[stratus]

ano, to sa stava aj mne a pomerne cast, preto musim prepocty niekolko krat kontrolovat, pretoze pri zmenach jednotiek som vtedy v skole asi chybal :D

urobit vetracie potrubia je vyborny napad, a velmi by pomohli nielen vetracky na povrchu pod foliou, ale ja hlbkove. Perforovane trubky nie sirokeho priemeru, cim by sa znizila dlzka cesty, ktoru musi prejst vodna para cez sut az na povrch. Problem je, ze to by asi archeologovia velmi nepovolili, aby sa do hlbky tak 2m (len odhad) navrtalo par dier a vypazilo sa to takymito trubkami…neviem. Moj cisto osobny pohlad je, ze ak by islo o 6 trubiek s priemerom do 5cm, tak by to archeologiu (vrstvenie a artefakty) nijako silne neporusilo. Na to vsak treba vyjadrenie archeologa. Taketo trubky by sa mozno dali vrtat aj rucne, bez pouzivania nejakych vrtnych pristrojov, co by sa tam museli nejako dopravovat. Cele to je vsak len navrh obsahujuci niekolko aj technickych problemov, no vysledok si myslim, ze by stal za to.

[stratus]

dakujem harp

pisal som panovi, co je specialista na BOZP a doporucil mi iste riesenia, ci postup, ako ujednotit BOZP na hradoch. Zatial mi to pripada poriadne zlozito, ale myslim, ze zdravie a bezpecnost nam za to stoji. Dovolim si citovat niektore pasaze z nasho rozhovoru a dufam, ze sa takto daneho pana nedotknem. Myslim ze to co povedal je pre nas dost dolezite, aby sa to tu spomenulo:

spcialista BOZP:
Hrad je podľa môjho názoru stavba, ako hociktorá iná. S tým rozdielom že je čertovsky nebezpečná. A pokiaľ sa tam začne nejaká organizovaná stavebná činnosť, tak musí byť zabezpečená v zmysle zákona. Pre jednotlivé druhy činností platia Vyhlášky v ktorých je popísaný systém minimálnych požiadaviek na bezpečnosť. Ja by som dal do pozornosti predovšetkým činnosti súvisiace s:
-prácou vo výškach a nad voľnou hĺbkou
-rebríkmi
-lešenárskou technikou
-krovinorezmi a motorovými pílami
Problematika BOZP je naozaj veľmi komplikovaný fenomén. Doporučujem aby všetky hradárske OZ dali sily /a pravdepodobne aj hromadu peňazí/ dohromady a spojili sa s Inšpektorátom práce. Tam sú totižto ľudia, ktorí by vyšetrovali prípadné úrazy. A pohľad na porušenia je naozaj veľmi individuálny.
Ešte upozorňujem že:
-školiť BOZP nemôže hocikto a ešte nedajbože aj bez písomných materiálov
-dokumentácia BOZP je rozhodujúca pri vyšetrovaní úrazov
-kompetencie v oblasti BOZP má osoba s minimálnym oprávnením autorizovaného bezpečnostného technika

ja:
Aha takze ak som to spravne pochopil, doporucujete nam sa spojit s inspektoratom, ktory nam vypracuje dokumentaciu a urci zodpovednych za skolenia?

specialista BOZP:
Tak to zrovna nie, ale rámcovo vás navedie na ním požadovanú dokumentáciu pri kontrole alebo šetrení úrazu. A ani osobu zodpovednú za školenie vám neurčí. Ale môže povedať čo od tej osoby bude vyžadovať.
Ale ako som už predtým povedal, všetky tieto informácie nájdete aj v Zákone a Vyhláškach. Ide len o to, aby ste si s Inšpektorátom ujednotili výklad. Lebo v BOZP nejde iba o Odbornú spôsobilosť, ale aj o Zdravotnú spôsobilosť. A obe tieto zložky podliehajú aj presne vymedzenej periodicite.

Zatial teda tolko…

[stratus]

Bacil

(za dlzku prispevku ma uz vopred musis nenavidiet)

len taka drobnost, aby si nebol sklamany vysledkami co ti vysli…

uvadzas vypocet „…2 500kg/m3 x 432m3 sutiny = 1 080 000 ton…“

1. 2,5t x 432m3 = 1080 ton

2. 2,5t/m3 je objemova hmotnost vapenca ako homogennej horniny, takze na dosiahnutie zataze 1080t by musel byt cely priestor kompletne vyplneny vapencom bez zeminy, strku a ostatnych primasi. Piescitostrkovita zemina (velkost zrn pouzivanych vo vapennych maltach) ma objemovu hmotnost vo vlhkom stave okolo 2,02t/m3. Pri predpoklade, ze dany priestor je vyplneny homogennym vapencom 2/3 (odhadom) a zvysok vlhky piescity strk je …
(288×2,5)+(144×2,02)=1010.88t
toto je vsak cislo ratajuce s nasytenim vlhkosti v celom objeme rovnomerne. V realite vsak vieme, ze vlhkost v zemine ma rozne urovne (zona porovej vlhkosti, zona aereacie, zona kapilarnej vzlinavosti, nasytena zona). Ak je pod sutou priestor, tak je sut drenovana a nema teda zonu nasytenia, ale len prve 3 zony, takze osobne sa domnievam, ze objemova hmotnost piesciteho strku je o cosi nizsia (1.85t/m3). Z toho nam vyjde 986t
Osobne by som hodil teda zatazovy odhad sutiny na tych 990-1000t cize jedna kilotona. Da sa vsak aj toto napadnut, pretoze je tam isto nejaka vrstva hliny, ktorej objemova hmotnost je oproti spomenutym materialom vyrazne nizsia. A ano viem…je to teoreticky prepocet, ktory sa moze realite blizit….kym nezvazis celu sut tak cislo presne nebude :D

Este detail…to, ze ta pivnica drenuje sut je to, co ju zachranuje (voda sa nedrzi v suti), takze nech nikoho nenapadne v pivnici sparovat, kym nebude hore nahodena izolacna folia, o ktorej hovoris. Spomalilo by sa tak drenovanie a objem vody v suti (zataz) by sa zacal zvysovat. Uplne naj by bolo nahodit izlolacnu foliu a nechat to tak aj rok, nech sa sut co najviac zdrenuje a trosku presusi. Juj zaroven mi neda povedat, ze nahadzovat foliu na sut pre mna nie najstastnejsie z pohladu schnutia sute. Zabrani sa totiz prirodzenej ceste odparovania sa vody z telesa sute a samotna drenaz nestiahne vsetku vodu dole. Takze nahodenim folie zabranis dalsiemu doplnaniu vody v suti ale zabranis aj vysychaniu. V podstate velmi generalizovane sa da povedat, ze sut zakonzervujes (aj ked velmi pomali schnut dalej bude unikmi cez murivo, malym drenovanim a pod.).

Aby som tu len tak vkuse neteoretizoval a nevyvracal vkuse navrhy tak navrhnem aj riesenie. Ako hydrogeolog cosi o tej vode viem (a na vacsinu z toho vie kazdy prist sam…staci trosku logiky). Na povrchu sutin na hradoch som si vsimol jednu zaujimavu vec. Ked pride dazd, tak prva voda vsiakne ale dalsia uz odteka. Akoby na sutinach bol akysi povlak, ktory adsorbuje (to d v adsorbuje je spravne – je to naviazanie castic, v tomto pripade vody) vodu ale nadbytok uz odpudzuje (jasne, ze nie uplne). Hovori sa tomu kolmatacna vrstva (kvazi izolacna o hrubke par mm). Je to vrstva zlozena z castic ilovitych rozmerov, ktore su pri sebe tak blizko, ze dokazu vodu naviazat len do urcitej miery, ale dalsia sa uz nema kam dostat, takze steka po povrchu. Uvazoval som, ako je to mozne a v podstate to napadne kazdeho. Vapno ma predsa obsah tak, ako prachovej, tak aj ilovej zlozky. Ako mur, alebo ina cast padla, doslo ku preskupenu castic a casom sa pod zatazou noh ludi a inymi vplyvmi (znie to mozno divne, ale je to tak) na povrchu zkomprimovala utlacena vrstva tychto castic. Cez tuto vrstvu je sut stale vetrana (pory su male pre kvapalinu, ale velke pre plyn). Zaklad je zabranit vode v akumulovani. Ak sa voda akumuluje do istej malej vysky vodneho stlpca (staci ja do 1cm), tak jej tlak uz dokaze pretlacat vodu do sute cez pory. Znamena to, ze je dobre vybudovat rigoly co budu odvadzat vodu co najrychlejsie mimo lokalitu a popripade pomoct kolmatacnej vrstve jemnym prisypanim ilu po ploche (vrstva 1mm je schopna kompletne izolovat a zabranit vode k prieniku). Takto vyuzijes dar od prirody vo svoj prospech. Ak akokolvek zacnes kopat, narusi sa tato vrstva, takze ak plosne stiahnes zeminu na polozenie folie, tak odpratavas to co mozes vyuzit.

prepacte tu dlzku…

[stratus]

ano rozumiem…
ako hovoris…tak ci tak, ako uplne prva vec sa urcite musi urobit nejaka ciastocna archeologia (vykop na schopny zaklad), aby sa domurovka mohla uskutocnit. Je blbost to murovat na sutine, takze az potom sa da uvazovat o nejakej vydreve.

[stratus]

Bacil, strombus

Neviem mozno nemam pravdu ale ziaden naznak vacsej klenby tam nevidim, takze osobne pochybujem, ze pamiatkari povolia jej rekonstrukciu (ak niesu presne historicke zaznamy o jej pozicii, rozmeroch…). Domnievam sa, ze podmurovanie casti cisto zo statickeho hladiska by nemal byt problem. Pravda to je vsak otazka… :D ak sa chystate na kompletnu rekonstrukciu hradu, tak by som sa necudoval novej klenbe. Z pohladu konzervacie vsak na to nevidim dovod, aby sa rekonstruovala cela priecka so vsetkymi klenbami. Uz jej samotna presna povodna vyska bude velmi tazko urcitelna, ak tam niesu po nej uz ziadne stopy.

[stratus]

strombus

zaujimavy navrh, paci sa mi to, no mam nejake otazky:

Ako prve, by si zabezpecil vysoku zataz priecky votknutim na 3 bodoch a ukotvenim na zemi len na jednom bode? = X0,0 (pre vysvetlenie X je cislica od 1 do 9) ton na jeden bod? Ak by bola zataz na vsetky ramena rovnaka, povedal by som, ze no ok, ale ak sa jedna cast priecky oprie a ostatne casti zostanu nepohnute, co sa stane? Nepodrazi sa nahodou cela oporna konstrukcia? Ak sa nepodrazi, kam sa budu sily prenasat? Nebudu takto posobit v opacnom smere na zvysnu cast (jedna strana zacne klesat a druha bude vytlacana dohora)?
Neskor, ked je priecka takmer votknuta premurovkami, tu zostavajucu zataz uz davas ukotvenim na 3bodoch na zemi? = X,0 – 0,X ton na 3 body?
Nemyslim si, ze by to bolo nejako nerealne, sam sa ucim a velmi rad si vypocujem odpovede :)

[stratus]

Bacil

trosku som nad tym uvazoval… nieco som vysmolil, ale kedze niesom stavebny statik, tak to ber len, ako smiesny navrh :D skusal som to od oka nahodit aj do autocad-u, ale mam s nim v poslednej dobe tazkosti. Spravil som nejaky model. Tu su 2 fotky a na http://www.youtube.com/MojmirC som docasne zavesil 3D video …

Snazil som sa pocitat s pozdlznymi aj priecnymi silami a nejako to dimenzovat…ale ako vravim…jednak nemam rozmery, objemy, zlozenie muriva…bez toho neviem urcit zataz… Celkovo podla tych trhlin v rohoch (na lavo) sa ta priecka od muru odtrhava v krute (os otacania je problizne v strede obrazku). Z fotky neviem urcit ci je to priecka (drziaca na klenbe) co pada, alebo je to mur (na lvavo do coho je priecka osadena) co sa zacal naklanat smerom von. Usudzujem vsak, ze to je prave mur, pretoze priecka drzi v klenbe a klenba nijako extra porusena nieje. Pri takom pohybe priecky od muru (ak by mur stal stabilne) by klenba vyrazne zmenila tvar, alebo by to neudrzala. Takze si treba uvedomit, ze ak pada ten mur a priecka ostava na mieste, tak jej podmurovanim ju zabezpecite pre pripad ze klenba v buducnosti pusti. Ono sa to zda jasne, vsak nato sa muruje, aby to vydrzalo, ale je v tom naozaj rozdiel, pretoze podmurovanim priecky nezabranite tomu muru, aby sa dalej naklanal smerom od priecky. Takto zachovate priecku, ale ked pohyb muru dosiahne taku hodnotu, ze priecka uz v nom nebude ukotvena a jediny silny oporny bod bude klenba, tak moze ta lava cast priecky padnut nie zbortenim muriva (kolmejsie na zem), ale krutom do stran. No su to len moje uvahy…nic viac. Ber to skor ako inspiraciu na zabezpecenie…

[stratus]

harp

o tomto sa da celkom fajn diskutovat…pouzivanie technickych prostriedkov pri pracach na hradoch. Neviem ci je cosi take zalozene ale velmi by ma napriklad zaujimali riesenia na inych hradoch, alebo myslienky co su v procese nejakeho riesenia…

Uvazoval som nad tym taky dopravnik pozvarat…nieje to komplikovane…treba prepocitat hlavne zataze ako na konstrukciu tak aj na motor. ak je vsak dostatocny spad tak sa moze motor urobit, tak aby sa z pasu odpojil a gravitacia sa o vsetko postara. 15 m nieje vela ale ani malo…ak su 2 alebo 3 dopravniky v jednej linii tak to je uzasne a vyhoda je v tom, ze ich mozes kombinovat pod uhlom, zatial co pri jednom dlhom je to obmedzene. Ako vytah uvazujem nad kontaktovanim jedneho pana co ma v Hodrusi poslednu fungujucu banu na zlato (mozno ho poznas pan Kana)… pytal som sa ho na stare kolajnice a povedal ze v Hodrusi ich je vsade plno….takze kolajnicky, bansky vozicek, motor z motorky, nejaka prevodovka a vytah na sutre vo svahu je vyrieseny…demontovatelne na diely, nepokusa zlodejov….

[stratus]

uzasne…toto presne napadlo aj mna, pretoze to co som zazil bolo to, ze na hradoch sa o tychto veciach dost mlci a nikto sa nechce vyjadrovat, pretoze tym by akurat odhalil to, ze sa to tam porusuje.

Poznam jedneho bezpecnostneho technika a oslovim ho. Ak mi nebude vediet pomoct tak ma na niekoho aspon odkaze….vysledky sem zavesim hned ako bude cosi konkretne…

[stratus]

no to je dost…ja som dost technicky zamerany clovek a take veci by som najradsej riesil pouzitim nejakeho stareho dopravniku … je to rychle, bezpecne a neunavne…sam by som chcel take veci zaobstarat na hrad… :)

ano je to fakt ze ak clovek roby pod tonami a kazdy moment to moze padnut, tak prilba nepomoze. Co by mohlo vsak velmi pomoct, je premyslenie systemu prace tak aby sa tam pohybovalo co najmenej ludi a aby postup prace bol zvoleny tak, aby sa mur najprv posilnil v niektorych castiach a az potom domurovat nebezpecne casti. Popripade mur zabespecit vydrevou. Len tak sa vrhnut na murovanie a murovat radovo po celej ploche kaverny moze byt velmi nebezpecne, pretoze vlhkost z cerstvej malty na cas oslabi cely nosny pozostatok muru. No mozno niekto nebude suhlasit, ale myslim ze je to dost rozumne…

[stratus]

Bacil rozumiem. Aj mne sa zle pracuje s helmou ked pripeka a k tomu na hlave poriadne nedrzi. Niekedy si myslim, ze mi mali spravit aj bozp voci nevyhovujucim ochrannym prostriedkom…nie raz som riskoval, ked som so sutriskom v ruchach stupal do svahu a ked mi zacala padat helma tak som sa rovnovahou snazil ju akosi na sebe udrzat…a hop…skoro sme leteli vsetci…ja, helma a suter ako naschval posledny a rovno na mna… :D

Faktom vsak ostava, ze s vysokou mierou nebezpecenstva by mala stupat aj miera ochrany. Ak si uvedomujeme ze hrad je velmi nebezpecne miesto, mali by sme tvrdo presadzovat dodrziavanie bezpecnosti. A nielen jej, ale aj na vybavenie bezpecnostnymi prostriedkami. Pozicane 10 rocne helmy zo stavieb su fajn na zaciatku, ked sa veci rozbiehaju, ale malo by sa pri pisani projektov na toto dbat ako prve. Na stavbe si take preklepy nikto dovolit nemoze a podla zakona aj nas moze prist skontrolovat uradnik a vysoli riadnu pokutu. Na stavbe musi byt kazde miesto prace zabezpecene a pri kazdej praci pouzivane ochranne prostriedky. Ja viem, ze s tymto mam sam problem, ked chcem motorovkou prerezat klatit na sedenie a nevezmem si okuliare. Mozem len dakovat ze sa mi doteraz cosi neprihodilo.

[stratus]

Idem si veru poriadne prestudovat tento zakon, pretoze robit to len tak, „ze keby daco“ sa mne osobne nepaci…Ak sa niekomu cosi stane, tak moze byt jedno, ze sa organizacia moze pravne branit. Stale bude na hrade pritomne to, ze sa niekomu nieco vazne stalo a nebolo to, „lebo to bol nejaky nerozumny turista“. Ruina, kde sutre padaju denne a tony materialu akoby volne viseli vo vzduchu si myslim ze si zasluzi maximalny respekt a opatrnost. Ak by sme pracovali niekde v lese a zbierali odpadky, tak nic nepoviem. Aj ked je hrad uzasla kulturna pamiatka…nemala by byt pozornost voci nej vyssia ako voci ludskemu zdraviu ci zivotu.

[stratus]

Sezona 2008 – klenba v severnom palaci poskodena konarom (pocas vetru)

Pred

Pocas prac

Po ukonceni prac

[stratus]

Ja by som sa rad zapojil do prace vsade v okoli a uz si robim zoznam :) Verim ze sa mi to aspon na 90% podari, aj ked toho casu nieje az tak vela… je to otazka priorit… :)

[stratus]

Ukazka len casti prac v minulej sezone…

Pred …

Po…