok sme zateplili steny, a opäť sa mi zdá, že to moc nepomohlo. Uvidím vo väčšej zime…
Čo sa týka tých vlhkých stien – boli vlhké, preto som betón odstraňoval. Na stene sa olupovala omietka tak 20 cm nad podlahou. Čakal som, že po vybúraní podlahy problém prestane, ale namiesto toho som zistil, že steny sú vlhké tak 1,5 m nad podlahou – len sa čudujem, že sa to aj vyššie neolupuje ani neplesnie. Zistil som to, až keď ten vápenný náter neschol. Tá miestnosť sa už roky nepoužívala. Môže byť, že to bude schnúť aj rok-dva?
-
A ešte jedna menej potešujúca skúsenosť z mojej stavby: my vysokú spodnú vodu nemáme, dom nebol veľmi vlhký, ale je do svahu a zadná časť je zapustená v zemi. Bola tam betónová podlaha, ktorú sme vybúrali, je to už asi 4 mesiace, aj tam kúrime, ale steny sú stále vlhké – a vyššie, ako som si myslel: keď som oblielil vápnom, tak schlo asi týždeň. Najlepšie by bolo spraviť drenáž zvnoku, ale susedia tam majú všetko zabetónované aj trištvrte metra nad našou podlahou, preto som sa tomu snažil vyhnúť. Ale asi budem musieť, uvidím na jar…
-
K tým kastlovým oknám: myslím, že z hľadiska tepelnej izolácie po utesnení je kastlové okno porovnateľné s eurooknom s trojsklom. A ak sa vo vonkajšom krídle umiestni dvojsklo a najväčšie fugy sa utesnia, tak všetky naj okná sa môžu schovať. Na tento účel je možno lepšie nechať vyrobiť nové krídlo. Ja som vymenil dve kastlové nie veľmi tesné okná za eurookná s trojsklom, a môžem povedať, že nejaký rozdiel v teple sme necítili, iba v hlučnosti… Keď niekto vymení komunistické tenké dvojsklá, to áno, ale my sme naozaj necítili. A pár nevýhod kastlových okien: zložitejšie otváranie a umývanie. Niekde som čítal doporučenie nafúkať do špáry medzi oknom a múrom pur penu, lebo tadiaľ bývala medzera zakrytá len omietkou (môžem potvrdiť pri demontáži). Alebo tam napchať staré handry, ak chcete byť eko.