[saecula]

„Čo si nepamätám, to nikdy nebolo“
„O čom neviem, to neexistuje“
„O čom nechcem vedieť, existovať nebude“

Jednoduchý postoj, keď si človek nechce komplikovať život.
Industriálne pamiatky znamenajú komplikácie rovnako pre
developerov, investorov, užívateľov ako aj pre pamiatkárov,
samosprávy a vlastne pre štát a jeho úrady ako také.

Iniciatívy na usmernenie zámeru tzv. Prestavby autobusovej
stanice Mlynské Nivy a areálu Kablo boli kvázi podporené predstaviteľmi samosprávy s tým, že robia všetko, čo môžu,
ale s pripomienkou: „riešte to priamo s vlastníkom“.
Takže formálne vyjadrili záujem a dali ruky preč.
Právoplatnosť vydania asanačných rozhodnutív rozsahu
jednej sídelnej zóny bez územného plánu zóny je očividne
pochybná. Továreň Danubius na Račianskej ceste padla bez väčšieho odporu. Kablo už trochu zarezonovalo, veď aj padla najvýznamnejšia historická priemyselná zóna Bratislavy.
A predpokladám, že mesto nie je nijak pripravené na ďalšie investičné zámery v Istrocheme, dvoch Cvernovkách, Matadorke atď…….

Tak si užívajme „To najlepšie, čo Vám mesto vie dať“ slogan reklamnej kampane Twin City

[saecula]

http://www.strohhaus.com/strohhaus.htm
Na tejto stránke som našiel postup výstavby slameného domu,
s tým, že balíky majú nosnú funkciu. Dom stojí na slamených základoch
na štrkovom drenážnom lôžku, drevené nosníky sú použité len na presklennú fasádu a ako strešné nosníky. Ja by som preferoval samostatnú nosnú konštrukciu a slamu ako vymeniteľnú tepelnú izoláciu chránenú prevetrávaným obkladom. Tak trochu kompromis so súčasným štandardom stavebných postupov.

Má niekto skúsenosti z možnými problémami ohľadne vyjadrení úradov pri stavebnom a kolaudačnom konaní. Aké stavebné postupy boli použité na Zaježovej? Dá sa niekde na nete vidieť nejaký ten obrázok z výstavby?

[saecula]

nenašiel som spôsob ako pripojiť txt, tak to tu trochu zahltím celou chartou,
ako východisko je to dobrý materiál. Preklad Ing. arch Vladimir Husák, CSc.

Na XII. kongrese Medzinárodného výboru pre obnovu industriálneho dedičstva /TICCIH/, ktorý sa konal v júni roku 2003 v Nižnom Tagile pri Moskve, vypracovali jeho delegáti Chartu industriálneho dedičstva /The Nizny Tagil Charter for the Industrial Heritage/. Dokument stručne zhŕňa podstatu industriálneho dedičstva, upozorňuje na jeho celospoločenské hodnoty a zároveň definuje hlavné priority a spôsoby, ako túto neoddeliteľnú súčasť nášho kultúrneho odkazu chrániť a napomôcť jeho zachovaniu.
Nakoľko sa v tejto oblasti jedná o jeden zo základných dokumentov, s ktorým by sa mali zoznámiť všetci, ktorí sa venujú problematike industriálneho dedičstva, zabezpečilo Výskumné centrum priemyselného dedičstva ČVUT v Prahe jeho pracovný preklad. Vzhľadom na to, že uvedený dokument sa dotýka tejto problematiky aj na Slovensku, pripravili sme jeho slovenskú verziu. Autorkami pracovného prekladu sú Lenka Popelová a Věra Kučová, slovenskej verzie Vladimír Husák.
Dúfame, že tento text napomôže rozprúdiť na poli industriálneho dedičstva živú diskusiu.
Originálny text Charty industriálneho dedičstva v angličtine a vo francúzštine je k dispozícii na stránkach TICCIH: http://www.mnactec.com/ticcih/ <http://www.mnactec.com/ticcih/&gt;

CHARTA INDUSTRIÁLNEHO DEDIČSTVA

Medzinárodný výbor pre obnovu industriálneho dedičstva /TICCIH/, jún 2003
TICCIH – svetová organizácia zaoberajúca sa industriálnym dedičstvom je v tejto oblasti odborným poradcom ICOMOS pri UNESCO. Vznik tejto charty vyšiel z iniciatívy organizácií TICCIH , charta bude predložená ICOMOS na prijatie a na prípadné schválenie UNESCO.

Preambula

Už z najstarších období ľudskej histórie pochádzajú archeologické nálezy, ktoré dokumentujú podstatné zmeny v spôsoboch, akými ľudia vyrábali predmety. Dnes už všeobecne uznávame dôležitosť a význam zachovania a štúdia dokladu týchto zmien. V Európe od stredoveku do konca 18. storočia prebehli v oblasti využívania energie, vo výrobe a v obchodovaní inovácie také ďalekosiahle, že by to bolo možné porovnať k rozdielu medzi neolitom a dobou bronzovou. Rozvoj spoločenských, technických a ekonomických podmienok výroby bol taký rýchly a zásadný, že ho môžeme nazvať revolúciou. Priemyselná revolúcia bola už od počiatku historickým fenoménom, ktorý sa v stále väčšej miere dotýkal celej ľudskej populácie, ale aj ostatných foriem života na našej planéte. Tento proces pokračuje dodnes. Hmotné doklady týchto hlbokých zmien majú pre ľudstvo univerzálnu hodnotu, a preto musíme uznať dôležitosť ich štúdia a zachovania.
Delegáti kongresu TICCIH, ktorý sa konal v ruku 2003 v Rusku, dôrazne prehlasujú že stavby a konštrukcie postavené pre výrobné účely, ďalej technológie a nástroje, mestá a krajiny, v ktorých sa nachádzajú, a ich ďalšie hmotné a nehmotné prejavy majú pre nás zásadný význam. Mali by sa študovať, ich história by sa mala vyučovať, zmysel a význam by sa mali skúmať a vysvetľovať. Tiež by sa mali určiť najvýznamnejšie a najcharakteristickejšie príklady, ktoré by sa v duchu Benátskej charty chránili a udržiavali na úžitok a prospech v súčasnosti i v budúcnosti

1. Definícia industriálneho dedičstva
Industriálne dedičstvo tvoria pozostatky industriálnej kultúry, ktoré majú historickú, technologickú, sociálnu, architektonickú alebo vedeckú hodnotu. Sú to rôzne stavby a strojové zariadenia, dielne, továrne, mlyny, skladiská, obchody, bane, miesta, kde sa spracovávajú a čistia suroviny, a objekty, kde sa vyrába, prenáša a využíva energia. Patria sem aj dopravné stavby a všetka infraštruktúra, miesta, ktoré majú vzťah k priemyslu, vrátane objektov, ktoré slúžia na bývanie, bohoslužbu a vzdelávanie. Industriálna archeológia je
– 2 –

interdisciplinárna metóda štúdia všetkých hmotných a nehmotných dokladov, t.j. dokumentov, atrefaktov, stratigrafie a stavieb, ľudských sídiel a prírodných alebo urbanizovaných krajín /ďalej lokalita/, ktoré vznikli pre účely industriálnych procesov alebo ako ich dôsledok.
Industriálna archeológia využíva také postupy, ktoré najvhodnejším spôsobom prehlbujú poznanie minulosti a prítomnosti priemyslu. Ťažiskom nášho záujmu je historické obdobie od počiatkov priemyselnej revolúcie v druhej polovici 18. storočia až do súčasnosti. Zároveň sa skúmajú aj preindustriálne a protoindustriálne korene tohto obdobia. Ďalšie poznatky sa čerpajú z odborných štúdií o práci, o výrobných postupoch a vývoji techniky.

2. Hodnoty industriálneho dedičstva
I. Industriálne dedičstvo vypovedá o činnostiach, ktoré mali a stále majú hlboké
historické dôsledky.
Dôvody pre ochranu industriálneho dedičstva sa opierajú skôr o jeho všeobecnú
hodnotu ako o jedinečnosť konkrétnych lokalít.
II. Industriálne dedičstvo má spoločenskú hodnotu, pretože je súčasťou dokumentácie
života obyčajných ľudí a ako také poskytuje významný pocit identity. Má vedeckú
a technickú hodnotu v rámci histórie výroby, strojárenstva a stavebníctva.
Môže mať aj výrazné estetické hodnoty vďaka kvalite celkového návrhu,
architektúry a jej formy.
III. Tieto hodnoty sa viažu k miestu samotnému, k jeho častiam a ich usporiadaniu,
strojovému zariadeniu, umiestneniu v urbanizovanej krajine, ale tiež k písomnej dokumentácii a záznamom nehmotného charakteru, napr. o industriálnej činnosti, udržiavanej v ľudskej pamäti a zvykoch.
IV. Zvláštnu hodnotu lokalitám dodáva jedinečnosť dochovaných technologických
postupov, typológia miest alebo krajiny, a preto by sa malo toto všetko starostlivo
vyhodnotiť. Mimoriadne cenné sú rané alebo priekopnícke príklady.

3. Význam identifikácie, dokumentácie a výskumu
I. V každom územnom celku by sa mali identifikovať, zdokumentovať a chrániť
zvyšky industriálneho dedičstva, ktoré je potrebné uchovať pre budúce generácie.
II. Prieskumom územia a rozdielnych priemyselných typológií by sa mal určiť rozsah
industriálneho dedičstva. Pomocou získaných informácií by sa mali vytvoriť
súpisy všetkých lokalít, ktoré boli identifikované. Súpisy by mali byť voľne
prístupné verejnosti a koncipovať by sa mali tak, aby sa v nich dalo ľahko
vyhľadávať. Dôležitými cieľmi sú aj digitalizácia a on-line prístup.
III. Zabezpečovanie dokumentácie je základnou časťou štúdia industriálneho dedičstva.
Kompletná dokumentácia fyzických charakteristík a stavu lokality by mala byť
vypracovaná a uložená vo verejných archívoch skôr , ako sa budú vykonávať
akékoľvek zásahy. Viac informácií možno získať, pokiaľ dokumentovanie prebehne
ešte pred tým, ako lokalita alebo výrobný proces prestanú fungovať. Materiál
s odkazmi k doplnkovej dokumentácii by mal zahŕňať popisy, výkresy, fotografie
a filmové záznamy pohybu. Spomienky pamätníkov sú unikátnym
a nenahraditeľným zdrojom informácií, ktorý by mal byť tiež podchytený, pokiaľ je
dostupný.
IV. Základnou metódou štúdia historických priemyselných lokalít je archeologický
výskum. Mal by sa realizovať na rovnako vysokej úrovni ako výskum lokalít
z iných historických alebo kultúrnych období.
V. Programy historického výskumu sú potrebné, aby podporili koncepciu ochrany
– 3 –

industriálneho dedičstva. Z dôvodu previazanosti mnohých priemyselných aktivít
môžu medzinárodné štúdie pomôcť pri identifikácii lokalít a výberu tých, ktoré
majú svetový význam.
VI. Aby sa dosiahlo všeobecné prijatie racionálnych a jednotných štandardov, mali by
sa definovať a zverejniť kritériá, ako priemyselné stavby hodnotiť. V rámci
zodpovedajúceho výskumu by sa tieto kritéria mali uplatniť a používať na
identifikáciu najvýznamnejších dochovaných krajín, sídiel, lokalít, typologických
druhov, stavieb, konštrukcií, strojov a výrobných postupov.
VII. Tie lokality a objekty, ktoré sú vyhodnotené ako významné, by sa mali chrániť
dostatočne silnými právnymi prostriedkami, aby sa ich hodnota uchovala.
Zoznam svetového dedičstva UNESCO by mal patrične odrážať obrovský vplyv
industrializácie na ľudskú kultúru.
VIII. Hodnota významných lokalít by mala byť určená a mali by byť ustanovené pravidlá
pre budúce zásahy. Mali by sa prijať všetky právne, administratívne a finančné
opatrenia nevyhnutné pre uchovanie hodnôt týchto lokalít.
IX. Mali by sa určiť ohrozené lokality, aby sa mohli prijať príslušné opatrenia, ktoré by
ohrozenie zmiernili a zaistili vhodné projekty opravy alebo konverzie.
X. Medzinárodná spolupráca prostredníctvom koordinovaných iniciatív a vzájomné
informovanie o zdrojoch je mimoriadne vhodný spôsob, ako zachovať industriálne
dedičstvo. Pre zostavovanie medzinárodných súpisov a databáz by sa mali vyvinúť
kompatibilné kritériá.

4. Právna ochrana
I. Industriálne dedičstvo by sa malo všeobecne vnímať ako neoddeliteľná súčasť
kultúrneho odkazu. Právna ochrana by mala brať do úvahy špecifickú povahu tohto
dedičstva a mala by chrániť výrobný podnik i jeho zariadenie, podzemné súčasti,
stojace objekty, areály, súbory stavieb a industriálnu krajinu. Na miesta, kde sa
ukladajú priemyselné odpady, by sa malo nazerať aj z hľadiska archeologického
potenciálu a ekologickej závažnosti.
II. Programy uchovania industriálneho dedičstva by sa mali začleniť do zásad
ekonomického rozvoja a do regionálneho a národného plánovania.
III. Najvýznamnejšie lokality by sa mali plne ochrániť a nemali by sa v nich povoľovať
žiadne zásahy, ktoré by oslabili ich historickú integritu alebo autentickosť
usporiadania. Správna a citlivá adaptácia, ako aj nové využitie môžu byť vhodným
a finančne efektívnym spôsobom, ako zaistiť prežitie priemyselných stavieb. Tieto
postupy by sa mali podporiť vhodnými právnymi reguláciami, technickým
poradenstvom, úľavami na daniach a dotáciami.
IV. Priemyselným spoločnostiam, ktoré sú ohrozené prudkými štrukturálnymi
zmenami by mali pomáhať ústredné a miestne výkonné orgány. Mali by sa
predvídať potenciálne hrozby, ktoré z takých zmien pre industriálne dedičstvo
vyplývajú a včas by sa mali pripravovať plány, ako predísť nutnosti núdzových
opatrení.
V. Mali by sa stanoviť prístupy, ako rýchlo reagovať na uzavretie významných
priemyselných lokalít, aby sa predchádzalo odstráneniu či zničeniu ich dôležitých
prvkov. V nevyhnutných prípadoch by mali mať zodpovedné orgány zákonnú
moc zasiahnuť v prospech ochrany ohrozených významných lokalít.
VI. Vlády by mali mať odborné poradné orgány, ktoré by v otázkach ochrany
a zachovania industriálneho dedičstva poskytovali nezávislé poradenstvo. Ich názor
– 4 –

by sa mal vyžiadať vo všetkých závažných prípadoch.
VII. V otázkach ochrany a zachovania miestneho industriálneho dedičstva by sa malo
vyvinúť všetko úsilie, aby sa zaistila spoluúčasť a konzultácia s miestnymi
obyvateľmi.
VIII. Združenia a spoločenstvá dobrovoľníkov hrajú významnú úlohu pri identifikácii
lokalít. Napomáhajú zapojiť širokú verejnosť do obnovy industriálneho
dedičstva, ako aj do výskumu a pri rozširovaní informácií, a preto sú
nepostrádateľnými aktérmi na scéne industriálneho dedičstva.

5. Údržba a zachovanie
I. Zachovanie industriálneho dedičstva závisí na udržaní funkčnej celistvosti, preto
zásahy vykonávané v priemyselnej lokalite by mali čo najviac sledovať tento cieľ.
Hodnota a autenticita priemyselnej lokality sa môžu výrazne znížiť, pokiaľ sa
odstráni strojové zariadenie, či jeho časti, alebo sa zničia iné prvky celku.
II. Zachovanie priemyselných lokalít vyžaduje znalosť účelu, pre ktorý boli určené,
ako aj rôznych výrobných procesov, ktoré tu mohli prebiehať.
Tie sa mohli priebehom času meniť, a preto je žiadúce všetky predchádzajúce
formy využitia skúmať a vyhodnocovať.
III. Prioritou pri rozhodovaní by malo byť uchovanie objektu in situ. Rozoberanie
a premiestnenie stavby alebo konštrukcie je prijateľné len vtedy, ak je zbúranie
nutné kvôli neprekonateľným ekonomickým, či spoločenským podmienkam.
IV. Adaptácia priemyselnej lokality na nové využite s cieľom jej zachovania býva
obvykle prijateľným riešením, avšak okrem lokalít, ktoré majú špecifický
historický význam. Nové využitie by malo rešpektovať významové charakteristiky,
udržať originálnu schému prevádzky a činnosti a čo najviac by sa malo priblížiť
pôvodnému a prevládajúcemu využitiu. Odporúča sa vymedziť priestor, kde by sa
niekdajšie využitie vysvetľovalo.
V. Priebežné prispôsobovanie a využívanie industriálnych stavieb zabraňuje plytvaniu
energií a prispieva k udržateľnému rozvoju. Industriálne dedičstvo môže hrať
dôležitú rolu v ekonomickej regenerácii oblastí, ktoré upadajú alebo strácajú
význam. Nové využitie tohto dedičstva vytvára kontinuitu, ktorá môže posilňovať
psychologickú stabilitu komunít, ktoré čelia náhlemu zániku dlhodobého zdroja
zamestnanosti.
VI. Zásahy by mali byť vratné a mali by mať minimálny dopad. Akékoľvek nevyhnutné
zmeny by sa mali dokumentovať a významné prvky, ktoré sa odstraňujú, by sa mali
zaznamenať a bezpečne uložiť. Mnohé výrobné procesy vytvorili určitý špecifický
odtlačok, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou integrity a zaujímavosti miesta.
VII. Rekonštrukcia alebo návrat k predchádzajúcemu známemu stavu by sa mal pokladať
za výnimočný zásah, prípustný iba vtedy ak podporí celistvosť lokality, alebo
v prípade, že k zrušeniu lokality došlo násilným spôsobom
VIII. Ľudské zručnosti obsiahnuté v mnohých starých alebo prekonaných výrobných
postupoch sú veľmi zaujímavým zdrojom poznania, ktorého strata môže byť
nenahraditeľná. Preto sa všetko musí starostlivo zaznamenávať a odovzdávať
mladším generáciám.
IX. Malo by sa podporiť uchovanie dokumentárnych záznamov, podnikových
archívov, stavebných plánov a tiež ukážok priemyselných výrobkov.

– 5 –

6. Vzdelávanie a výchova
I. Profesionálna výuka teoretických, metodologických a historických aspektov
industriálneho dedičstva by mala prebiehať na úrovni technických škôl a univerzít
II. Pre študentov na základnom a stredoškolskom stupni by sa mal za ich účasti
vytvoriť zvláštny výukový materiál, týkajúci sa industriálnej minulosti a jej
dedičstva.

7. Prezentácia a výklad
I. Verejný záujem o industriálne dedičstvo a určité nadšenie a oceňovanie jeho hodnôt
sú najistejšou cestou k jeho uchovaniu. Verejné orgány správy by mali aktívne
vysvetľovať význam a hodnotu priemyselných lokalít prostredníctvom publikácií,
výstav, televízie, internetu a ďalších médií. Rovnako by mali zabezpečovať trvalý
prístup k významným lokalitám a propagovať turizmus v priemyselných oblastiach.
II. Špecializované priemyselné a technické múzeá a obnovené priemyselné lokality sú
významným prostriedkom pri ochrane a interpretácii industriálneho dedičstva.
III. Vytvorením regionálnych a medzinárodných ciest industriálneho dedičstva sa môže
zvýšiť úroveň transferu technológií, pričom tieto cesty môžu mať vplyv na
verejnosť, ktorá sa zaujíma o nový prístup k priemyselnému dedičstvu.

Podpísaní
Eusebi Casanelles, prezident TICCIH
Eugene Logunov, za XII. Medzinárodný kongres TICCIH v Nižnom Tagile, 2003

[saecula]

Pamiatkový úrad by mal rozbehnúť celoplošné mapovanie, aspoň zatiaľ som to takto pochopil. Paralelne sa rozbieha iniciatíva Komí Nová Nitra ako širšie občianske združenie na pokrytie aktivít viažucich sa na industriálnu kultúru. A k tomu ešte Slovenská komora stavebných inžinierov pripravuje štvrté vydanie publikácie Technické pamiatky krajín V4 a zapája sa do nového projektu Európskej komory stavebných inžinierov Pamiatky stavebného inžinierstva, tiež tak trochu súvisí. Takže sa téma industriálu konečne rozbieha, ale ľudia vzájomne komunikujú zatiaľ len tak zľahka .

Úplne ma fascinuje ako rôzne sa dá poňať téma industriál, niekto preferuje technické hodnoty, niekto kultúrne, iný estetické, environmentálne atď. Jednoducho tú terminológiu treba vydiskutovať, nech sa niekde ustáli, aby si ľudia rozumeli.

Je tu niekto ochotný hrať sa na formulácie? Rád sa pripojím.

[saecula]

ad Dobran,
priznávam, dedičia maďarskej kultúry, to bol z mojej strany prešľap. Ale keď použijem termín uhorskej, neviem či to bude menej konfrontačné. Nepopierateľne sme sa spolupodieľali na tom čo sa interpretuje ako majoritná uhorská kultúra. Len pre istotu sa tú majoritnú kultúru nechávame Maďarom a pipleme sa vo svojej minoritnej. A potom sa čudujeme, že Slováci boli nejaký svojrázny národík mimo hlavného prúdu. Nie som odborník na tieto otázky, ale zjavne sa náš postoj k vlastnej identite zasekol niekde v etape národnoemancipačných tendencií. A pritom sa uhorsko /lepšie RU/ dá chápať ako územný celok v rámci ktorého sa zásadne vyvíjala spoločná identita stredoeurópanov. Keď sa ktokoľvek zo strednej európy začne zaoberať genealógiou zistí, že národnosť a kultúrna príslušnosť je len voľba, geneticky sme všeobecne stredoeurópania, mix od x až po y-te etnikum.

[saecula]

Neviem prečo je veľké Uhorsko stále tak ošemetnou témou.

Históriu dezinterpretujú rovnako maďarský aj slovenský historici. Keďže my sme tý čo sa odtrhli, je vysoký predpoklad, že históriu deformujeme viac ako dedičia kultúry veľkého Uhorska. V podstate sme sa cielene zbavili časti našich dejín, ktoré máme nejakých smiešnych 1000 rokov spoločné. Potrebovali sme od nuly vytvoriť mýtus slovenského národa. Prvok negatívneho vymedzenia identity je na pováženie. Teoreticky sme dedičmi maďarskej kultúry, len ju nevieme prijať. Tak nemáme radšej takmer nič.

Na druhej strane aj nacionalizmus patrí k prirodzeným prejavom, chyba je len v atmosfére v ktorej sa táto problematika zvykne vnímať.

S tou dvojitou výučbou dejín, to je sympatický nápad. Viesť školákov prostredníctvom komparácie rôznych zdrojov k pluralitnému relativistickému pohľadu na neriešiteľné rozdiely v interpretácii jednotlivých historických udalostí. To by šlo. Možno.

[saecula]

Tiež ma zaráža bezprízorné nadšenie pre veterné elektrárne. Posledne ma dostala informácia
o zámere výstavby veterného parku v obci Detvianska Huta.

Z estetického hľadiska je to sporné. Rázovitá poľnohospodárska krajina s roztrúseným osídlením na náhornej plošine s agroturistickým potenciálom. Povedal by som, že lokalita má problém hlavne
s marketingom. Absurdný obraz krajiny s vrtuľami by určite zaujal, ale výsledok si netrúfam ani predpokladať. Chápal by som to ako landmark, ale asi v konflikte s identitou tohto typu kultúrnej krajiny.

Z praktického hľadiska to vidím jednoznačnejšie. Extenzívna forma zástavby neposkytuje predpoklad väčšej spotreby na mieste a distribúcia elektrickej energie predstavuje určité straty, takže zásobovanie iných lokalít znižuje efektivitu investície.
Roztratené domy v krajine zamedzujú plošnejšiemu rozmiestneniu zariadení kvôli nutnému odstupu
od obytných objektov. Transport takých rozmerných zariadení je tiež potencionálnym problémom. Polomery zákrut cesty ktorá prekonáva na 5 km výškový rozdiel 400m, alebo predstava helikoptéry, ktorá má dostatočný vztlak? A riziká spojené so závislosťou od štátnej podpory?

Určite sú to riešiteľné problémy. Obec je motivovaná stabilným príjmom do kasy, ale mám z toho
skôr pocit, že je to fatálne rozhodnutie, ktoré môže perspektívu obce obmedziť iba na výrobu
el. energie a potom samotná obec stráca opodstatnenie. ???

zvláštny kontext: BA Slavín a Burgenland

[saecula]

Smutné.
Po nejakom čase sa začínam pozerať na pamiatkovú starostlivosť ako na zvláštnu hru. Všetko je relatívne, tak ako spravodlivosť v justícii. Hodnota, význam závisí od človeka ktorý ho interpretuje. Správnosť, kvalita obnovy, každý to vidí, že to nie je dobré, ale nebudeme taký tvrdí, hlavne keď to pozitívne už neovplyvníme. Zvolím si rolu a budem obhajovať vybranú stranu. To ktorý názor ovplyvní realitu tak, že sa ňou čiastočne aj stane, je legitímny?

Zaujímavé je porovnanie pamiatkovej starostlivosti so starostlivosťou o životné prostredie a prírodu. Tam už ten relativizmus nie je dominantný, ale nie je tam ani taká sranda. Vecné argumenty a hotovo. My čo sme upätí aj na kultúrne prostredie to máme zjavne zaujímavejšie. Škoda, že už tieto odbory nepracujú spoločne. Pamiatkárčine pri jej terajšom úradníckom statuse by to určite pomohlo.

Tu sú mokrade, tadeto diaľnica nepovedie, možno ak, tak na estakádach.
Objekt s akýmikoľvek hodnotami nemá cenu, keď sa vlastník rozhodne alebo ho to len netrápi.

Pracujme a tešme sa zo svojej zmysluplnej práce.

[saecula]

Skúste pozrieť tento link ak ho nepoznáte. Keďže po maďarsky veľa toho nerozumiem, boli pre mňa všetky veduty príjemným hlavolamom.

http://www.hik.hu/tankonyvtar/site/books/b10027/ch17s08.html

[saecula]

Občas sa pohrávam s predstavou zániku pamiatkovej starostlivosti ako takej. Minimálne v jej súčasnej forme, v slovenskej mutácii. :)
Je to taká kataklizma stereotypného myslenia. Z pohľadu vlastníka nehnuteľnosti, by som chápal zápis do zoznamu kultúrnych pamiatok, /vynechávam národných – to je už anachronizmus, dúfam/ ako uvalenie právneho bremena na moje vlastníctvo, čo znižuje trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Pokým sa nedostaneme do situácie, že začneme pamiatkovú starostlivosť chápať ako podporný prostriedok zhodnocujúci potenciál predmetu investície, táto činnosť nebude mať zmysel. Vymedzovať sa negatívne voči pragmatizmu, racionalite, ekonomickým aspektom ja na škodu pamiatkovej starostlivosti. Vtedy je to iba boj s veternými mlynmi.

Keď ste tu nadhodili tému VEŽA hospodárskeho areálu kaštieľa v Palárikove, je to ešte zriedkavý prípad, keď sa hospodárske zázemie kaštieľa aj zachovalo. Keď bežalo vyhlasovanie MPR-iek,
bol to prejav pochopenia komplexnosti ako významnej hodnoty. Zvláštne, že sa to od vtedy už nepohlo zásadne ďalej. Konvencie v ktorých sú naši prevažne kunsthistorici uzavretí, nedovoľujú reagovať na prípady na ktoré nemajú kolónku. Pamiatky modernizmu, industriálnej kultúry. Problematické sú stále technické pamiatky a aj ľudová architektúra ako komplikovanejší problém sa pre istotu posúva do úzadia. Objekty týchto sporných kategórií sa vyhlasujú pod hlavičkou bežne riešených typov pamiatok. To vedie k celkovej deformácii interpretácie identity a významu pamiatky. Vlastník tlačí na zamestnancov pamiatkového úradu aby minimalizovali rozsah zápisu, aby znížil investičné riziká. To nebude normálne. Potom sa stáva, že chránený objekt má iba pozemok pod sebou a ostatok sa preparcelizuje. Komplexné myslenie hmm.

Peter, podrobnosti o Palárikove viem iba od teba a netuším ako je to s tými divnými vlastníckymi vzťahmi, ale riešenie by som videl len vo využití areálu ako celku. Tá veža sama o sebe je ako solitér silná, ale bojím sa toho, že argumentovať jej výnimočnosťou nikam nevedie. Narábal by som s jej významom pre identitu lokality, sídla, areálu. Jednoducho identita širšieho celku, landmark. Prečo vlastne štátne lesy Banská Bystrica vlastnia park v Palárikove? Keď to nie je produktívny porast asi by sa ho mali vzdať/predať/, inak zasahujú do záležitostí mimo svojich kompetencií. Alebo tak nejak? Štát konkrétne prostredníctvom ministerstva poľnohospodárstva realizuje projekt sceľovania parciel ako optimalizácie využitia pôdy. Toto by mohol byť taký precedens pre obnovu kultúrnych celkov.

[saecula]

A ja som si naivne myslel, že po ekologickej katastrofe v Rumunsku, keď pred pár rokmi zlikvidoval kyanid z obdobnej prevádzky všetko živé v Dunaji, bol v celej Európe prijatý zákaz chemickej ťažby mikroskopického zlata. Minimálne sa v tom období stiahli mimoeurópsky vlastníci takýchto ložísk. Asi predpokladali, že zákaz by mohol byť rozumnou reakciou. Ale u nás nik ani okom nemrkne, keď zástupca investora vysvetľuje, že roztoky kyanidových solí tiekli celé 19-te storočie priamo cez Kremnicu, tak prečo by to nefungovalo aj teraz.
Ak si obyvatelia ubránia životný priestor a hodnoty, tak sa tam oplatí žiť.
Predsa len prvovýroba je už pasé. Okrem iného by som Šturec hľadal skôr medzi archeologickými lokalitami ako medzi výhľadovými ťažobnými rezervami.

[saecula]

Možno mám pomýlený pohľad na to čo vlastne hodnota je. Tak využívam možnosť diskutovať.
Hodnotu chápem ako dynamický vzťahový parameter. Na to potrebujem poznať vlastnosti subjektu
a vlastnosti objektu viazané na časopriestorovú situáciu. A sme v sociálnych vedách. S objektivitou by som si starosti nerobil, len je trochu náročné definovať vlastnosti subjektu – sociálnej skupiny. Keď sa dopustím spontánneho empirizmu a pretransformujem vplyvy, ktoré na mňa pôsobia, samozrejme
z aspektom vlastných preferencií /vnútorná norma/, do hodnotenia. Výsledkom je subjektíny výsledok. Za predpokladu, že dokážem identifikovať parametre vnútornej normy, získava moje hodnotenie objektívny charakter. Predstava, že hodnotím s vylúčením vlastnej identity je ideálna konštrukcia. Samozrejme, keď chcem špecifikovať kultúrne hodnoty konkrétneho diela, neskúmam seba, ale určitú sociálnu skupinu. Bez priznania deformačného faktoru viazaného na hodnotiaceho to ale nejde.

Nebojte sa nie som pamiatkár, takže nemám priame rozhodovacie práva.

Zaujal ma pojem potencionálna hodnota. Prospektíva?

[saecula]

Historická spoločnosť pre priemysel by ma vcelku zaujímala.
Možno ich nájdem. Ďakujem.
Aktivít v tomto smere bolo v minulosti veľa. MUOP v Bratislave v 80tych rokoch alebo STM v Košiciach, len v súčasnosti to potrebuje nejak oživiť. Málo kto tu pozná chartu industriálneho dedičstva z Tagilu 2003, zásadný dokument TICCIH Mezinárodný výbor pre obnovu industriálneho dedičtva alebo rezolúcia Le Creosot zo 70-tych rokov.
Pre Bratislavu, že vraj prichádzajú tieto aktivity už neskoro. Priemyselné zóny sú už nadevelopované
a u nás silný investor nerevitalizuje ale búra ak nestavia na zelenej lúke, aspoň zatiaľ.
Trochu ma stále irituje, že sa priemyselná kultúra osekáva na techniku a technológiu. Fascinujú ma možnosti nových interpretácií všeobecne známych objektov 19.-20.stor., ktoré keď sa prezentujú v kontexte industriálnej kultúry dostávajú aj význam. Zároveň je zaujímavý aj postindustriálny pohľad. Pohľad človeka nezaťaženého výrobou. Zážitkovosť, zmyslové vnemy. Podklad pre úspešnú konverziu priemyselného areálu. :)

[saecula]

Pojem autenticita je superpojem.

Super zavádzajúci, veľa vysvetľujúci pojem. Možno by sa to dalo vyjadriť prostredníctvom estetickej kategórie pravdy.
Pravdivosť = autenticita. Interpretujem kvalitu tohoto javu prostredníctvom svojho kutúrneho obrazu /predstavy /. Takže za autentické pokladám to, čo nesie znaky, na základe ktorých sú dešifrovateľné jednotlivé etapy genézy fyzického aj významového vývoja. Žiaľ záležitosť silne spätá so subjektívnymi schopnosťami pozorovateľa.
Ale umožňuje to rozoznať, čo je neautentické?
Absencia vnútornej logiky. Pri pohľade na autenticitu cez estetiku, nedochádza ku konfliktu jednotlivých vývojových vrstiev, mentálnych kľúčov. Problém môže nastať iba pri schopnosti akceptácie tendencií, ktoré nie su vnímateľovi vlastné. Dobové problémy každej súčasnosti.

Autentický vývoj je tiež zaujímavé slovné spojenie. Nezmysel alebo nie? :?: